I. časť – dôvodová správa Slovenskej komory učiteľov
Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 – 2020, na ktoré sa odvoláva aj predkladacia správa k zákonu, uvádza okrem iného, že „rozvoj školstva je jednou z najvyšších priorít vlády v nadchádzajúcom volebnom období. Zlepšenie tohto stavu si vyžaduje zásadné vnútorné aj vonkajšie systémové zmeny a vláda je odhodlaná ich pripraviť a začať neodkladne uskutočňovať.“ Vláda sa tiež zaviazala, že „úroveň verejných zdrojov, vkladaná ročne do školstva, na konci volebného obdobia v roku 2020 bude porovnateľná s priemerom krajín EÚ.“ Ďalej sa uvádza „garantovanie vysokých štandardov uchádzačov o pedagogické štúdium, aby sa učiteľmi mohli stať len talentovaní a pre prax pripravení ľudia a podporí opatrenia vrátane optimalizácie štruktúry zamestnancov s cieľom umožniť zvýšenie počtu odborných zamestnancov v školách, najmä asistentov učiteľa, sociálnych pedagógov, školských psychológov a špeciálnych pedagógov.“ Na tieto a ďalšie zmeny pripraví okrem iného aj legislatívne zmeny v systéme kontinuálneho vzdelávania, kreditovom systéme, kariérovom systéme a vykonávaní atestácií vo väzbe na profesijné štandardy. V správe k zákonu sa dodáva, že sa „zatraktívni učiteľské povolanie prostredníctvom zmien v zákone a zvýši sa kvalita výchovno-vzdelávacieho procesu smerovaním k rozvíjaniu inovatívnosti, tvorivému experimentovaniu, podnikavosti a k morálnemu správaniu sa rešpektovaniu iných, finančným ohodnotením, vytvorením vhodného pracovného prostredia.“
Slovenská komora učiteľov vníma situáciu takmer opačne, ako ju deklarujú vyššie spomínané dokumenty. Vláda neuskutočnila žiadne zásadné zmeny a ani vo zvyšovaní platov učiteľov nepostupuje tempom, ktorým by sme mohli dosiahnuť európsky štandard. V oblasti inovácií a kvality prípravy a vzdelávania učiteľov nový zákon v mnohých veciach iba premenováva pojmy, zahmlieva veci, ktoré závisia od ďalších faktorov (vyhlášky, nariadenia, ktorých obsah je neistý). Problematika ochrany zamestnancov pred sociálno-patologickými javmi ostáva iba deklaratívna a povrchná. Žiadne zásadné zmeny sa neudejú, chýba väzba na iné zásadné zmeny v súvisiacich zákonoch (596/2003; 553/2003; 597/2003 a 245/2008), napr. posilnenie kompetencií rád škôl, zjednotenie škôl a školských zariadení pod ministerstvo školstva, prenesené a originálne kompetencie, zrušenie práva veta zriaďovateľa, ochrana pred sociálno-patologickými javmi a neodborným zasahovaním aj vedúcich zamestnancov, subsidiarita kompetencií v školách, financovanie kľúčových aktérov – triedni učitelia, asistenti, odborné tímy a i. Zmenu zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch bez konsenzuálnej dohody a kvalitnej facilitovanej diskusie všetkých relevantných partnerov vnímame iba ako snahu ukázať aspoň niečo v závere 4-ročného volebného obdobia súčasnej vlády. Aktuálne predkladaný zákon má skôr ambíciu na nevýznamnú novelizáciu zákona 317/2009 Z. z.
II. časť – odborné a vecné pripomienky k zákonu
Argumenty MŠVVaŠ SR a pripomienky SKU:
- Zvýšenie ochrany zamestnancov pred sociálno-patologickými javmi a pred neodbornými zásahmi a zavedenie inštitútu etického kódexu – SKU uvádza, že toto právo je vo svojej podstate iba deklaratívne. Zákon neuvádza žiadne úpravy, ktoré by zabezpečovali ochranu zamestnanca nad rámec iných zákonov. Neodborné zasahovanie bolo formulované aj v zákone 317/2009, v novom zákone iba v § 3 ods. 1b) pribudla všeobecná veta, že zákon garantuje ochranu pred sociálno-patologickými javmi. Za jediné zvýšenie ochrany v súčasnej verzii nového zákona považujeme v Čl. IV, 4 možnosť odvolať riaditeľa za preukázané porušenie práva na ochranu, čo bude v praxi ťažko dokázateľné. Navyše, zriaďovateľ zostáva aj naďalej nepostihnuteľný. Pôvodné znenie návrhu nového zákona z augusta 2018 obsahovalo aj reálne kroky, ktoré by zvýšili ochranu – napr. hodnotenie vedúcich zamestnancov zo strany ostatných zamestnancov a následné predkladanie správy o výsledku hodnotenia zástupcami zamestnancov zriaďovateľovi. Naše očakávania boli skôr v zmysle rozšírenia tejto úpravy o možnosti nápravy či prípadných sankcií, nie vypustenie zo zákona. Tiež boli v pôvodnej verzii zavedené participatívne prvky vo voľbe zástupcu riaditeľa a niektoré ďalšie práva pedagogickej rady, pričom vo finálnej verzii sa nenachádzajú.
- Prispôsobovanie ďalšieho vzdelávania potrebám škôl a školských zariadení – zákon opäť neumožnil dostatočnú participáciu školy ako celku, ďalšie vzdelávanie je v rukách riaditeľa, dokonca sa posilňuje jeho úloha v procese atestácie (§ 60 ods. 2c). Zavádza sa úloha garanta a lektora, ktorým zákon v § 57 stanovuje úlohy bez zodpovednosti a finančného krytia. Aktualizačné vzdelávanie, ako deklarovaná novinka, neprinesie žiadnu kvalitu a bude iba formálne, ak vôbec. Garant (zamestnanec školy s druhou atestáciou) má predkladať program aktualizačného vzdelávania a ďalšie s ním súvisiace náležitosti (ods. 7). Akým spôsobom bude motivovaný garant takého vzdelávania v školách? Obsah aktualizačného vzdelávania je schvaľovaný iba riaditeľom, nie pedagogickou radou či zástupcom zamestnancov. Tento fakt umožňuje vznik sociálno-patologických javov, mobbingu a nerovnakého prístupu a znižuje demokratizačné prvky na pracovisku. V rozporovom konaní ministerstvo školstva akceptovalo našu pripomienku a prisľúbilo uvedenú vec zapracovať, ale nestalo sa tak.
- Ministerstvo nevie preukázať garanciu kvality ďalšieho vzdelávania, nezvyšujú sa finančné prostriedky pre školy na zabezpečovanie kvalitného vzdelávania, naďalej bude vzdelávanie poskytovať MPC a iné priamo riadené organizácie. Ministerstvo neurobilo za posledné roky žiadne zmeny v oblasti transformácie priamo riadených organizácií pre skvalitnenie prípravy učiteľov, vydávania metodických materiálov, ochrany práv zo strany Štátnej školskej inšpekcie. Nový zákon nenadväzuje na reálne opatrenia vo vnútri rezortu školstva, opäť iba deklaruje to, čo tu bolo platné 10 rokov, ale v praxi to nefunguje. Nazdávame sa, že zmene zákona mala predchádzať najprv komplexná transformácia priamo riadených organizácií, ako to vyplývalo aj zo Správy o stave školstva, na ktorú sa odvoláva aj programové vyhlásenie vlády. Zvýšenie kvality týchto organizácií priamo určuje kvalitu procesov a ich nastavenia v zákonoch. Odborní zamestnanci škôl často vyhľadávajú kvalitné vzdelávania v zahraničí, ktoré ale nový zákon nebude podporovať príplatkom. Kvalitné vzdelávania teda absolvujú učitelia na vlastné náklady, bez možnosti príplatku, ale s pozitívnym dopadom na kvalitu a MŠVVaŠ SR to nereflektuje.
- Nová kategória odborného zamestnanca – kariérový poradca, či znižovanie úväzkov niektorých kategórií zamestnancov – kategória odborného zamestnanca – kariérový poradca (§ 23, c) je na Slovensku novinka, ktorá nie je zakotvená v systéme vysokoškolského vzdelávania. Systém kariérového poradenstva, kariérovej výchovy a podpora odborných tímov, ako to deklaruje aj programové vyhlásenie vlády, musí byť systémovým krokom. Systém poradenstva v školách je aj naďalej veľmi nejasný, chýba napojenie na ostatné profesie. Odborné tímy majú byť neoddeliteľnou súčasťou školy, majú dôležitú funkciu pri prevencii rizikového správania a zlyhávania v učení. Pri súčasnom pôsobení pedagogických zamestnancov – výchovného a kariérového poradcu a odborného tímu je potrebné vytýčiť a rozdeliť pôsobnosť a kompetencie. Zákon v § 26 ods. 1 a) – e) a ods. 2 uvádza činnosť odborného zamestnanca v školskom zariadení výchovného poradenstva a prevencie, neuvádza činnosť pedagogického zamestnanca – špecialistu.
- Príplatky v zákone (§ 92 – Zrušovacie ustanovenia Čl. III „§ 14 e“) – predkladaný zákon nepriniesol žiadny nový bonus pedagogickým ani odborným zamestnancom v oblasti finančnej motivácie a príplatkov. Nedošlo k žiadnemu rozšíreniu, ale naopak k redukcii. Z nastavenia neobmedzenej platnosti kreditov a na ne naviazaných príplatkov, a tiež ničím nepodmienenej možnosti vykonávať špecializované činnosti v zákone 317/2019, dochádza po novom k významným obmedzeniam (platnosť do roku 2025, resp. v prípade kreditov do r. 2026 a príplatkov za rozvoj na dobu 7 rokov). Napr. už absolvované špecializačné štúdium výchovného poradcu platí len do 31. 8. 2025, po tomto termíne si musí kompetencie obnoviť (§ 87 Prechodné ustanovenia ods. 6). Zrušili sa príplatky za absolvované rigorózne skúšky, zahraničné vzdelávania. Zákon neumožňuje overenie profesijných zručností nadobudnutých napr. samoštúdiom, ktoré ten istý rezort u ostatných profesií podporuje v systéme celoživotného vzdelávania (napr. v zákone o CŽV, v EÚ projekte ŠIOV – Systém overovania kvalifikácií). Nový zákon tiež obmedzuje možnosti vzdelávania, príplatky nebude možné získať za inovačné vzdelávanie tak ako doteraz, do výšky 12 % (§ 92 – Zrušovacie ustanovenia Čl. III „§ 14 e“ ods. 2). Iné formy vzdelávania v zákone (špecializačné, rozširujúce, štátna jazyková skúška) nemožno považovať za štandardné formy vzdelávania, sú určené len pre vybrané úzke skupiny zamestnancov. Tým sa výrazne diskriminujú napr. učiteľky materských škôl (§ 64, ods. 2) písm. a), či vychovávatelia. Z uvedeného dôvodu je potrebné ponechať príplatok aj za aktualizačné vzdelávanie, ktoré je takmer výhradnou možnosťou učiteľov materských škôl (teda v čl. III, § 14e ods. 1 doplniť písm. e), ktoré by mohlo znieť „…% z platovej tarify a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, za úspešné absolvovanie aktualizačného vzdelávania“).
- Systém atestácií – nový systém atestácií zrušuje doterajší spôsob obhajoby atestačnej práce, ale zákon nepredstavuje koncept atestačného portfólia. Ostáva tu veľký priestor na tvorivosť zákonodarcu, príp. MPC, čo môže celý proces profesijného rastu zablokovať. Nedôvera v túto organizáciu zo strany učiteľov je prirodzeným vyústením ich doterajších negatívnych skúseností.
Z ďalších pripomienok k zákonu uvádzame nasledovné:
- Nejasné postavenie a otázka uznania kvalifikácie a získaných atestácií školského špeciálneho pedagóga, ktorý je v novom zákone zaradený ako pedagogický zamestnanec (§ 19). Týka sa to tisícov zamestnancov škôl. Nejasnosti sú v § 83 ods. 2, ktorý uvádza, že „pedagogický zamestnanec je povinný po preradení do inej kategórie splniť kvalifikačný predpoklad pre príslušnú kategóriu najneskôr do dvoch rokov odo dňa preradenia.“ Zo znenia nie je jasné, či sa to týka aj tejto kategórie – školských špeciálnych pedagógov. V zákone chýba priepustnosť pri prechode odborných zamestnancov – špeciálnych pedagógov z poradenských centier na pedagogických zamestnancov v školách a opačne. Ak prejde zamestnanec medzi týmito kategóriami, nezávisle na jeho skúsenosti a kvalifikácii musí kariérne začínať od začiatku, čo je neprimerané dovtedy nadobudnutým skúsenostiam a kariérnemu rozvoju.
- Financovanie vzdelávania v MPC a na vysokých školách nie je zrovnoprávnené. Jedno bude naďalej zadarmo a druhé platené. Štát negarantuje rovnaké podmienky, neposkytuje finančné prostriedky školám na to, aby si zabezpečili kvalitné vzdelávanie podľa potrieb svojich zamestnancov. Akékoľvek vzdelávanie a jeho finančné krytie tak ostáva na zamestnancoch. (§ 63)
- Jeden poskytovateľ – MPC – je uprednostnený voči iným poskytovateľom, hoci doterajšie skúsenosti učiteľov nesvedčia o vyrovnanej kvalite poskytovaných služieb. Dokonca sa rozšírili jeho možnosti o poskytovanie doplňujúceho pedagogického štúdia a rozširujúceho štúdia (§44 ods. 4, § 45 ods.2), čo vyvoláva oprávnené obavy zo zníženia úrovne týchto vzdelávaní, ktoré doteraz realizovali vysoké školy a boli rovnocenné vysokoškolskému vzdelaniu. Očakávali sme, že moderný zákon bude otvárať rôzne možnosti vzdelávania pre učiteľov a umožňovať školám slobodný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu aj od mimovládnych organizácií, vedeckých centier, zahraničných organizácií a pod.
- V § 28 ods. 3 nového zákona sa výrazne obmedzuje možnosť kariérneho rastu asistentov učiteľa a zahraničných lektorov, ktorí sú stále viac dôležitejšou súčasťou pedagogického tímu na škole. Je to priama diskriminácia v zákone.
- Ministerstvo zavádza v § 5 etický kódex. Na jeho príprave sa podieľala aj SKU, ale s navrhovanou podobou kódexu jej zástupcovia neboli oboznámení a nie je ani súčasťou zákona, ktorý bol predložený národnej rade. V skutočnosti je účelom etického kódexu nastoliť etické normy správania sa profesií v školstve a nijako nezabezpečí ich ochranu. V každom prípade zákon ukladá učiteľom sa touto zatiaľ neexistujúcou normou riadiť od septembra 2019.
- V § 40 ods. 5 zákon uvádza ročný plán vzdelávania. Ministerstvo školstva dlhodobo proklamuje snahu o debyrokratizáciu a takýto ročný plán sa ukazuje dlhodobo iba ako formalita. Napriek upozorneniam z praxe ministerstvo presadilo tento plán do zákona ako povinnosť, žiadali sme, aby bol fakultatívny a tiež, aby sa vyžadoval súhlas pedagogickej rady.
- Podľa § 40 ods. 4 plán profesijného rozvoja vydáva riaditeľ po prerokovaní so zriaďovateľom. Najmä v prípade pedagogických zamestnancov financovaných z originálnych kompetencií bude toto opatrenie stále ponechávať priestor zo strany zriaďovateľov na vytváranie tlaku proti účasti týchto pedagógov na ohodnotených vzdelávaniach.
- V § 47 ods. 6 zákon stanovuje podmienku absolvovať základný modul funkčného vzdelávania pre uchádzačov na pozíciu riaditeľa. To ich diskriminuje oproti súčasným riaditeľom. Toto nariadenie naopak spôsobí, že budú vo funkciách desaťročia tí istí riaditelia, ktorí doteraz, čo je veľmi zlá prognóza pre kvalitné školstvo. 320 hodín funkčného vzdelávania je pre riaditeľov zbytočne zaťažujúce (§ 47, ods. 3). Noví riaditelia budú znevýhodnení oproti súčasným, lebo absolvovanie základného modulu bude v pracovnom čase vyžadovať súhlas riaditeľa a potrebu školy a neumožní tak najlepším zamestnancom kandidovať na riaditeľa, napr. v inej škole. Riaditeľ školy nemá dôvod vzdelávať si vo vlastnej škole budúceho riaditeľa. Môže to byť príležitosť pre bossing.
- § 60 ods. 2c mal byť zo zákona vypustený, no aj napriek akceptovanej pripomienke SKU zo strany ministerstva v rozporovom konaní, sa tak nestalo. Nie je akceptovateľné, aby potvrdenie o využívaní vyžadovaných profesijných kompetencií získaných sebavzdelávaním alebo výkonom pracovnej činnosti vydával riaditeľ. To opäť otvára cestu nerovnakému zaobchádzaniu, prípadne bossingu.
- V § 80 návrh na morálne ocenenie nie je participatívne a vychádza iba z návrhov štátnych orgánov alebo vedúcich zamestnancov, čo môže v prípade tých najlepších zamestnancov spôsobovať, že nebudú nikdy ocenení, ak sú tŕňom v oku svojim nadriadeným. Je to diskriminácia občianskej slobody a angažovanosti. Jednoznačne by tu mali byť akceptované aj návrhy zo strany občianskych združení, pedagogických rád, rodičovských združení, žiackych parlamentov, rád škôl a pod.
- V sprievodnom nariadení vlády z r. 2019, ktorým sa ustanovuje rozsah priamej výchovno-vzdelávacej činnosti pedagogického zamestnanca sa znížený úväzok týka len vychovávateľov v ŠKD a vychovávateľov špeciálnej školy internátnej (Príloha č. 2 k nariadeniu vlády). Diskriminujú sa tým iné skupiny vychovávateľov v ostatných zariadeniach, napr. vychovávateľ špeciálneho výchovného zariadenia, či vychovávateľ školského internátu, učitelia materských škôl a i.