Medzirezortné pripomienkové konanie – proces č. LP/2021/105
Oprava neskoro odovzdanej domácej úlohy ministerstva školstva v podobe druhej verzie novely školského zákona je ukážkou nesystémovej a nekoncepčnej práce predkladateľa. Druhá verzia školského zákona je mierne zredukovaná v počte zmien, ale zavádza sa v nej viac zásadných nových zmien. Príkladom je predĺženie 1. stupňa ZŠ až po piaty ročník. Je to významný zásah do fungovania škôl pri nedostatku učiteľov 1. stupňa, existujú argumenty za aj proti tomuto návrhu a mohli by sme v diskusii dospieť k prijateľnému výsledku. Bohužiaľ, ministerstvo opäť tieto zmeny zavádza spôsobom trójskeho koňa, nie sú vopred verejne predstavené a prediskutované s učiteľskou obcou a organizáciami, nie je jasné, či sú v súlade so skutočnými potrebami praxe, často nie sú ani podložené dátami. Školy sú už unavené rokmi reforiem, do toho vstúpilo vyčerpávajúce obdobie pandémie a následnej krízy vo vzdelávaní a ministerstvo produkuje zmenu za zmenou bez kvalitného manažmentu, participácie a reálneho navýšenia financií.
Najväčšou novinkou druhej verzie novely je transformácia poradenských zariadení, ktorú ministerstvo bez akejkoľvek prípravy a diskusie vložilo do skráteného medzirezortného pripomienkovania. Ďalšími zmenami sú predĺženie 1.stupňa až po 5. ročník (bez akejkoľvek diskusie – z večera do rána) a nakoniec nastavenie testovania 9 ako podmienku na strednú školu (rovnako bez akejkoľvek diskusie).
K pripomienkam SKU k prvej verzii návrhu novely sa uskutočnilo rozporové konanie „nanečisto“ a komora učiteľov na svojej stránke zverejnila (a farebne vyhodnotila) výsledok akceptácie pripomienok k prvej verzii novely. Ministerstvo školstva akceptovalo menej ako polovicu z nich, na zásadných zmenách zotrval rozpor. Návrhy komory na ďalšie zmeny v zákone boli viac- menej odmietnuté, ministerstvo má svoju vlastnú predstavu o potrebách škôl.
Aktuálne pripomienkové konanie k druhej verzii novely zákona trvá len 7 dní, od 9. marca do 17. marca 2021. Konštatujeme, že účasť verejnosti, ktorú legislatívny proces predpokladá, opäť nebola zrealizovaná zákonným spôsobom, predkladateľ (ministerstvo) nepovažuje verejnosť (školy, učiteľov, organizácie) za relevantných partnerov. Ministerstvo školstva ignoruje povinnosť zverejniť predbežnú informáciu v Slov-Lexe a realizovať participatívny proces tvorby legislatívy za okrúhlym stolom nielen na základe čl. 10 a prílohy 4 Legislatívnych pravidiel vlády SR (2020), ale aj na základe povinnosti, vyplývajúcej priamo z § 9 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov. Pripomíname, že pravidlá čerpania štrukturálnych fondov i programové vyhlásenie vlády SR 2020-2024 pokladá participatívne, transparentné a demokratické postupy za samozrejmé. Návrh novely zákona nevychádza z analýzy potrieb účastníkov výchovy a vzdelávania, neprešiel diskusiou s odborníkmi. Po ostrej kritike komory si dalo ministerstvo viac záležať na dôvodovej správe MŠVVaŠ SR.
V správe o účasti verejnosti mylne ministerstvo uvádza, že návrh bol prerokovaný s komorou učiteľov a voči takejto informácii sa zásadne ohradzujeme.
| Ustanovenie | Znenie navrhované v novele | Návrh úpravy | Zdôvodnenie | Typ |
| § 2 pís. p) | dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa alebo žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti | dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné a ekonomické podmienky alebo kultúrne a jazykové odlišnosti dlhodobo znevýhodňuje dieťa alebo žiaka vo výchovno-vzdelávacom procese | Pôvodné vymedzenie má stigmatizujúci charakter: konštatuje, že dieťa alebo žiak nemá v dôsledku sociálneho prostredia dostatočne rozvinuté mentálne, vôľové či emocionálne vlastnosti. Navrhujeme preto znenie, ktoré znevýhodnenie dieťaťa alebo žiaka definuje nestigmatizujúco a zároveň zahŕňa aj odlišné kultúrne zázemie a nedostatočné ovládanie vyučovacieho jazyka, ktoré je jednou z príčin zlyhávania časti týchto detí a žiakov vo vzdelávaní. | Z |
| § 2 pís. s) | školskou integráciou výchova a vzdelávanie detí alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v triedach škôl a školských zariadení určených pre deti alebo žiakov bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb | školskou integráciou výchova a vzdelávanie detí alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi v triedach škôl a školských zariadení | Školy a školské zariadenia určené pre „deti a žiakov bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb“ v inkluzívnom vzdelávacom systéme nemajú miesto! Každá škola vzdeláva aj žiakov so ŠVVP. | Z |
| § 6 ods. 4k) | Osobitosti výchovy a vzdelávania pre deti so ŠVVP | Navrhujeme doplniť alebo upraviť tak, aby v uvedenej vete bolo zdôraznené inkluzívne vzdelávanie napr. na konci vety: „… v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania.“ | Hoci v cieli výchovy a vzdelávania je tento princíp už uvedený, je veľmi dôležité, aby zákon aj na tomto mieste práve preto, že ide o deti so ŠVVP zdôraznil princíp inkluzívneho vzdelávania, aby v školách pri tvorbe ŠkVP dbali o to, že osobitosti výchovy a vzdelávania majú viesť spätne k inkluzívnemu zapojeniu do výchovy a vzdelávania v celej škole. | Z |
| § 7 ods. 9 | Nezverejnenie učebných osnov. | Vynechať poslednú vetu: „Učebné osnovy sa nezverejňujú.“ | Zdôrazňovanie takýchto výnimiek v zákone budia veľkú nedôveru verejnosti. Rodič, žiak i verejnosť má plné právo mať prístup k tomu, čo sa v škole žiaci učia. To nie je a nemôže byť záležitosť autorského zákona, nakoľko ide o poskytovanie verejnej služby a napĺňanie ústavných a medzinárodných základných ľudských práv. Argumentáciu ministerstva školstva považujeme za neodôvodnenú až zavádzajúcu, v rozpore s princípmi výchovy a vzdelávania, demokracie a ústavných práv na informácie. | Z |
| § 7a ods. 2 | Vypracovanie IVP triednym učiteľom | Navrhujeme: „vypracuje triedny učiteľ alebo PZ poverený riaditeľom školy…“ alebo uvedenú úpravu vynechať a ponechať triedneho učiteľa. Príp. navrhujeme: „…vypracuje školský špeciálny pedagóg, odborný zamestnanec triedny učiteľ alebo pedagogický asistent vo vzájomnej súčinnosti.“ | Úloha triedneho učiteľa je koordinovanie výchovy a vzdelávania v triede, nechápeme, prečo by mal mať riaditeľ kompetenciu vynechať triedneho učiteľa a poverovať takouto úlohou iného pedagogického zamestnanca. Ak sa ukazuje v praxi, že to už robia školský špeciálni pedagógovia ako PZ, tak potom to tam uveďme v opačnom poradí. Riaditeľ nemá čo takýmito úlohami poverovať, on nemusí byť odborník na túto problematiku. | Z |
| § 24 ods. 3 | Individuálne vzdelávanie §24 ods. 2a) – odporúčanie lekára | Navrhujem znenie v § 24 ods. 3 na konci odseku doplniť vetu: “Ak je povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) z dôvodu zdravotného znevýhodnenia podľa § 2 písm. k), zákonný zástupca prikladá vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie.” Zároveň sa príslušne upraví aj ods. 8. | V praxi sa ukazuje, že individuálne vzdelávanie v § 24a) sa často realizuje ako úprava práve u detí so zdravotným znevýhodnením, pričom mnohé z týchto znevýhodnení riešia práve poradenské zariadenia a nie obvodný lekári. Tí o poruchách správania, ADHD alebo aspergerovom syndróme nemajú žiadne znalosti a skúsenosti. | Z |
| § 28 ods. 7 | – Vypustenie vety jedine s garantovaním (nielen možnosťou) účasti asistentov, odborných tímov, či navýšením pedagogických zamestnancov. | V zmysle základných princípov inklúzie chápeme odstránenie špecifikácie konkrétnych skupín detí v zákone (vypustenie vety „ak samostatnú triedu tvoria len deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, v triede môže byť najviac 16 detí“), avšak bez garancie zabezpečenia pomoci učiteľom (asistenti, odborní zamestnanci) nemožno hovoriť o inklúzii. | Z | |
| § 28 ods. 7 | … Individuálnu logopedickú činnosť zabezpečuje v materskej škole logopéd, ktorý je zamestnancom zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. | Ak v materskej škole nepôsobí logopéd, zabezpečuje individuálnu logopedickú činnosť v materskej škole logopéd, ktorý je zamestnancom zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. | Podľa navrhovaného ods. 13 môžu v MŠ pôsobiť odborní zamestnanci, teda aj logopéd môže byť zamestnancom MŠ. | Z |
| § 30 ods. 5 | Asistent učiteľa | Nahradiť alebo doplniť už novým pojmom zo zákona 138/2019 – pedagogický asistent. Rovnako tak aj v materskej škole aj v celom zákone používať už iba pojem pedagogický asistent alebo obidva. | Je možné, že pojem asistent učiteľa ostáva v zákone kvôli zákonu 597/2003 a financovaniu asistentov učiteľa. Vytvára však veľký zmätok v praxi, ak lex generalis vôbec nepoužíva pojem pedagogický asistent zo zákona 138/2019. | Z |
| § 31 ods. 2 a § 35 ods. 5 | Zaslanie dokumentácie pri prestupe žiaka | Navrhujeme upraviť lehotu do 10 pracovných dní. | Prestup žiaka sa ukazuje stále viac ako veľmi vážna vec, veľakrát spojených s výchovnými problémami dieťaťa. Potreba čím skoršieho doručenia kompletnej dokumentácie k žiakovi je nevyhnutná k nastaveniu kvalitného vzdelávania pre žiaka a jeho inkluzívnej podpory. Nerozumieme, prečo by mala byť lehota až 30 dní, to je veľmi veľký rozdiel a sú tu ohrozené práva a právom chránené najlepšie záujmy detí, najmä tých ohrozených. Sme ochotní akceptovať kompromis 10 pracovných dní. | Z |
| § 31 ods. 4 | Oslobodenie od predmetu | Navrhujeme doplniť opäť alternatívu …alebo na základe odporúčania poradenského zariadenia. | Sú prípady, keď takéto odporúčanie vzhľadom k ŠVVP žiaka môže vydať aj poradenské zariadenie, napr. čiastočné oslobodenie od predmetu INF, TSV alebo NEJ pre deti s autizmom alebo aspergerovým syndrómom, poruchami správania a i. | Z |
| § 31 ods. 5 | Striedavá starostlivosť a dve školy pre dieťa. | Navrhujeme vynechať. | Celý odsek je veľmi nešťastný a vychádza zo zlej súdnej praxe a reaguje skôr na nátlak organizácii, ktoré chcú zdôrazňovať právo rodiča nad právo dieťaťa. Zákon o sociálno-právnej ochrane a tiež zákon o rodine v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa považujú vo veciach konaní, kde ide o dieťa, jeho najlepší záujem za najvyšší princíp, ktorým sa majú rozhodnutia riadiť. Z praxe škôl sa ukazuje, že striedavá starostlivosť sama o sebe je často veľký problém, nieto ešte fakt, že by dieťa malo chodiť do dvoch škôl, mať dva kolektívy, dve lavice, dve triedne p. učiteľky. Takéto konanie nielenže výrazne zaťaží školy, ale vnucuje školám optiku rozvedených rodičov a vnáša do výchovy a vzdelávania dualizmus a konflikt, ktorá škola má väčšie právo a pod. Dieťa tak bude postupovať podľa dvoch rôznych ŠkVP, triedni učitelia oboch škôl musia komunikovať navzájom a aj s oboma rodičmi, hoci jedna škola bude mať fyzicky ďaleko od druhého rodiča a naopak. Takýto stav je mimoriadne ohrozujúci pre zdravý vývin dieťaťa. Ak sa rodičia rozvedú, nemá sa dieťa a škola prispôsobovať ich potrebám, ale rodičia sa musia prispôsobiť záujmu dieťaťa. Sme zásadne proti tomuto a považujeme tento odsek v rozpore s Dohovorom. | Z |
| § 55 ods. 3 | Slovné hodnotenie pre druhý stupeň ZŠ | Navrhujeme slobodne a progresívne umožniť školám slovné hodnotenie ako súhrnné vo všetkých ročníkoch ZŠ | Navrhovaná novela je krok späť a vyzerá, akoby to isté ministerstvo najprv urobilo krok dopredu a verejne to odprezentovalo ako progres a slobodu školám a vzápätí ide školám túto slobodu brať. Škola sa môže rozhodnúť podľa tohto paragrafu naďalej známkovať, ale nie je dôvod brať školám slobodu na druhom stupni. Problémom môžu byť kritéria na SŠ, ktoré sa musia viac opierať nie o známky (často aj dnes subjektívne kritérium), ale skôr o národné testovanie 9 či o kvalitné prijímacie pohovory. Okrem toho aj slovné hodnotenie bude hodnotiť splnenie cieľov, takže je možné ho v prípade potreby pomerne ľahko zaslať strednej škole, ktorá ho môže posúdiť podľa kritérií a prideliť zaň body. | Z |
| § 55 ods. 5 | Hodnotenie žiaka s VPÚ | Prvú vetu navrhujeme vyhodiť. V druhej vete žiadame vynechať v prvom roku štúdia. | Prvá veta je zbytočná a neodôvodnená duplikácia s § 7a) a nie je odôvodnené, prečo sú tu vymenované iba niektoré ZZ. Následky jazykových bariér sú často dlhšie. Nechajme to na školu, aby rozhodla, ako dlho to bude zohľadňovať, príp. školský podporný tím, poradenské zariadenie. | Z |
| § 55a ods. 3, 4 a 5 | Celkové hodnotenie žiaka strednej školy | Navrhujeme zrušiť odseky 3, 4 a 5 a nastaviť celkové hodnotenie všetkých žiakov ZŠ a SŠ rovnako, iba ako prospel alebo neprospel. | Celkové hodnotenia ako PV, PVD sú pozostatkom starých dôb a už nemajú žiadne opodstatnenie. Ak sa to zrušilo v ZŠ, kde to malo aspoň ako čiastočne motivačný zmysel pri mladších žiakoch, u stredoškolákov to už je to iba zbytočná byrokracia, s ktorou sa v ďalšom štúdiu vôbec nepracuje. Stredná škola si vie nastaviť systém motivácií aj na základe priemeru známok. | Z |
| § 62 | Predpoklady prijatia na vzdelanie | Žiadame úpravu ohľadne podmienky testovania 9 úplne vynechať. | SKU dlhodobo presadzuje nahradenie prijímacích pohovorov objektívnejším T9, ale nepovažuje za správne podmieňovať prijatie žiaka absolvovaním T9 aj prijímacích pohovorov súčasne. Úprava obmedzí pomerne veľkej skupine žiakov prístup na školy. Potom je lepším variantom doterajšia úprava, podľa ktorej si kritériá stanovujú stredné školy tak ako doteraz. | Z |
| § 62 ods. 4 | Do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý navštevoval najmenej deväť rokov základnú školu a neukončil vzdelávací program základnej školy. | Do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý navštevoval najmenej deväť rokov základnú školu a nezískal nižšie stredné vzdelanie. | Treba zosúladiť so zámerom umožniť štúdium na SOŠ aj žiakom s ľahkým mentálnym postihnutím (preto sa novelizuje aj § 16 ods. 3 pís. b) a § 42 ods. 4). | Z |
| § 63 ods. 6 | Správa z diagnostického vyšetrenia k prihláške | Navrhujeme vynechať lehotu vyšetrenia. | Žiaden iný všeobecne záväzný predpis neurčuje počet rediagnostík dieťaťa. V praxi sa ukazuje ako veľká byrokracia opakované vyrábanie správ žiakov, hoci jeho ZZ alebo nadanie sa v čase nemení, alebo sa nejaví ako potrebné realizovať rediagnostiku. Zväčša sa robí rediagnostika v prvom ročníku SŠ alebo v 9.ročníku, ale zákon by nemal stanovovať takéto limity, ktoré potom v praxi je veľmi ťažké dodržiavať, príp. určiť širšiu lehotu. | Z |
| § 74 ods. 4 | „ Žiak môže vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, ak úspešne ukončil príslušný ročník, v ktorom sa ukončil rámcový učebný plán príslušného vyučovacieho predmetu v školskom vzdelávacom programe a vykonal externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. | Navrhujeme zrušiť. | Vzhľadom na nesúlad cieľových požiadaviek na maturanta so ŠVP (RUP) nepovažujeme túto úpravu za využiteľnú v praxi. Príprava maturantov sa odohráva najmä v predposlednom a poslednom ročníku strednej školy. Ministerstvo nám, na základe našej požiadavky podľa infozákona, nedokázalo sľúbeným prieskumom na školách preukázať opodstatnenosť tejto zmeny. Riaditeľom škôl prinesie skôr komplikácie. | Z |
| § 90 ods. 6 a), b) | Náklady pre členov maturitných komisií | Doplniť v oboch bodoch „a stravné“ | Súčasná právna úprava nepočíta s tým, že na škole, kde prebieha MS, je potrebné, aby niekto uhradil stravu. Stravné ide z prostriedkov školy, na ktorej prebieha MS a nie je to správne. V prípade obdržania stravných lístkov alebo pevnej sumy by sa člen komisie mohol rozhodnúť o svojom stravovaní (dnes sú časté špecifické formy stravovania). | Z |
| § 90 ods. 10 | Výška nákladov | Upraviť valorizáciu alebo vyňať zo zákona a upravovať v osobitnom predpise. | Výška uvedených odmien dávno nezodpovedá vyťaženosti a stupňu náročnosti práce členov maturitnej komisie. | Z |
| § 120 | Diagnostické centrá | Vyňať DC spod špeciálnych výchovných zariadení (ďalej len „ŠVZ“) a zmeniť na zariadenia prevencie. Navrátiť DC kompetenciu poradenských zariadení. | Diagnostické centrá plnia úlohu diagnostiky a rediagnostiky dieťaťa, vykonávajú odborné činnosti v oblasti nastavenia a korekcie špecifických porúch učenia a porúch správania, vykonávajú špeciálnopedagogické intervencie. Ďalej vykonávajú poradenskú, preventívnu, výchovno-vzdelávaciu a metodickú činnosť v diagnostických triedach a vo výchove mimo vyučovania, ako aj v rodine. Dieťa je v zariadení spravidla tri mesiace. V mnohých prípadoch je dieťa prijaté do zariadenia bez potrebnej dokumentácie a neprejde vyšetrením v CPPPaP alebo CŠPP. Sociálna kuratela nemá v kompetencii zabezpečiť vyšetrenie v poradenskom zariadení. Vyšetrenie tak musí urobiť psychológ a špeciálny pedagóg v DC a „papierovo“ dať potvrdiť výsledky v CŠPP. Umelo vytvárať CŠPP pri zariadeniach je nerentabilné ako pre štát, tak aj pre dané zariadenie. | Z |
| § 121 ods. 4 | Zaradenie do diagnostickej skupiny diagnostického centra | Navrhujeme: Do odovzdania je dieťa zaradené do diagnostickej skupiny diagnostického centra a to len v tom prípade, že dieťa neohrozuje seba alebo ostatných členov diagnostickej skupiny. | Diagnostických centier je 5, reedukačných centier je 13. Pre chlapcov od 15 rokov je zriadené len jedno DC a jedno pre dievčatá. Ostatné tri zariadenia sú zriadené pre deti do 15 rokov. Deti, umiestňované do záchytných miestností sú často pod vplyvom alkoholu a iných omamných látok, čo vedie k zvýšenej agresii. Zároveň, nie je vhodné aby starších chlapcov prijímalo DC, kde sú výlučne dievčatá a naopak DC, ktoré je čisto pre chlapcov, aby prijímalo do záchytného oddelenia dievčatá. To isté platí aj pre koedukované zariadenia, diferencované do 15 rokov. Nie je vhodné, aby do záchytnej miestnosti boli prijímané staršie deti, nad 15 rokov, ktoré sú na úteku z RC. Zaradenie dieťaťa z úteku do diagnostickej skupiny nie je možné, pokiaľ to nie je dieťa primerané veku a pohlaviu ostatným deťom, umiestneným v zariadení. Starší chlapci pod vplyvom návykových látok sú často agresívni, čo má za následok strach a pocity úzkosti u mladších detí. | Z |
| § 122 ods. 6d) a ods. 7d) | Maloletá matka alebo tehotná mladistvá môže byť umiestňovaná výlučne v zariadeniach, ktoré sú na to určené (RC, CDR), alebo bude využitá možnosť, ktorá vyplýva zo zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uloženia výchovného opatrenia dieťaťu alebo rodičom podľa § 12 ods. 1) a ods. 2) a nariadená povinnosť podrobiť sa odbornej diagnostike v špecializovanej ambulantnej starostlivosti v mieste bydliska, pokiaľ dieťa nie je ohrozené na živote alebo zdraví, do pôrodu dieťaťa. | Problém nastáva v DC do 15 rokov, kde sú umiestnené deti s poruchami správania – chlapci aj dievčatá. Tehotné dievča sa nemôže plnohodnotne zapájať do aktivít zariadenia a je tak narušený diagnostický proces (problematické sú aj pravidelné gynekologické kontroly vzhľadom na to, že zariadenie nemá zakapitulovaných gynekológov). Môže dôjsť k ohrozeniu neplnoletej budúcej matky, ako aj plodu fyzickými útokmi ostatných detí. V prípade tehotnej budúcej matky sa už nejedná o diagnostiku ale o prípravu na rodičovstvo, čo diagnostické centrá zabezpečiť nevedia. | Z | |
| § 125 | Výchovné opatrenia | doplniť – neodkladné opatrenia v DC | § 125 ods. 4 písm c – pobyt mimo zariadenia v mieste bydliska zákonného zástupcu na určitý čas, a to najmä v čase školských prázdnin, a po vyjadrení príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; toto ustanovenie sa nevzťahuje na dieťa umiestnené na základe žiadosti zákonného zástupcu – tento odsek by mal zahŕňať a deti umiestnené v DC na neodkladné opatrenie. Dieťa potrebuje mať kontakt so svojou rodinou. Súčasťou diagnostického procesu je pozorovanie správania dieťaťa aj v rodinnom prostredí a nastavenie mechanizmov na to, aby sa mohlo vrátiť do prirodzeného prostredia, pretože návrat do rodiny by mal byť prioritným riešením situácie dieťaťa. | Z |
| § 130 ods. 3 | Systém poradenstva a prevencie | Systém poradenstva tvoria.. pedagogickí a odborní.. | Systém poradenstva tvorí určite aj školský špeciálny pedagóg, kariérny poradca, ktorí sú PZ. | Z |
| § 130 ods. 5 | Systém poradenstva a prevencie | Navrhujeme: „Subjekty systému poradenstva a prevencie podľa odseku 3 úzko a multidisciplinárne spolupracujú najmä so zákonnými zástupcami, zástupcami zariadenia, školami, zamestnávateľmi, orgánmi verejnej správy a ďalšími subjektami, ktoré sa zaoberajú výchovou a vzdelávaním.“ | Je nevyhnutné, aby školský zákon deklaroval eminentný záujem o úzku a multidisciplinárnu spoluprácu systému PaP. Je to niečo, na čo nám totiž zlyháva celý systém. Hoci zákon nie je metodická príručka, predsa zdôraznené princípy sú následne aj vodítkom pre obsahové štandardy ale aj pre právnu argumentáciu, prečo pri komplexných prípadoch detí a rodín v riziku musí polícia, kuratela poradňa a škola úzko spolupracovať. | Z |
| § 130 ods. 6 | Počet zamestnancov v CŠPP | Navrhujeme v § 130 ods. 6 vypustiť „troch“ a nahradiť „piatich“. | Zariadenie špecializovaného centra poradenstva a prevencie pri počte najmenej troch odborných zamestnancov nie je schopné zabezpečiť všetky vysokošpecializované činnosti, ktoré vyplývajú z podpornej úrovne piateho stupňa vrátane starostlivosti o deti vo veku od 0 do 3 rokov. Poradenské zariadenia dlhodobo vykazujú nedostatok odborníkov – logopédov, ktorí sú v týchto zariadeniach žiadanými odborníkmi (nárast logopedických diagnóz u detí od raného veku). Žiadame obdobne ako pri CPPPaP zvýšiť počet zamestnancov na 5. | Z |
| § 130 ods. 7 | Rovnoprávnosť služieb poskytovaných deťom vo všetkých poradenských zariadeniach | Navrhujeme v § 130 ods.7 vypustiť „ktorých zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve“ | Zariadenia zaradené do sústavy škôl a školských zariadení by mali bez ohľadu na zriaďovateľa poskytovať svoje služby bezplatne, ktoré vyplýva z normatívneho financovania. V prípade, že uvedené služby bude bezplatne poskytovať iba štátom zriadené školské zariadenia môže dôjsť k nerovnomernému financovaniu v prospech zariadení zriadených súkromným a cirkevným zriaďovateľom. | Z |
| § 131 ods. 1 a § 133 ods. 2 | preklepy – externá pripomienka | opraviť preklep obsahovanými na “obsahovými” a “štandardy v systéme poradenstva a prevencie.” | Ide jednak o gramatický preklep a zlý pojem, správne treba používať pojem v systéme poradenstva a prevencie. | O |
| § 131 ods. 2 | Systém poradenstva a prevencie – externá pripomienka | doplniť nové písmeno f) prevencia | Zdá sa nám dôležité, aby na to prvom leveli bola aktívne prítomná prevencia. Nie je možné ju odsunúť až do vyšších úrovní. | Z |
| § 131 ods. 3 | Systém poradenstva a prevencie | V druhom stupni podpory musí byť uvedený aj školský podporný tím. Žiadame pridať do tejto úrovni aj terapiu. | Táto úroveň je primárne práve o tomto tíme, nielen už len o jednotlivcoch. Ak chceme systém podpory, ktorý bude subsidiárny, inkluzívny a čo najbližšie k dieťaťu, tak nemôžeme brániť školskému podpornému tímu uskutočňovať na pôde školy aj terapeutickú prácu (napr. arteterapiu, terapiu hrou a i.). Tieto činnosti na škole môže koniec koncov vykonávať aj poradenský pracovník. | Z |
| § 131 ods. 5 a 6 | Systém poradenstva a prevencie – externá pripomienka | Doplniť do textu “komplexnú multidisciplinárnu starostlivosť.” | Slovo multidisciplinárny je mimoriadne dôležité na tomto mieste doplniť, nakoľko bez multidisciplinarity nevieme na tejto úrovni dosiahnuť komplexnosť. | Z |
| § 131 ods. 6 | Systém poradenstva a prevencie – externá pripomienka | Doplniť do 5 stupňa podpory špeciálne výchovné zariadenia. | V pôvodnom znení transformácie boli v 5.stupni, teraz úplne vypadli. Nie je mysliteľné, aby zákon vytvoril dva oddelené a nepriepustné systémy. Trváme jednoznačne na tom, že systém ŠVZ a PaP musia byť prepojené v piatom stupni. | Z |
| § 132 ods. 1 | Systém poradenstva a prevencie – externá pripomienka | kariérneho nahradiť “kariérového” | technická pojmová poznámka. | O |
| § 134 až 135a) | Systém poradenstva a prevencie – doplnené externou poznámkou | Navrhujeme vynechať. | Nedáva zmysel, prečo by sa v zákone mali definovať iba tieto činnosti, keď to má byť zámerom vyhlášky a štandardov. Resp. tieto činnosti sú definované aj v zákone 138/2019. Okrem toho výchovné poradenstvo ani nemá štandard. Činnosti výchovného poradenstva nedávajú význam v prepojení na 5 stupňov podpory. Výchovný poradca nemá v systéme PaP už veľký význam, máme ŠPT a kariérnych poradcov. | Z |
| § 135 ods. 1 a 2 | Systém poradenstva a prevencie – externá pripomienka | V ods. 1 doplniť písm. a) (materské školy); a písm. h) (školy pre deti so špeciálno-výchovnými potrebami). V ods. 2 doplniť aj odborní zamestnanci. | Nesúlad – podľa ods. 1 má poskytovať poradenstvo aj zamestnancom škôl, v ods. 2 ale nie sú uvedení aj odborní zamestnanci. Taktiež z psychologického poradenstva vypadli materské školy (písmeno a); školy pre deti so špeciálno-výchovnými potrebami, pôvodne boli tieto školy uvedené pod písmenom h) | Z |
| § 135 ods. 1 | Systém poradenstva a prevencie – externá pripomienka | Navrhujeme v ods. 1 doplniť odvolávku na § 131 ods. 2 písm. d) a ods. 3 písm. a), c), d) a g) a ods. 4 písm a), ,b), d), h) a ods. 5 písm. a), b),d), a h), a ods. 6 písm. a), b), i). | Ods. 1 má definovať činnosti kariérového poradenstva na školách, pričom odkazuje len na stupeň podpory 5 a my navrhujeme a žiadame doplniť viaceré stupne podpory a ich činnosti. | |
| § 135 ods. 2 | Systém poradenstva a prevencie – externá pripomienka | Doplniť činnosti podľa § 131 ods. 4 písm. a), b), d), h) a ods. 5 písm. a), b),d), a h) a ods. 6) písm. a), b), i). | Z kariérového poradenstva úplne vypadli činnosti diagnostické, informačné a koordinačné, ktoré sú základnou súčasťou štandardou danej profesie a činnosti. | |
| § 136 | Vyhláška o poradenských zariadeniach | Nesúhlasíme procesne s takýmto spôsobom legislatívneho procesu. | Slovenská komora považuje za veľmi netransparentné zo strany ministerstva takéto zavádzané zmeny, ktoré ani neboli priložené do MPK do legislatívneho procesu, takže je to akýsi legislatívny trójsky kôň. Zavádzanie takýchto zmien do zákonov bez akejkoľvek verejnej diskusie je ukážka totalitných praktík alebo dezorganizácie a vážnych manažérskych zlyhaniach na ministerstve školstva. | Z |
| § 144 a | Informovaný súhlas oboch zákonných zástupcov | Vynechať časť „ a na informovanom súhlase“. Ak by uvedená úprava zostala, navrhujeme podpis oboch rodičov žiadať iba v prípade, že rodičia spolu nežijú alebo sú rozvedení alebo nebývajú spolu. Príp. umožniť v ods. 2 aj dohodu rodičov o podpise iba jedného alebo iné právne riešenie, lepšie ako toto. | V praxi je stále väčšina rodičov, ktorí dobre spolupracujú a postačí jeden z rodičov pri vydaní rozhodnutia aj podpisovaní. Žiadať pri každom úkone podpis oboch rodičov prináša vysokú mieru administratívnej záťaže pre rodičov, učiteľov aj riaditeľov škôl. | Z |
| § 146 ods. 10 | Ak je dieťa cudzinca v predmete slovenský jazyk a literatúra hodnotené klasifikačným stupňom nedostatočný, externého testovania sa so súhlasom riaditeľa školy nemusí zúčastniť | Doplniť aj: „… je nehodnotené..“ | Nie je vôbec jasné, aký dopad bude mať tento odsek. Každopádne, malo by tu byť aj uvedenie, ak je žiak v predmete SJL nehodnotený (nielen ak má 5). Nakoľko mnohí žiaci cudzincov majú excelentné výsledky, ale slovenský jazyk im to kazí. Príp. sa prisťahovali iba v 9. ročníku. Malo by byť následne upravené aj to, akým spôsobom bude následne pre nich umožnené ďalšie stredoškolské štúdium? | Z |
| § 157 | Doplnenie zberu dát pre EŠIF a doplnenie získavania dát pre účely EÚ projektov | Žiadame, aby boli doplnené do zákona všetky náležitosti a dáta, ktoré sú potrebné k úspešnému a debyrokratickému prenosu potrebným dát škôl zapojených v EŠIF projektoch a zároveň umožniť tretí subjektom získavať potrebné dáta pre tzv. karty účastníkov, počte zamestnancov, údajov o zamestnancoch v projektoch a pod. | Prepojenie RIS a byrokracie zapojených škôl v štrukturálnych fondov je minimálne. Údaje RISu sú tak pre školy často úplne zbytočné, lebo školám práve v projektoch vôbec nepomáhajú a nefunkčnosť prepojenia RISu a ITMS spôsobuje významnú byrokratizáciu. Sekcia štrukturálnych fondov sa opakovane pri požiadavkách škôl na debyrokratizáciu vyhovára na to, že nemôžu z RISu brať dáta, lebo tam nie sú všetky, ktoré potrebujú, alebo k ním nemá prístup. Toto sa musí skutočne obratom zmeniť. | Z |
| § 161n ods. 3 | Prechodné práva v poradenskom systéme. | Navrhujeme v § 161n ods. 3 vypustiť „ktoré je právnickou osobou“ a nahradiť „s právnou subjektivitou aj bez právnej subjektivity“. | Uvádzané zmeny navrhujeme z dôvodu predchádzaniu diskriminácie klientov a zamestnancov CŠPP existujúcich pri špeciálnych základných školách. U klienta štátneho CŠPP bez právnej subjektivity, ktoré si dobrovoľne vybral, je odopretá možnosť pokračovať v poskytovaní služieb špecializovaného centra poradenstva a prevencie. | Z |
PRIPOMIENKY K NÁVRHU NOVELY ZÁKONA č. 596/2003 Z. z.
Z novelizáciou školského zákona súvisí aj novelizácia zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Aby bolo zabezpečené dodržiavanie princípov inkluzívneho vzdelávania, pokladáme za potrebné doplniť do navrhovaného znenia novely zákaz diskriminácie pri tvorbe školských obvodov.
| Ustanovenie | Znenie navrhované v novele | Návrh úpravy | Zdôvodnenie | Typ pripomienky |
| § 3 ods. 18 a § 39 he) ods.2 | 3 volebné obdobia a so súhlasom zriaďovateľa do nekonečna | Navrhujeme vynechať oba odseky. | Ministerstvo pravdepodobne opovrhuje demokratickými princípmi a zmenou štylistiky textu zavádza verejnosť i Slovenskú komoru učiteľov. Nakoľko takéto zmeny nepatria k novele školského zákona a Komora učiteľov to vníma ako výsmech zo strany ministerstva – vrátane odloženej účinnosti až o 15 rokov, považujeme toto ustanovenie za bezpredmetné a žiadame vypustiť v plnom znení. Reforma zákona 597/2003 je naplánovaná na r. 2022 a dúfame, že tentoraz sa pripraví skutočne kvalitne a s riadnym participatívnym procesom a verejnou diskusiou. Názov odseku prechodného ustanovenia vnímame symbolicky ako odkaz: „he“. | Z |
| § 8 ods. 1 | Obec určí svojím všeobecne záväzným nariadením školský obvod základnej školy zriadenej obcou. Školský obvod základnej školy tvorí územie obce alebo jej časť. Ak je obec zriaďovateľom viacerých základných škôl, obec svojím všeobecne záväzným nariadením určí školské obvody pre jednotlivé základné školy. Obec pri určení školského obvodu základnej školy zohľadní najmä a) kapacitu školských budov vo vlastníctve obce alebo v jej prenájme, v ktorých sa uskutočňuje vzdelávanie, a kapacitu iných budov vo vlastníctve obce alebo v jej prenájme, ktoré sú svojím funkčným usporiadaním vhodné na vzdelávanie, b) dostupnosť a možnosti dopravnej obslužnosti územia obce, pre ktoré obec má určiť školský obvod, c) primeranú vzdialenosť dochádzky žiaka do školy, ktorá neohrozí plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, d) záujem obyvateľov obce s trvalým bydliskom v obci o vzdelávanie v štátnom jazyku a v jazyku národnostných menšín na území obce. | V ods. 1 doplniť písmeno d), ktoré znie: d) zákaz segregácie podľa osobitného predpisu,1 Doterajšie písmeno d) sa označí ako e). ——– 1 § 3 písm. d) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. | Súčasná prax ukazuje zneužívanie školských obvodov na vylučovanie skupiny detí z marginalizovaných rómskych komunít zo spoločného vzdelávania. Táto segregácia je neprípustná z hľadiska ľudských práv i medzinárodných záväzkov SR a viedla k prebiehajúcemu infringementu zo strany Európskej komisie, ktorá situáciu na Slovensku dôsledne monitoruje. MŠVVaŠ SR sa zaviazalo legislatívne posilniť zákaz segregácie v školstve. Zavedenie zákazu segregácie pri tvorbe školských obvodov ministerstvo zahrnulo aj do Nultého akčného plánu Stratégie inkluzívneho prístupu (https://www.minedu.sk/data/att/17994.pdf). | Z |
| § 8a | Spádová materská škola Obec určí všeobecne záväzným nariadením spádovú materskú školu v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, pre deti s trvalým pobytom v obci, v ktorej plnia povinné predprimárne vzdelávanie. Ak je obec zriaďovateľom viacerých materských škôl, všeobecne záväzným nariadením určí spádové materské školy pre jednotlivé časti obce. Ak obec nemá zriadenú materskú školu, uzavrie písomnú dohodu s inou obcou o spádovej materskej škole. | Spádová materská škola 1. Obec určí všeobecne záväzným nariadením spádovú materskú školu v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, v ktorej plnia povinné predprimárne vzdelávanie deti s trvalým pobytom v obci. Ak je obec zriaďovateľom viacerých materských škôl, všeobecne záväzným nariadením určí spádové materské školy pre jednotlivé časti obce. Pri určovaní spádových materských škôl obec zohľadní najmä a) kapacitu školských budov vo vlastníctve obce alebo v jej prenájme, v ktorých sa uskutočňuje vzdelávanie, a kapacitu iných budov vo vlastníctve obce alebo v jej prenájme, ktoré sú svojím funkčným usporiadaním vhodné na vzdelávanie, b) dostupnosť a možnosti dopravnej obslužnosti územia obce, v ktorom je zriadená spádová materská škola, c) primeranú vzdialenosť dochádzky dieťaťa do školy, ktorá neohrozí plnenie povinného predškolského vzdelávania, d) zákaz segregácie podľa osobitného predpisu,1 e) záujem obyvateľov obce s trvalým bydliskom v obci o predškolské vzdelávanie v štátnom jazyku a v jazyku národnostných menšín na území obce. 2. Ak obec nemá zriadenú materskú školu, uzavrie písomnú dohodu o spádovej materskej škole s inou obcou. Ak je v obci ohrozené plnenie povinného predškolského vzdelávania, pretože obec nemá zriadenú materskú školu alebo neuzavrela dohodu o spádovej materskej škole s inou obcou, určí spádovú materskú školu pre deti s trvalým pobytom v obci, ktoré majú plniť povinnú predškolskú dochádzku, okresný úrad v sídle kraja, pričom zohľadní skutočnosti podľa ods. 1. ——– 1 § 3 písm. d) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov | Zákaz segregácie musí platiť aj pri predškolskom vzdelávaní, preto navrhujeme ustanovenie o spádovej materskej škole rozšíriť. | Z |
| § 38 c | Kvalifikačné predpoklady učiteľov pre deti u všetkých poskytovateĺov povinného predprimárneho vzdelávania | Doplniť: „Povinné predprimárne vzdelávanie zabezpečujú osoby spĺňajúce vzdelanie a kvalifikačné požiadavky pre učiteľa materskej školy v súlade so zákonom 138/2019“ | Súlad s požiadavkami stanovenými pre učiteľov materských škôl; nevyhnutnosť pre poskytovanie povinného predprimárneho vzdelávania. | Z |