Po horúcej zimnej nádielke ministerstva školstva v článku: Ďalšia atómovka – aktualizačné vzdelávanie z Plánu obnovy prichádza aj jej letná verzia.
Ministerstvo zverejnilo počas uhorkovej sezóny (podobne ako počas Vianoc) výzvu na podporu profesijného rozvoja PZ a OZ. Je chvályhodné, že pracovníci ministerstva sa zlepšujú a podarilo sa im vychytať technické a byrokratické chyby. Druhá výzva je teda rozhodne lepšia a otvorenejšia. Najskôr vymenujme pozitíva:
- zvýšenie príspevku na vzdelávanie zo 47 Eur na 120 Eur,
- nediskriminácia materských škôl – poskytovaním rovnakého príspevku všetkým PZ bez rozdielu,
- rozšírenie okruhu PZ a OZ zo škôl aj na všetky školské zariadenia, čiže v praxi môžu čerpať všetci PZ a OZ v školstve,
- nie je zúžený obsah vzdelávaní na vybrané témy a realizuje sa v móde inovačných vzdelávaní,
- väčšia flexibilita a menej byrokracie,
- z poskytovateľov vzdelávania sú vylúčené štátne inštitúcie.
Keďže ministerstvo nám zvykne pripraviť aj prekvapenia, spomeňme tie najviac problémové:
- finančná čiastka 120 eur na 50 hodín inovačného vzdelávania nepokryje všetky náklady na kvalitné vzdelávanie,
- termíny vyhlásenia, realizovania a uzavretia vzdelávania sú maximálne šibeničné a je veľký predpoklad, že väčšina financií sa z Plánu obnovy opäť nevyčerpá. Ministerstvo výzvu zverejnilo v lete a školám dáva asi mesiac od nástupu do školy na realizovanie. Vzdelať takmer 100-tisíc zamestnancov školstva za necelé dva mesiace v 50-hodinovom inovačnom vzdelávaní by vyžadovalo zavrieť na mesiac školy a naklonovať lektorov vzdelávania.
- Preplácanie vzdelávania spätne je zo strany ministerstva skôr pokus o nevydarený vtip. Predpokladať, že niekto zrealizoval vzdelávania v r. 2022 a zaplatil ho a dal do účtovníctva až v r. 2023, je takmer nepredstaviteľné. A spätne nezrealizovateľné. Čiže rok 2022 je passé. Zdá sa, že ide o zúfalý pokus ministerstva čerpať čo najviac s pravidlami, ktoré nepustia.
- Preplácanie vzdelávania v r. 2023 od januára do júla 2023 je taktiež pomerne sporné. Prax vo väčšine škôl a v školských zariadení (česť výnimkám) je taká, že si to platia zamestnanci zväčša sami. Ministerstvo ponúka aj možnosť, že sa to preplatí aj v tomto prípade. Je však ťažko predstaviteľné, že k takejto administratíve nájdu riaditelia motiváciu. Takéto spätné preplácanie cez účtovníctvo školy vyvolá zmätok a chaos. Na rozdiel od Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré prepláca vzdelávanie priamo zamestnancom, školstvo sa rozhodlo ísť cez školy, čím sa preťaží byrokracia v školách a je otázka, ako to ustoja pracovno-právne vzťahy na pracovisku.
- Ak sa bude chcieť škola alebo zamestnanci do tejto výzvy zapojiť, rozhodnutie o registrácii školy bude stáť na riaditeľovi školy (nárok na tento príspevok nemá zamestnanec, ale škola zastúpená riaditeľom). Komu a či sa vzdelávanie preplatí nemá žiadne pravidlá, v praxi to môže viesť k zvýhodneniu časti zamestnancov, ktorých riaditeľ na školenie pustí a preplatí im to.
Ako sa dá stihnúť kvalitné inovačné vzdelávanie v rozsahu 50 hodín za 29 pracovných dní? Nepovedie to opäť k využívaniu akýchkoľvek, aj nekvalitných vzdelávaní, podobne ako keď sa v minulosti rozdávali kredity za dochádzku? Nepovedie výzva nakoniec k tomu, že sa minie len zlomok peňazí, riaditelia budú padať na nos, zamestnanci naháňať školenia a expresne rýchlo sa “inovovať”?
Najväčší problém je nakoniec v tom, že ministerstvo školstva nemá už 30 rokov žiaden systém kontroly kvality poskytovania vzdelávania pre PZ a OZ. Nemá ani žiadnu “guideline”, ktorá by viedla k postupnému zvyšovaniu kvality. Toho času je akreditovaných 184 poskytovateľov (resp. programov), pričom ich akreditovanie prebieha spôsobom, ktorý nemá obdoby. Len vďaka vytrvalému tlaku SKU sa zaviedlo zverejňovanie stanovísk stále tajuplnej Komisie pre profesijný rozvoj a taktiež povinnosť zverejňovať hodnotenia vzdelávaní účastníkmi v § 69 zákona 138/2019 na webovej stránke poskytovateľa. Ako sme nedávno upozornili v článku Ako sa pristupuje k hodnoteniu vzdelávaní učiteľov, zverejňovanie hodnotení prebieha formálne alebo vôbec. O tom, že na takomto systéme sa bude priživovať nemálo šikovných marketérov, ani netreba hovoriť. Na ťahu je teda opäť ministerstvo školstva.
Už pri aktualizačnom vzdelávaní v školskom roku 2022/23 sa vyskytovali školenia, kde zamestnancom do mailu prišiel link na online videjká, ktoré si mali pozrieť a na konci dostali potvrdenie o účasti. Ako odmena za faktúru s platbou za celú školu prišiel od poskytovateľa príslušný počet potvrdení tak, aby to škole sedelo do účtovníctva.
Ak Európskej komisii nevadí, že sa opakuje scenár rozhadzovania eurofondov na nekvalitné alebo formálne školenia, tak je to smutné. Ak to nevadí ministerstvu, ktoré má garantovať kvalitu výchovy a vzdelávania, je to smutné rovnako. A ak rodičom detí nevadí, že ich budú učiť učitelia a pracovať s ich deťmi zamestnanci, ktorí si inovujú svoje kompetencie online videjkom, tak je otázka, akú kvalitu kritického myslenia a vzdelávania chceme vlastne poskytovať deťom.
Financovanie inovačného vzdelávania z Plánu obnovy má pokračovať opäť od januára 2024 a 2025 (metodiku zverejnia na Silvestra 2023?), je možné, že to bude zase o kúsok lepšie a do konca Plánu obnovy sa budú zamestnanci aj kvalitne a v pokoji vzdelávať. Oveľa vhodnejšie by bolo dotáciu zvýšiť a zároveň zvýšiť a sprísniť kvalitu. A poskytnúť dotáciu aj na rozširujúce štúdia (nemáme dostatok niektorých aprobácií), DPŠ, funkčné a iné dôležité vzdelávania, ktorých kvalita a dostupnosť stojí na financiách.
Komora učiteľov odporúča školám, školským zariadeniam aj kvalitným poskytovateľom inovačného vzdelávania využiť túto možnosť, ak je to možné a stihnuteľné už na jeseň, ale netreba sa naháňať, ešte bude čas aj v roku 2024 a 2025.
Nezabudnime na hodnotenie vzdelávania podľa § 69 zákona 138/2019 a jeho zverejňovanie, na kvalitných lektorov s bohatými skúsenosťami a preukázateľným vzdelaním v oblasti a dostatočnej praxi z terénu, na dostatok vzdelávania postaveného na stretnutí lektorov a účastníkov, aby sa účastníci mohli pýtať, diskutovať a posúvať sa dopredu podľa svojich potrieb.