Slovenská komora učiteľov cíti povinnosť zareagovať na viaceré vyjadrenia MŠVVaŠ SR, ktoré definujú aktuálne legislatívne zmeny a kroky ministerstva ako  „najväčšie reformné zmeny v školstve“. Už sme si zvykli na to, že každý minister školstva sa chce zapísať do dejín školstva a pedagogiky reformou, aká tu ešte v nebola. Bohužiaľ, doterajší adepti ašpirujú iba ak na zápis do dejín marketingu. Ministerstvo školstva:

• nepredstavilo Strategický politický rámec pre systém vzdelávania  a odbornej prípravy na všetkých stupňoch a táto skutočnosť stále figuruje ako nesplnená podmienka pre čerpanie štrukturálnych fondov na ďalšie obdobie 2021-2027:

• neodovzdalo Stratégiu inkluzívneho vzdelávania ako kľúčový dokument pre ďalšie čerpanie štrukturálnych fondov, tá je iba v štádiu príprav.
• až po tlaku organizácií zriadilo na ministerstve „Stálu poradnú skupinu“, ktorá zasadala iba raz a to úvodným stretnutím, zoznámením sa a schválením štatútu. Uvedená skupina nemala žiaden dosah na pripravované novely, tie boli schválené po lobbingu rozličných záujmových skupín bez dostatočnej systémovej koncepcie.
• od začiatku tvorby noviel zákonov (o výchove a vzdelávaní, o pedagogických a odborných zamestnancoch) postupovalo nekoncepčne, potvrdením čoho je, že už v januári 2021 si mnohé návrhy protirečili. Neprebehla žiadna systémová diskusia o potrebe zmien, ktorá by sa opierala o dôkazy a dáta. Po množstve pripomienok boli novely stiahnuté a niekoľko mesiacov sa upravovali bez transparentnej diskusie so školskými organizáciami. Niektoré pripomienky, ktoré boli akceptované v rámci MPK, nakoniec neboli zapracované do vládneho návrhu ani do pozmeňovacích návrhov poslancov. Schválené novely zákonov obsahujú väčšinou úpravy, ktoré budú mať len malý dosah. Strategické dokumenty ministerstvo vytvára až po tom, čo sa zavádzajú legislatívne zmeny; manažment zmien je vzájomne neprepojený a nekomplexný. Preto hovoriť v súčasnej situácii o reforme považujeme za zavádzanie.
• kľúčové témy (atraktivita učiteľského povolania a jeho financovanie, viditeľné zvýšenie miery HDP v školstve, normatívne financovanie, systémové zlučovanie priamoriadených organizácii, demokratizácia škôl, zjednotenie financovania a pod.), ktoré bolo potrebné urgentne riešiť, sa opäť dostali na okraj záujmu a namiesto toho sa prezentujú politicky priechodnejšie úpravy:
  • definícia inkluzívneho vzdelávania – v samotnej definícii je protirečenie, nakoľko ten istý zákon napriek  výzvam organizácií, zaoberajúcimi sa inkluzívnym vzdelávaním, núti v § 94 viac ako 40-tisíc žiakov so zdravotným znevýhodnením postupovať v bežných školách podľa vzdelávacích programov špeciálnych škôl,  
  • kvalitné vzdelávanie učiteľov – novela síce zavádza väčšiu slobodu poskytovateľom vzdelávania, ale napriek našim upozorneniam bude celý proces ich akreditácie netransparentný a nekontrolovateľný; podlieha neznámej skupine vybraných ľudí, bez nastavených kritérií posudzovania, kontroly a monitorovania. Systém atestácii učiteľov podlieha nedostatočne  nastaveným profesijným kompetenciám, ktoré v priebehu 4 rokov už druhýkrát (z európskych štrukturálnych fondov) prestavuje to isté Metodicko-pedagogické centrum. Výsledok nie je ani po dvoch rokoch ich práce dostupný. Naďalej pokračuje diskriminácia pedagogických asistentov, ktorí nemôžu vykonávať atestácie a teda kariérne rásť, hoci sú to kľúčové osobnosti inkluzívnych zmien.
  •  reforma poradenského systému,  ktorá po kritike nakoniec prešla aj pripomienkovým konaním bez postačujúceho zapracovania pripomienok. V novele sa stále nachádzajú niektoré rozpory s čerstvo vydanými Štandardami poradenskej činnosti v rámci štrukturálnych fondov. Celá reforma je závislá na zmene zákona 597/2003 o financovaní škôl, ktorý zatiaľ zmenený nebol.
  • atraktivita riaditeľského stavu – po novom už riaditelia nemusia mať atestáciu. Takýto z pedagogického hľadiska nedostatočne kompetentný riaditeľ však bude naďalej hodnotiť učiteľov s atestáciami a niesť zodpovednosť za celú školu vrátane vzdelávania. Táto zmena sa udiala bez úpravy ich kompetencií a zodpovednosti..
  •  zavedenie pozície digitálneho koordinátora nie je vôbec to, čo školy potrebujú v rozvoji digitalizácie.Pozícia sa týka len 200 škôl, ide o kategóriu pedagogického zamestnanca, pre ktorú ani neexistujú profesijné štandardy.

Minister školstva bombasticky prezentuje kozmetické úpravy, no so skutočnosťou, že po najhoršej svetovej pandémii zvyšuje počet žiakov v prvom ročníku, sa nechváli. V novele školského zákona ruší inovatívne slovné hodnotenie na druhom stupni, ktoré samo na jar 2020 zaviedlo. K 31. 8. 2022 končí v školách viac ako 3000 asistentov či psychológov, financovaných zo štrukturálnych fondov. Ministerstvo napriek výzvam nepredstavilo, ako tieto pozície udrží, keďže Plán obnovy s nimi neráta a nové programové obdobie pri nesplnených domácich úlohách tvorby strategických dokumentov tak skoro nebude. Inklúzia je veľmi dôležitá, ale vyžaduje predovšetkým systémový prístup a finančné prostriedky.

Vedenie ministerstva investuje veľa energie do marketingu, ale málo sa opiera o dáta a poctivé analýzy. Diskusie s partnermi  sa nestretávajú s akceptáciou vecných pripomienok. Minister nedávno predstavil model modernej školy. S ľútosťou konštatujeme, že on, vláda i parlament pri tejto predstave akosi zabudli na investíciu do toho najdôležitejšieho, do ľudského kapitálu.