Bratislava, 31. augusta 2022
Začína sa nový školský rok a žiakov, rodičov, učiteľov i školy čakajú turbulencie zmien. Nachádzame sa za polovicou práce nového vedenia ministerstva školstva s nevídanými rozmermi krízy vrátane neistoty príchodu nového. Vyvstáva v nás veľká túžba, že už aj my chceme konečne po 30 rokoch svojho „Korčoka“ – odborníka, diplomata, manažéra, nie nekompetentného politického nominanta. Na mieste je pomenovať kľúčové riziká, výzvy a úlohy, ktoré stoja pred nami či už s novým alebo starým vedením rezortu.
Dodnes neboli splnené základné úlohy, ktoré si ministerstvo vytýčilo: dodanie postpandemických tabletov a notebookov z React EÚ, nemáme žiaden mechanizmus kvality vzdelávania učiteľov, na ktorý sa má už v roku 2022 čerpať 50-miliónov (vynechané boli paradoxne poradenské zariadenia, ktoré sa práve transformujú), rodičia veľmi pravdepodobne dostanú po pripravovanej transformácii poradenského systému ešte nižší štandard ako doteraz, systém zlučovania organizácií v školstve začal a skončil formálnym spojením časti z nich bez akejkoľvek ďalšej vízie.
Školstvo nemá za posledných 20 rokov žiadny národný koncepčný dokument stratégie vzdelávania (jediný ašpirujúci dokument bolo Učiace sa Slovensko, ktoré ministerstvo nikdy neratifikovalo). Bez komplexnej vízie budú všetky zmeny buď nesystémové sociálne balíčky alebo neuveriteľné bájky a povesti.
Nominácie na ministerstve a jeho organizáciách sú skôr sieťou politických známostí ako súbor špičkových expertov v problematike (česť výnimkám). Napriek programovému vyhláseniu ministerstvo nezrealizovalo žiadne transparentné verejné a vopred nedohodnuté výberové konanie. Podobne je to aj so spoluprácou s mimovládnymi organizáciami, ako sme na to upozornili v zhodnotení školského roka. To následne ukazuje na nízku odbornosť výstupov ministerstva, tvorby zákonov, usmernení a metodík. Naopak, zameranie ministerstva smeruje k marketingu, míňaniu peňazí na infografiky, tlačové besedy a sociálne siete. V priebehu dvoch rokov ministerstvo vymyslelo, spustilo a následne utlmilo niekoľko komisií – skupina poradného orgánu ministra zložená zo zástupcov mimovládnych organizácii, pracovná skupina na vytvorenie diferencovaného systému odmeňovania podľa kvality práce učiteľov, pracovná skupina na tvorbu dôležitej novely zákona 596/2003 o radách škôl, kompetenciách riaditeľov, ich výberových konaniach a ďalšie. Obdobne tomu bolo aj pri strategických dokumentoch ako Stratégia inkluzívneho vzdelávania a akčný plán, stratégia pre mládež a i.
Napriek stavu ministerstva sa podarilo započať aj dobré veci – pripravuje sa kurikulárna reforma (s ešte neistým koncom), vypracoval sa hodnotný Plán obnovy, školská inšpekcia hlási pozitívny trend v autoevaluácii škôl, budú sa zvyšovať (aj keď stále nedostatočne a bez vízie) platy učiteľov.
Kríza vojny s viac ako polovicou ukrajinských detí bez prístupu k vzdelávaniu, nízka atraktivita učiteľského povolania a alarmujúci nedostatok učiteľov, zjednotenie financovania škôl, nárast extrémizmu, energetická kríza, odbornosť a transparentnosť, to sú výzvy, ktoré dnes čakajú na „nového“ ministra.
Staňte sa aj Vy členmi organizácie, ktorá Vám podá pomocnú ruku a zastáva Vaše potreby bezpečia a istoty na pracovisku: Slovenská komora učiteľov – zaregistruj sa.