Len dodám, že v štádiu rezignácie sú aj moji kolegovia, len sú na tom o to lepšie, že sa netrápili lúskaním Zákona č. 317/2009, že netušia o čom je Vyhláška MŠ SR č. 445/2009 a múdru zelenú knižočku „Praktická príručka učiteľa” majú v poličke ešte chránenú igelitom. Tá moja je vypodčiarkovaná 5-timi rôznymi zvýrazňovačmi a priznám sa, že pri uvedomovaní si jej obsahu som ju zopár krát šmarila o zem a mala chuť s ňou urobiť aj zopár nedôstojnejších úkonov. Aké sú teda dôvody mojej – jemne povedané rezignácie?
Nad ideou tzv. „zákona o učiteľovi” som prvýkrát vážne zapochybovala, keď som si prečítala /myslím, že to bolo januárové vydanie Učiteľských novín/ príhovor nášho pána ministra – dnes exministra Mikolaja, na prahu nového kalendárneho roka. Svoj názor a nesúhlas s obsahom som vyjadrila rozsiahlym príspevkom, ktorý bol v plnom rozsahu aj uverejnený v UN zo dňa 22. 2. Dala som mu titul „To je môj názor”, ktorý oni pozmenili na nadpis s otázkou „Prečo sa vzdelávať?” Akoby mne nebolo jasné, prečo sa mám vzdelávať. Veď z celého môjho príspevku bolo zrejmé, že celý môj „pedagogický život” je neustálym, každodenným vzdelávaním. Na moje otázky mi odpovedal sám pán poradca vtedajšieho pána ministra, pán Zdenko Krajčír. Jeho rozsiahla odpoveď má nadpis „Odpoveď plná otázok”. Naozaj výstižné! Myslím, že práve v jeho odpovedi sa ukázala celá nahota, nezmyselnosť a nedoriešenosť celého zákona. A na to najpodstatnejšie, čo som sa pýtala v mene mnohých učiteľov – k tomu sa nevyjadril vôbec. Možno niekto z členov SKU predmetné UN čítal – myslím, že som ich poslala aj p. Dudášovi, ktorý sa o mne dozvedel. Ak ich nájdem, pošlem vám ich, aby ste vedeli o čom vlastne píšem.
Viac, ako odpoveď (plná otázok) pána poradcu Zdenka Krajčíra ma povzbudili priaznivé odovzvy od známych a neznámych učiteľov z rôznych typov škôl a z rôznych kútov Slovenska. Boli v tom zmysle, že som im „hovorila z duše”. Že mi držia palce. Že konečne sa niekto ozval. Ale zároveň tam boli aj dovetky typu – aj tak je to zbytočné, škoda námahy a pod. Dnes som v štádiu, keď im dávam zapravdu…
Som však slovenská učiteľka. Navyše aj môj manžel je slovenský učiteľ, takže naša učiteľská rodina žije z dvoch platov slovenských učiteľov. Môj manžel, ktorý sa už 35 rokov venuje detičkám na prvom stupni ZŠ dôrazne odmietol ideu kreditného systému /trošku som zmiernila jeho vyjadrenie/, rozhodla som sa na túto cestu nastúpiť v našej učiteľskej rodine sama. Tak som sa začala zaujímať o ponuku akreditovaných vzdelávacích programov. Bolo a je ich neúrekom, jeden príťažlivejší a zmysluplnejší ako druhý! Keď som si však k mojej cieľovej skupine /som učiteľka účtovníctva na Obchodnej adadémii/ chcela priradiť zodpovedajúci akreditovaný program, tak som zistila, že si vlastne ani nemám z čoho vybrať. Viem totiž, čo tento predmet vyžaduje. Naozaj by som rada počula úprimné vyjadrenia učiteľov, ktorí už jednotlivé akreditované programy absolvovali. Veľmi by ma zaujímalo, ako ich to obohadilo, posunulo, ako ináč teraz učia. Myslím si, že najpodstatnejšie by dnes bolo, aby sa ozvali tí učitelia, ktorí týmto prešli a povedali učiteľskej verejnosti o svojich skúsenostiach….-moja pripomienka: vytvoriť systém, kde učiteľia, ktorí absolvovali jednotlivé akreditované programy ich zhodnotia v tom zmysle čo im to dalo, ako to zvýšilo ich motiváciu, kvalitu práce v triede, …. A adresne hodnotiť prednášajúcich, povedať priamo o „kvalite týchto programov!”
Moja nádej za získaním kreditov však svitla v paragrafe 47 zákona č. 317/2009 Z.z v odseku 2, v bodoch a, b a c. Pedagogický zamestnanec môže získať kredity za objektívnej merateľné tvorivé aktivity, za autorstvo učebných pomôcok, za odborné články publikované v odbornej literatúre. Tak, to je čosi pre mňa! Tento „utvorený legislatívny rámec” sa mi celkom pozdával. Takúto formu „ k rozvoju svojich profesných kompetencií” som si vo vzťahu k sebe vedela predstaviť.
Začala som písať odborné články. Každá normalizovaná strana 1 krediť. Celkom dobré, nie? Štyri moje príspevky sú uverejnené na portáli Úspešná škola. Verím, že pedagogická verejnosť si ich prečítala…
Moja cesta za kreditmi sa však začala mojím zámerom napísať pre potreby učiteľov a žiakov Obchodných akadémií pracovný zošit alebo metodickú príručku pre predmet Účtovníctvo. Tak sa začala moja komunikácia z MPC. Úmerne tomu sa navršovala agenda, ktorá moju „tvorivú aktivitu” sprevádzala. Úprimne poviem, neviem, či by som sa ešte raz touto cestou vydala, a už vôbec nepoznám z môjho okolia kolegu, či kolegyňu, ktorá by túto procedúru absolvovala. Nabudúce si radšej vyberiem nejaký akreditovaný vzdelávací program.
Takže, teraz popíšem postup ako som napĺňala ustanovenia predmetného paragrafu 47, konkrétne odsek 2 a ešte konkrétnejšie bod b) zákona č. 317/2009 Z.z.
– v apríli som zaslala na RP MPC námetový a evidenčný list o tom, že chcem napísať metodickú príručku /Personálna a mzdová agenda vo fiktívnej firme Naomi s využitím mzdového softvéru OLYMP, Kros, a. s./
– v máji moju príručku zaradili do plánu publikácii
– dva mesiace prázdnin boli ideálne strávení pri počítači – výborná tvorivá aktivita
– nasledovali úpravy podľa noriem, pokynov a pripomienok recenzentiek
– koncom augusta som prácu odovzdala
– koncom októbra konečne vyšla v náklade 250 kusov
– osobne, na vlastné náklady som ich rozposielala školám
– z viacerých škôl sa mi ozvali, že je do výborný učebný materiál, a softvérová firma Kros sa mi poďakovala využitie ich programu Olymp v školách
– konečne som si požiadala o kredity za autorstvo tejto mojej „tvorivej aktivity” ako aj za autorstvo odborných článkov
Ak budete v tomto štádiu milí kolegovia, vymenúvam zoznam všetkých príloh, ktoré k nej musíte doložiť. Takže:
– žiadosť o priznanie kreditov, prehlásenie riaditeľa školy o tom, že to súvisí s výkonom mojej pedagogickej práce, potvrdenie vydavateľa o publikácii a jej rozsahu, potvrdenie o tom, že som zamestnaná v školstve, autorskú a licenčnú zmluvu, predmetnú príručku, životopis …. a možno sa zajtra dozviem, že ešte niečo treba doložiť.
V tejto súvislosti mám jednu veľkú prosbu milá SKU – zapracujte do nejakých požiadaviek, že ako učiteľ niečo pošle niekam, nech sa láskavo unúvajú písomne mu odpovedať a dať vedieť kedy má očakávať nejaké vyjadrenie ctenej akreditačnej rady. Po márnom očakávaní písomnej odpovede na žiadosť o priznanie kreditov som telefonicky dozvedela, že akreditačná rada bude zasadať na prelome novembra-decembra /?/. Možno potom zistia, že by som mala ešte dodať napr. sobášny list a kredity mi nebudú môcť prideliť. Najlepšie moju situáciu vystihla pani sekretárka, ktorá ma už asi pozná a vzdychne „jaj, vy ste tá, čo naháňa tie kredity?” Ani nevie, ako ma odhalila.
Môj príbeh nekončí …. Nabudúce Vám napíšem, ako som si požiadala aj o overenie profesných kompetencií. Ale dnes nie. Už Vás a seba nebudem unavovať ďalšou „kreditnou story”. Prajem SKU, aby „príbehy” pedagogickej obce mali lepšie zakončenie, ako tento môj.
A ak mi ctená akreditačná rada pridelí za moje tvorivé aktivity nejaké kredity, pochválim sa vám. Dúfam, že to bude ešte v tomto storočí.
S pozdravom
Ing. Marta Bartovičová
PS – medzičasom som znovu telefonovala na MPC a hovorila priamo s p. riaditeľom Mäsiarom. Dozvedela som sa, že akreditačná rada zasadala, ale že nemôžem chcieť, aby som bola oboznámená s výsledkom, vraj toho majú veľa, a tak, ako sa ja sťažujem u neho, on sa sťažuje na MŠ a tak ako učiteľ nedostáva odpovede od MPC, nedostáva ich on od pána ministra a že mám čakať ….. pripomienka: ak akreditačná rada posúdi niečo, nech do 3 dní pošle učiteľovi o tom vyrozumenie. Kredity – to sú totiž pre učiteľa peniaze, ich vyplatenie nejde z vrecka MPC – učiteľ má na ne nárok – zdá sa mi, akoby to úmyselne ťahali čím dlhšie! Vraj posielať po 20. decembri! Asi pod vianočný stromček!