Požiadavky SKU k vzdelávacím programom pre deti so zdravotným znevýhodnením zaslané ŠPÚ

//
Štátny pedagogický ústav
Oddelenie pre špeciálnu pedagogiku a inklúziu
PaedDr. Katarína Vladová PhD.
Pluhová 8
Bratislava

Bratislava, 31.10.2017

Vec: Zaslanie konkrétnych požiadaviek Slovenskej komory učiteľov a pedagogických a odborných zamestnancov z praxe k vzdelávacím programom, platným od 1.9.2017

a)  pre žiakov s poruchami aktivity a pozornosti pre primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie,

b) pre žiakov s poruchami správania pre primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie,

c) pre deti so zdravotným znevýhodnením pre predprimárne vzdelávanie.

Slovenská komora učiteľov v priebehu mesiaca október 2017 uskutočnila verejný dotazníkový prieskum, v ktorom sa mohli učitelia a odborní zamestnanci vyjadriť k novým vzdelávacím programom pre vyššie uvedené zdravotné znevýhodnenia. Prieskumu sa zúčastnili riaditelia škôl, školskí špeciálni pedagógovia a učitelia, ktorí s týmito žiakmi pracujú.

V nasledujúcom texte uvádzame zhrnutie jednotlivých konkrétnych požiadaviek a podnetov z praxe bežných základných škôl, v ktorých sú žiaci s poruchami aktivity a pozornosti vzdelávaní.

K bodu a) VP pre žiakov s poruchami aktivity a pozornosti:

1.oblasť: Nedostatočné personálne zabezpečenie odborných zamestnancov v základných školách:

Zamestnávanie odborných zamestnancov v školách sa plánuje upraviť tak, že pri počte 20 začlenených žiakov škola môže zamestnať 1 odborného zamestnanca. Odborní zamestnanci nie sú zarátaní do Eduzberu a financovanie ich mzdy je podmienené dopĺňaním finančných prostriedkov od zriaďovateľov. Navýšenie normatívu pre začlenených žiakov nie je dostatočné na to, aby sa mohli zaplatiť čiastkové zmluvy pre všetkých potrebných odborných zamestnancov. Normatív na deti so ŠVVP okrem toho najčastejšie slúži na zníženie počtu detí v triede, aby sa aspoň čiastočne dalo v triede pracovať so všetkými deťmi. Europrojekty sú diskriminačné, postavené na kvantite školy nie na potrebách detí a škôl. Jednotliví riaditelia škôl nemajú pre svoju školu dostatok financií na tento účel, potreba sa rieši so zriaďovateľom. Táto situácia vedie k nerovnomernému realizovaniu špeciálneho prístupu v jednotlivých regiónoch Slovenska. Na zazmluvnenie odborníkov na realizáciu špecifických predmetov uvedených vo VP zriaďovatelia nedostali žiadne medziročné navýšenie finančných prostriedkov. Reálne teda nie je možné zazmluvniť odborníka (napr. liečebného pedagóga, terapeuta, logopéda) na realizáciu TKC a iných predmetov. Odborní zamestnanci sú financovaní iným mechanizmom ako pedagogickí zamestnanci.

Prípadné zmluvy s odborníkmi z CPPPaP a CŠPP nie sú realizovateľné. Situáciu by mohli riešiť terénni špeciálni pedagógovia, ktorí by mali pracovať v CŠPP. Ani v týchto centrách nie je dostatočný počet odborných zamestnancov. Financovanie základných škôl a spomenutých centier je z dvoch rozličných zdrojov (CŠPP sú často zriadené pri ŠZŠ, ktoré financuje Ministerstvo vnútra).

V neposlednom rade opäť pripomíname, že deti s poruchou aktivity a pozornosti (ADHD) vo veľkej miere potrebujú asistenciu učiteľa. Aj v tomto roku bola podpora absolútne nedostačujúca, podporená bola iba tretina žiadostí, pričom nazdávame sa, že medzi podporenými žiadosťami neboli takmer žiadni žiaci s poruchami aktivity a pozornosti alebo poruchami správania.

Všetky požiadavky z praxe v tejto oblasti sú spracované v Prílohe č. 1.

2.oblasť: Obsahové nedostatky VP

Vzdelávací program je primárne určený liečebno-výchovným sanatóriám, ktoré majú plný servis všetkých potrebných odborníkov. Zrejme z týchto dôvodov nie je pri čítaní jasné, kto má realizovať jednotlivé špecifické predmety – v texte je uvedené, že hodinu majú vyučovať dvaja pedagogickí, prípadne jeden pedagogický a jeden odborný zamestnanec, čo je v bežnej ZŠ personálne, finančne a priestorovo takmer nemožné. Vôbec nie je uvedené, akú kvalifikáciu a aprobáciu majú mať títo zamestnanci a na aký min. a max. počet sú určení (ak je v škole 1 žiak s PAaP, budú s ním pracovať dvaja ľudia?), akým spôsobom budú dobiehať zameškané učivo triedy a s kým, či sa budú spájať žiaci s PAaP a PS z viacerých ročníkov, ako zabezpečiť rozvrh. Citujeme: „Vyučovaciu hodinu špecifického vyučovacieho predmetu terapeuticko-korekčné cvičenia zabezpečujú dvaja pedagogickí zamestnanci, alebo jeden pedagogický a jeden odborný zamestnanec .“

Náš návrh je ponechať žiakom v individuálnom začlenení jeden predmet pod jednotným názvom (osvedčuje sa RŠF), ktorého obsah určí odborný zamestnanec CPPPaP a CŠPP v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom či školským psychológom podľa potrieb žiaka. Obsah predmetu a konkrétne oblasti, ktoré je potrebné rozvíjať sa uvedú v konkrétnom IVP žiaka. Zdôvodnenie: Žiaci s poruchou aktivity a pozornosti majú rôznorodé prejavy a je potrebné zameriavať sa na tú oblasť, ktorá je deficitná pre konkrétneho žiaka, nie pre celú skupinu žiakov s PaP. Vychádzame z praktických skúseností, že poruchy aktivity a pozornosti sa často spájajú so špecifickými poruchami učenia, preto žiaci potrebujú nastaviť program aj pre deficity napr. v matematických predstavách, prípadne podporu grafomotoriky atď. V praxi sa osvedčujú krátke relaxácie v priebehu veľkých prestávok, cvičenia na interhemisferickú integráciu. Pomáhajú relaxačné priestory v zadnej časti triedy, kde sa môže žiak presunúť, ak je preňho prostredie príliš rušivé. Vyňatie z kolektívu má byť iba krátke, žiak má tráviť čo najviac času so svojimi rovesníkmi, čo je podstatou začlenenia. Takto má možnosť pracovať s triedou, učiť sa normy správania intaktnej žiackej populácie. Vzdelávací program pre žiakov s PaP je opačného charakteru, počíta s tým, že žiak bude postupovať podľa odlišného RUP ako intaktní spolužiaci.

Všetky požiadavky z praxe k tejto oblasti sú spracované v Prílohe č. 2.

3.oblasť: Nejasnosť organizácie vyučovania

V tejto oblasti musíme apelovať na už spomenutý RUP jednotlivých základných škôl. Špecifické predmety sú odporúčané školám realizovať v rámci disponibilných hodín školy. Musíme upozorniť, že školy tieto predmety využívajú na rozšírenie vyučovania predmetov, ktoré si škola zvolila ako svoju prioritu. Často sú to hodiny konverzácie v cudzom jazyku, biológia, prípadne nové predmety: dramatická výchova, dopravná výchova. Ak by sme žiakom s PaP do RUP zadali hodinu TKC z disponibilných hodín školy, nemohli by navštevovať predmet, ktorý majú navýšený jeho intaktní spolužiaci. Prakticky by to znamenalo, že ak majú intaktní spolužiaci napr. hodinu anglického jazyka navyše, žiak s PaP by sa jej nezúčastňoval a neabsolvoval by obsah hodiny, čo by mu na ďalšej hodine chýbalo. Toto riešenie nevidíme ako inkluzívne, skôr segregačné.

Návrhy:

  1. realizáciu hodín špeciálnopedagogickej intervencie nechať na možnostiach školy, ktorá spolu s CPPPaP a školským špeciálnym pedagógom určí organizáciu aj obsah intervencie. Intervencia by sa uskutočňovala len v opodstatnených prípadoch, ak sú žiaci dobre kompenzovaní, hodina by sa nemusela uskutočňovať, a naopak: ak žiak potrebuje intervenciu viackrát týždenne, mal by ju viackrát. O potrebe by rozhodlo príslušné CPPPaP alebo CŠPP v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom.
  2. posilňovanie kooperatívneho vyučovania špeciálneho pedagóga a vyučujúceho priamo na vyučovacej hodine, na ktorej sú dôsledky jeho znevýhodnenia najviac viditeľné (prítomnosť špeciálneho pedagóga na vyučovacej hodine napĺňa žiakove špeciálnopedagogické potreby),
  3. v prípade, že je na škole špeciálny pedagóg zamestnaný ako odborný zamestnanec a nie ako pedagogický, umožniť mu realizovanie odbornej intervencie v rámci jeho pracovnej a odbornej činnosti a nie nasilu tlačiť byrokratický predmet RŠF ako oficiálny predmet vo vysvedčení, na ktorý je potrebný pedagogický úväzok či prítomnosť iného pedagóga. Rovnako tak umožniť odbornú podporu školským psychológom ako náhradu oficiálneho predmetu RŠF, či iných (TKC a pod.).

Bližšie k tejto oblasti je vypracovaná Príloha č. 3.

Záverečné zhrnutie k bodu a):

  1. Navrhujeme uvedený VP pre žiakov s poruchami aktivity a pozornosti zrušiť v prípade žiakov vzdelávaných v školskej integrácii.
  2. Pre žiakov v školskej integrácii navrhujeme názov špeciálneho predmetu pre všetky typy zdravotného znevýhodnenia zjednotiť pod osvedčeným názvom Rozvíjanie špecifických funkcií.
  3. Upraviť personálne zabezpečenie špeciálnopedagogickej podpory tak, aby bol rozšírený na všetkých odborných zamestnancov bez potrebnej ďalšej prítomnosti pedagogického zamestnanca.
  4. Uvedená intervencia pre žiaka v školskej integrácii sa odvíja od potrieb jednotlivých žiakov, obsah, rozsah a konkrétnu organizáciu realizácie intervencie určuje príslušné CPPPaP, prípadne CŠPP spolu so školským špeciálnym pedagógom a pedagógmi príslušných predmetov, v ktorých sa žiakove špeciálne potreby prejavujú.
  5. Navrhujeme spoločne apelovať na zmeny vo financovaní, ktoré by zmenili nepriaznivý systém prideľovania mzdových prostriedkov pre odborných zamestnancov a asistentov. Bez dosiahnutia týchto zmien nemajú VP žiaden zmysel a sú len formálnymi dokumentmi.
  6. Spoločne apelovať na znižovanie počtu intaktných žiakov v triedach, v ktorých sa vzdelávajú žiaci s poruchami aktivity a pozornosti.
  7. Súčasne je potrebné zriaďovať relaxačné priestory pre žiakov s poruchami aktivity a pozornosti.
  8. Investovať do účinnej komunikácie s rodičmi žiakov.
  9. K tvorbe vzdelávacích programov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením žiadame prizvať aj školských špeciálnych pedagógov z bežných základných škôl, pretože podmienky v ZŠ sa diametrálne líšia od podmienok špeciálnych základných škôl a špeciálnych výchovných zariadení.

K bodu b) VP pre žiakov s poruchami správania:

1.Oblasť: Zaradenie špecifických predmetov pre žiakov s poruchami správania:

Rozsah zaradenia špecifických vyučovacích predmetov je príliš veľký na úkor ostatných predmetov. Žiaci s poruchami správania sú často šikovní žiaci a na úkor špecifických predmetov nepreberú potrebný obsah ostatných vyučovacích predmetov.

Bližšie k tejto oblasti je vypracovaná Príloha č. 4.

2.Oblasť: Nemožnosť realizácie VP pre žiakov s poruchami správania v bežných základných školách:

Program je dobre prepracovaný pre potreby špeciálnych výchovných zariadení, ale nie je možné ho realizovať v prípade integrácie v bežných základných školách.

Konkrétne požiadavky z praxe sú uvedené v Prílohe č. 5

3.Oblasť vzdelávania v diagnostických centrách:

Odporúčame vzdelávací program otvoriť, prehodnotiť, prizvať ku spolupráci na tvorbe programu odborných zamestnancov zo škôl a špeciálnych výchovných zariadení, ktorých sa tento program týka, prizvať aj etopédov a školských psychológov zo škôl, ktorí sa venujú integrácii detí s poruchami správania a zabezpečiť úzku spoluprácu a prepojenie medzi kmeňovými školami a špeciálnymi zariadeniami a medzirezortne so sociálnou kuratelou a políciou. Jednoznačne znížiť časovú dotáciu na max. 2 hodiny týždenne, vyriešiť materiálno-personálne zabezpečenie, zvážiť možnosti pilotného overenia vzdelávacieho programu

Odborný zamestnanec je v špeciálno-výchovných zariadeniach často vyťažený svojou pracovnou náplňou. Pedagogickí zamestnanci majú výučbu týchto hodín v rámci svojho pracovného úväzku. Odborní zamestnanci musia túto prácu vykonávať nad rámec svojich ostatných pracovných povinností, a teda nad rámec svojho pracovného času. Je dôležité vymedziť postavenie odborného zamestnanca v edukačnom procese. Práca odborného zamestnanca je špecifická a odlišná oproti práci pedagóga. Na vyučovaní týchto predmetov by mal psychológ len participovať a nie zabezpečovať celý edukačný proces.

Žiaci Diagnostického centra (ďalej len DC) by potrebovali získavať viac pracovných zručností, škoda že tie terapeutické predmety ubrali napr. z predmetu Technika. Nikde sa tiež nespomína ergoterapia a socioterapia. Vzhľadom na náročnosť požiadaviek vyučovacieho procesu v DC a v Reedukačnom centre (ďalej len RC) pre žiakov by sme uvítali:

  • zníženie počtu hodín vo vyučovacom procese pre žiakov zo súčasných 30 hodín týždenne v 6. – 9. ročníkoch na 28 hodín týždenne
  • zníženie úväzku učiteľa pracujúceho v DC a RC o 2 hodiny týždenne (pre náročnosť príprav pre prácu v diagnostickej triede, ako aj pre väčšiu náročnosť vedenia dokumentácie žiakov, nehovoriac o mentálnej náročnosti tejto práce a strese, ktorý so sebou prináša.)
  • Urobiť veľmi jasné a účinné opatrenia pre sledovanie a podporu žiakov po návrate do kmeňovej školy, zabezpečiť potrebné povinné kontrolné opatrenia a finančne navýšiť zariadeniam možnosť dieťa dlhodobo sledovať a komunikovať a podporovať opätovnú resocializáciu v domácom prostredí a kmeňovej školy,

Vzhľadom na to, že v DC nemajú len deti s poruchami správania, ale pridružujú sa aj poruchy učenia navrhujeme všetky špecifické predmety zlúčiť do jedného celku a nazvať to napr. Špeciálnopedagogická podpora, aby si každé zariadenie mohlo navýšiť hodiny na základe toho, aké zloženie žiakov momentálne má. Navrhujeme zaviesť do zariadení len jednu hodinu v RUP ako povinnú, ostatné, ktoré sú v súčasnom RUP v programe uviesť do disponibilných hodín. DC musí reagovať každé tri mesiace na iné zloženie detí. Zároveň žiadame prepracovať osnovy predmetov Prevencia sociálno-patologických javov a Terapeuticko-korekčné cvičenia. Bezpodmienečne vydať metodický materiál k predmetom s rozpisom jednotlivých aktivít. Zároveň je potrebné navýšiť povinné personálne zabezpečenie o liečebného pedagóga, ktorý by robil servis učiteľovi. Učiteľ DC potrebuje priestor na diagnostiku, ktorú by mal robiť práve na špecifických predmetoch. Jedným z predmetov, ktoré by mali byť zahrnuté do ŠPP by mala byť diagnostika, kedy učiteľ pracuje s dieťaťom sám a s ostatnými pracuje liečebný pedagóg. Dané predmety musia byť delené a to tak, že učiteľ si stanoví počet detí s ktorými potrebuje pracovať na korekciách alebo diagnostike a liečebný pedagóg pracuje s ostatnými. Z predmetov je potrebné vyňať psychológov, ktorí pracujú na terapiách inou formou – v DC.

 Záverečné zhrnutie k bodu b):

Žiadame čo najskôr prepracovať Vzdelávací program pre žiakov s poruchami správania za účasti odbornej verejnosti z diagnostických centier a liečebno-výchovných sanatórií aj z bežných základných škôl, v ktorých sa vzdelávajú žiaci s poruchami správania v školskej integrácii. Taktiež je potrebné zabezpečiť komisiu pre tento VP aj medzirezortne, nakoľko deti s PS sú často v starostlivosti viacerých rezortov a pre účinnú a komplexnú pomoc je potrebná úzka spolupráca.

K bodu c) VP pre deti so zdravotným znevýhodnením pre predprimárne vzdelávanie

Pripomienky a návrhy respondentov sa týkali týchto oblastí:

  1. Nesúlad programov pre deti so ZZ so ŠVP 2016, nesúlad medzi jednotlivými programami pre ZZ navzájom, náročné implementovať ich v praxi (v MŠ, kde sa nachádzajú deti zo všetkých sfér špeciálnej pedagogiky, ako aj v bežných triedach MŠ – problém zosúladiť výchovno-vzdelávací proces), nesúladné poňatie obsahových štandardov so ŠVP 2016, absencia evaluačných otázok.
  2. Značná byrokratická záťaž – aj tam, kde sú vzdelávacie štandardy (ďalej len VŠ) náročnosťou rovnaké, sú formulované inak – zo starých programov.
  3. Prekombinovanosť, VP pre deti so ZZ sú mixom starých programov, ŠVP 2016 a dokonca aj jeho pilotnou verziou.
  4. Nezohľadňovanie individuálnych potrieb, predpokladov a obmedzenia konkrétnych detí, škatuľkovanie detí.
  5. Náročnosť, nesplniteľnosť, predimenzovanosť cieľov (do obsahu aj počtu).
  6. Kladenie momentálne nereálnych požiadaviek pre mnohé MŠ (vrátane špeciálnych MŠ) na personálne a materiálno-technické zabezpečenie (nemožnosť zabezpečenia požadovaných materiálno – technických a personálnych podmienok materskými školami – nezabezpečí ani MŠVVaŠ, ani zriaďovateľ).

Na základe pripomienok z praxe navrhujeme:

  • Vzhľadom na požiadavku existencie programov pre deti so ZZ zo zákona: vytvoriť stručné vzdelávacie programy pre jednotlivé znevýhodnenia a ako podporu podrobne rozpracovaný metodický materiál vrátane výkonových úrovní k jednotlivým VŠ ŠVP 2016 (podobne je to aj u intaktných detí). Nakoľko každé dieťa je individualita, tento spôsob bude umožňovať plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti nielen s ohľadom na druh a stupeň znevýhodnenia, ale aj vzhľadom na výkonovú úroveň jednotlivých detí. Výkonové úrovne k VŠ môžu adaptovať aj učitelia, špeciálni pedagógovia na základe diagnostiky (pedagogickej, špeciálnopedagogickej) podľa druhu, stupňa zdravotného znevýhodnenia a individuálnych edukačných potrieb detí. (Materské školy uvádzali, že im vyhovuje podrobný materiál, na druhej strane však kritizovali mnohé ciele a VŠ, navyše rozdielne, preto je podrobnosť vhodné spracovať v rovine metodiky, nie v rovine záväznej normy).
  • Vytvoriť systém diagnostiky miery podpory, napríklad 1-2-3, kde 1 by bola minimálna podpora (nie je potreba asistenta…), 3 maximálna (asistent, odborníci v MŠ).
  • Vytvoriť v súčinnosti s MŠVVaŠ také legislatívne podmienky, aby štát/zriaďovatelia personálne (asistenti, odborní zamestnanci) a materiálno-technické požiadavky museli zabezpečiť.

Všetky požiadavky z praxe k bodu c) sú spracované v Prílohe č. 6.

Záverečné zhrnutie k bodu c):

SKU navrhuje vzdelávacie programy zrušiť a čo najskôr prepracovať v spolupráci so zástupcami učiteľov bežných aj špeciálnych materských škôl.

 

Všeobecné zhrnutie k všetkým vzdelávacím programom pre deti so zdravotným znevýhodnením:

Navrhujeme zjednotiť všetky vzdelávacie programy pre jednotlivé zdravotné znevýhodnenia do jedného uceleného dokumentu, ktorý bude platný pre vzdelávanie detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením v školskej integrácii v materských a základných školách. Cieľom bude prirodzene integrovať deti a žiakov s potrebným personálnym, materiálnym zabezpečením bez zbytočnej byrokratickej záťaže. Predpokladom pre toto zjednotenie má byť priblíženie vzdelávacích štandardov a cieľov ZZ detí a žiakov k intaktným deťom a žiakom. Štandardy a ciele majú byť v zásade rovnaké, ale úroveň zvládnutia odstupňovaná v závislosti od typu znevýhodnenia.

Otvoriť rokovania s akademickou obcou o otváraní vysokoškolského odboru školská logopédia, prípadne odboru logopedický asistent.

Zároveň je nutné otvárať ďalšie formy vzdelávania pre učiteľov a špeciálnych pedagógov, ktorí vzdelávajú deti a žiakov s autizmom v školskej integrácii, prípadne v špeciálnych triedach v MŠ a ZŠ.

S pozdravom

Mgr. Vladimír Crmoman,

prezident SKU

 

Vypracovali: Mgr. Zuzana Hronová, Mgr. Mária Peťová, PaedDr. Viktor Križo,

     Mgr. Andrea Benková, Mgr. Lívia Muntágová

 

[wpdm_package id=14555 template=”link-template-calltoaction3.php”]

[wpdm_package id=14556 template=”link-template-calltoaction3.php”]

[wpdm_package id=14558 template=”link-template-calltoaction3.php”]

[wpdm_package id=14559 template=”link-template-calltoaction3.php”]

[wpdm_package id=14560 template=”link-template-calltoaction3.php”]

[wpdm_package id=14561 template=”link-template-calltoaction3.php”]