Medzirezortné pripomienkové konanie – proces č. LP/2020/561

29.1 –18. 2. 2021

Slovenská komora učiteľov predkladá verejnosti na vedomie všetky pripomienky, ktoré podáva do medzirezortného  systému pripomienok.

Participatívny proces pripomienkovania v komore učiteľov

V snahe poukázať na to, ako si predstavuje participatívny prístup k tvorbe zákonov z dielne ministerstva školstva v budúcnosti, realizovala systém pripomienkovania legislatívy aj v prípade novelizácie zákona 138/2019. Komora učiteľov zverejnila dňa 1.2. 2021 krátky sumár toho, čo prináša novela zákona a umožnila širokej učiteľskej verejnosti zaslať pripomienky. Dostali sme spolu 143 pripomienok, pričom väčšina sa týkala nesúhlasu so zvyšovaním kvalifikovaného úväzku učiteľa, so znižovaním nárokov na vedúcich zamestnancov, atestácií a nového definovania nadčasovej práce. Pripomienky boli obratom spracované do legislatívnej podoby a transparentne zverejnené na webovej stránke SKU 10.2.2021. Členovia SKU a verejnosť mali možnosť vyjadriť sa k návrhom v druhom kole TU ešte predtým, než ich Komora vloží do oficiálneho systému SlovLex.

Kritika procesov tvorby novely zákona zo strany ministerstva školstva

Ministerstvo krátko pred zverejnením návrhu novely zákona poskytlo po mediálnej kritike SKU jej pracovnú verziu a následne sa uskutočnila asi dvojhodinová konzultácia k najdôležitejším bodom. Podľa našich informácií MŠVVaŠ SR diskutovalo aj s OZPŠaV. Informáciu o tom, aké ďalšie organizácie boli zapojené, sme z ministerstva školstva nedostali. Komora opäť konštatuje, že pokiaľ ide o účasť verejnosti, tá nie je uplatňovaná v rozsahu, ktorý určuje legislatíva. Upozorňujú na to aktuálne napr. aj vysoké školy pri tvorbe novely vysokoškolského zákona, ale opakovane aj VIA IURIS. Ministerstvo školstva nedodržalo povinnosť zverejniť predbežnú informáciu v Slov- Lexe a vytvárať participatívnu tvorbu zákonov na základe čl. 10 a prílohy č. 4 Legislatívnych pravidiel vlády SR (2020), ale aj povinnosti vyplývajúce priamo z § 9 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov. Dávame tiež do pozornosti Metodické usmernenie Úradu splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti o participatívnom procese tvorby legislatívy. Pravidlá čerpania štrukturálnych fondov i nové Programové vyhlásenie vlády SR 2020-2024 pokladá participatívne, transparentné a demokratické postupy za samozrejmé. Návrh novely zákona, ktorý SKU považovala za nekvalitný v čase jeho schválenia v septembri 2019, je skôr snahou ministerstva opraviť existujúce chyby. Aj keď návrh obsahuje viaceré zlepšenia existujúceho stavu, dôvodová správa MŠVVaŠ SR sa neopiera o analýzy a jej argumenty sú prevažne osobným názorom úradníkov na ministerstve školstva. Predloženým návrhom sa opäť len posilňujú právomoci ministerstva v systéme vzdelávania bez ucelenej koncepcie. Zákon 138/2019 bol v r. 2019 prijatý s vážnymi výhradami a protestami učiteľov a aktuálna novela len kozmeticky opravuje chyby, ale jeho zlý koncept nijako zásadne nemení.

Ustanovenie problematika Návrh úpravy Zdôvodnenie Typ
§ 3 ods. 2 Neodborné zasahovanie vedúcimi zamestnancami – pripomienka prevzatá od JUDr. Čorbovej (2019) Z neodborného zasahovania do výkonu pracovnej činnosti nemôžu byť vyňaté zásahy do výkonu pracovnej činnosti fyzickou osobou, ktorá je vedúcim zamestnancom pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca alebo má postavenie kontrolného orgánu. Navrhujeme odsek upraviť ináč. Kritériom neodbornosti zásahu nemôže byť nadriadený zamestnanecký vzťah alebo vzťah medzi kontrolovaným a kontrolujúcim subjektom. Ide o ustanovenie, ktoré je v priamom rozpore s ust. § 3 ods. 1 písm. b), ktoré vytvára priestor pre jeho nevykonateľnosť. V osobitnej časti dôvodovej správy sa k tomuto ustanoveniu uvádza, že „Zasahovať do výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca je tak umožnené len oprávneným osobám, ktoré sú nadriadenými, alebo kontrolnými orgánmi v oblasti kontroly úrovne a stavu poskytovania výchovy, vzdelávania a poradenstva deťom, žiakom a poslucháčom.“ Úplne sa tu pritom opomína kritérium neodbornosti. V zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z.z. má pritom právny predpis ustanoviť práva a povinnosti tak, aby sa nestali vzájomne protirečivými. Z
§ 4 ods. 1 j) Aktualizačné vzdelávanie Upraviť znenie: podieľať sa na tvorbe a realizácii svojho profesijného rozvoja. Povinnosť aktualizačného vzdelávania nemá v praxi žiadne uplatnenie a zužuje široké možnosti vzdelávania iba na jeden typ vzdelávania a ešte k tomu často vo veľmi nízkej kvalite. PZ a OZ majú mať povinnosť sa široko podieľať a zúčastňovať na celej palete profesijného rozvoja vrátane samoštúdia, stáži a iných možností profesijného rastu. Považujeme za diskriminačné, aby sa zdôrazňoval v zákone iba jeden typ vzdelávania. Z
§ 7 ods. 1 Diskriminácia odborných zamestnancov pri vykonávaní práce z domu Navrhujeme doplniť odsek: „Riaditeľ môže povoliť pedagogickému a odbornému zamestnancovi vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, špecializovanými činnosťami, odbornou činnosťou, činnosťami vedúceho pedagogického zamestnanca a profesijným rozvojom aj mimo pracoviska za podmienok upravených v pracovnom poriadku. Treba zrovnoprávniť a rozšíriť tento odsek aj na odborných zamestnancov. Všetci zamestnanci v školstve pracujú s tou istou cieľovou skupinou a vykonávajú podobné činnosti. Konzultácie, práca s dokumentáciou, príprava, vyhodnocovanie orientačných testov, systém Evupp alebo Edupage – to všetko a viac môže vykonávať OZ aj mimo pracoviska. Všetci PZ a OZ majú nárok na upravenie a zachovanie rovnoprávnych pracovných podmienok v pracovnom poriadku. Z
§ 7 ods. 4 Práca nadčas Ponechať pôvodnú úpravu „Vykonaná hodina priamej výchovno- vzdelávacej činnosti, ktorá prevyšuje základný úväzok pedagogického zamestnanca, sa považuje za jednu hodinu práce nadčas.“ Úprava je v rozpore so Zákonníkom práce (§ 97 ods. 1 a ods. 5, ktorý určuje prácu nadčas ako prácu vykonanú nad týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
Nadčasová práca je každá práca nad rámec vopred stanoveného základného úväzku, ktorý je u PZ je určený rozvrhom hodín na každý deň (priama činnosť), a ďalšími činnosťami (napr. príprava na hodiny úväzku a iné činnosti). Na jednej strane táto úprava poškodzuje pedagogických zamestnancov v ich nárokoch oproti ostatným zamestnancom, na druhej strane iná úprava nanovo umožňuje vedúcim zamestnancom- štatutárom vykonávať prácu nadčas. Považujeme to za nerovnoprávne úpravy.
Z
§ 11 ods. 1 d) Stupeň vzdelania pre učiteľa materskej školy Vyňať z písmena d slová „učiteľa materskej školy“ a doplniť ich do písmena b.

Túto zmenu dať s primeraným odkladom účinnosti (7 – 10 rokov). Zároveň v záverečnom ustanovení zachovať možnosť, že učitelia MŠ  s určitým počtom rokov praxe v odbore (napr. 15- 20) by sa aj naďalej považovali za učiteľov MŠ, bez nutnosti zvýšenia stupňa vzdelania.

Zvýšenie stupňa vzdelania zo SŠ na VŠ prvého stupňa (Bc.) je pre učiteľa MŠ nevyhnutné z mnohých dôvodov:

vyššie požiadavky na prácu učiteľa oproti minulosti nielen v metodickej oblasti; vyššie kompetencie aj v prípade riaditeliek MŠ; došlo k zavedeniu povinného predprimárneho vzdelávania; vyriešenie problému mnohých učiteliek MŠ s VŠ sa zamestnať (obce  pozerajú viac po lacnej pracovnej sile než na kvalitu); v EÚ už takmer všade VŠ vzdelanie 1. stupňa (a vyššie) pre učiteľa MŠ; SŠ pedagogické ponechať pre vzdelávanie asistentov, ktorých je nedostatok.

Odklad účinnosti z dôvodu možnosti zvýšenia stupňa vzdelania pre súčasné učiteľky MŠ so SŠ  vzdelaním.

Záverečné ustanovenie z dôvodu, aby učiteľky s mnohoročnou praxou neboli nútené zvyšovať si stupeň vzdelania.

 

Z

§ 13 ods. 1

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zvýšenie kvalifikovaného úväzku u učiteľov Požadujeme ponechať pôvodné znenie Aktuálny nedostatok učiteľov, nízka atraktivita učiteľského povolania, nezvyšovanie platov učiteľov novou vládou, nedostatok kvalifikovaných učiteľov (napr. 1. stupňa, prírodovedné predmety…), viac predmetov na druhom stupni s hodinovou týždennou dotáciou atď..nedovoľujú podporiť takýto návrh.Trpieť budú nielen učitelia, ale aj kvalita školy.  Aktuálne nie je možné zvyšovať nároky na kvalifikáciu. Môže dôjsť k zníženiu mzdy učiteľom niekoľko rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku (nie je už možné absolvovať rozširujúce štúdium ďalšieho aprobačného predmetu). Z
§ 19 ods. 2 Zaradenie PZ ako školského koordinátora DT Navrhujeme: „môže s jeho súhlasom zaradiť pedagogického zamestnanca do kategórie…“ V praxi máme veľkú obavu, že touto funkciou budú opäť poverovaní učitelia informatiky a bez príplatku. Takéto navyšovanie činností musí byť so súhlasom zamestnanca. Z
§ 21 ods. 1 Pedagogický asistent Znenie odseku navrhujeme ponechať v pôvodnom texte s týmito úpravami: „Pedagogický asistent

a)     poskytuje podporu a asistenciu inému pedagogickému zamestnancovi pri výchove a vzdelávaní a v spolupráci s odbornými zamestnancami vytvára rovnosť príležitostí vo výchove a vzdelávaní, podieľa sa na plánovaní výchovy a vzdelávania.

b)     pomáha dieťaťu, žiakovi alebo skupine detí alebo žiakov pri prekonávaní architektonických, informačných, jazykových, zdravotných, sociálnych alebo kultúrnych bariér.

c)     podporuje aktívne zapojenie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do všetkých činností školy alebo školského zariadenia v súlade so školským vzdelávacím programom alebo v súlade s výchovným programom.“

Pôvodná definícia je oveľa inkluzívnejšia, naopak, navrhovaná zmena je segregačná a vracia asistenta do módu integrácie, lebo spomína iba deti so ŠVVP. Upravený návrh zahŕňa aj veľmi vhodnú pôvodnú definíciu, aj upravenú navrhovanú definíciu tak, aby bolo aj jasné hierarchicky, aké priority má mať pedagogický asistent. Z
§ 21 ods. 3 školský špeciálny pedagóg Bod e) navrhujeme upraviť:

e) metodické usmerňovanie a koordinovanie pedagogických asistentov.

Návrh bodu e) duplikuje už bod c), kde sa spomína poradenstvo PZ. Ak chceme zachovať subsidiaritu, tak špeciálny pedagóg poskytuje metodickú podporu asistentom a tí zase pomáhajú učiteľom. Zároveň si nemyslíme, že je v kapacite školského špeciálneho pedagóga poskytovať metodickú podporu všetkým. V praxi sa ukazuje, že asistentov nemá v škole nikto na starosti, nemá ich kto koordinovať a usmerňovať, pričom sa osvedčilo v mnohých školách, že to má vzhľadom k svojej náplni robiť práve školský špeciálny pedagóg. Z
§ 23 g) sociálny pracovník podporujeme vznik novej multidisciplinárnej profesie v školstve na podporu sieťovania, terénnej práce a pod. viac Komora sociálnych pracovníkov a MPSVaR SR pripomienka nepodaná
§ 30 ods. 1 1. atestácia Navrhujeme, aby bola úprava urobená tak, aby medzi kategóriami PZ bolo možné automaticky uznávať 1. atestáciu, ak je PZ v danej kategórii kvalifikovaný. V praxi sa ukazuje, že učiteľ môže meniť jednotlivé kategórie PZ z dôvodu potrebných organizačných zmien a malo by byť samozrejmé, že si nebude učiteľ nanovo robiť atestáciu ako asistent či vychovávateľ. Je zvláštne, že takúto možnosť umožňujú učiteľovi profesijného rozvoja (v praxi zamestnanci MPC), pôsobí to v zákone ako lobbing v prospech MPC. Z
§ 30 ods. 2 2. atestácia Doplniť za každý bod „alebo“. Zákonodarcom uniklo, že musí byť tak ako v pôvodnej verzii všade alebo, ináč to je takmer nesplniteľné. O
§ 30 ods. 2 2. atestácia Navrhujeme doplniť ďalšiu možnosť vykonať druhú atestáciu a to: „…alebo ktorý bol zaradený najmenej desať rokov v príslušnej kategórii“. V praxi sa ukazuje, že skúsení PZ a OZ s dlhoročnou praxou majú preukázateľné kompetencie k 2. atestácii, ale z rôznych osobných dôvodov ešte nemajú vykonanú 1. atestáciu (napr. z dôvodu platnosti predchádzajúcej úpravy v zákone 318/2008).  Preto navrhujeme v ich prípade skrátiť čas medzi dvomi atestáciami a umožniť im vykonať 2. atestáciu skôr než po 5 rokoch po vykonaní prvej AT. Z
§ 30 ods. 2 c) 2. atestácia Navrhujeme vynechať  a upraviť tak, aby jedno PhD. v príbuznom odbore stačilo ako náhrada atestácie. Je nemysliteľné, aby musel niekto v regionálnom školstve potreboval dve PhD. , ak už jedno nadobudol v príbuznom obore. Z
§ 30 ods. 3 2. atestácia Zmeniť „môže zaradiť“ na „zaradí“ (VŠ). V prípade kvalifikácie musia platiť jednotné pravidlá pre všetkých, nie svojvôľa riaditeľa. Z
§ 31 ods. 3 Uvádzanie pedagogického asistenta Umožniť uvádzanie pedagogického asistenta aj odbornými zamestnancami školy. Nakoľko odborní zamestnanci školy sú všetci kompetentní usmerňovať v rámci školského podporného tímu pedagogických asistentov, môže byť niekedy napr. školský psychológ veľmi skúsení a dostupnejší ako školský špeciálny pedagóg. Je preto namieste osobitne pri tejto kategórii pedagogických asistentov, ktorých je veľa, aby mohol uvádzať aj školský psychológ (samozrejme, ak spĺňa podmienku 1. atestácie). Z
§ 35 ods. 4 a) Špecializačné činnosti Vynechať písmeno a) Vzhľadom na podmienky škôl a ponuku špecializačných vzdelávaní pre uvádzajúcich často nie je možné splniť túto povinnosť. Navrhujeme povinnosť vynechať, čím by sa celá vec zjednodušila namiesto množstva alternatív uvádzania inými subjektami. Slovenská komora učiteľov žiadala v r. 2019 kvalitný zákon, ktorý zabezpečí kvalitný systém vzdelávania. Namiesto toho upravujeme zle nastavený zákon, kde prax dopláca na túto nedostatočnú kvalitu zákona. Systém uvádzania nových zamestnancov nie je pripravený, ministerstvo ani PRO nepripravili dodnes kvalitné možnosti a programy vzdelávania, nepripravili sa metodiky, podporné nástroje. Celá záťaž uvádzania je na improvizácii škôl a byrokracii bez akejkoľvek metodickej podpory. Z
§ 35 ods. 4 supervízor Navrhujeme doplniť odsek 4 o vetu: „Špecializovanú činnosť supervízora môže vykonávať iba ten PZ alebo OZ, ktorý absolvoval príslušné špecializačné vzdelávanie alebo vzdelávanie podľa osobitných predpisov (zákona 568/2009) a je zapísaný v zozname supervízorov MPSVaR SR, MŠVVaŠ SR alebo MZ SR.“ V zákone 138/2019 sa úplne zabudlo na to, že supervízor síce môže byť medzi špecializačnými činnosťami, ale nemôže byť zrovnaný s bežnými kariérnymi pozíciami ako triedny učiteľ, či uvádzajúci učiteľ. V iných rezortoch je supervízor certifikovaná činnosť a rozhodne nemôže stačiť 50 hodín špecializačného vzdelávania a taktiež musia byť rovnocenne uznané v rámci celoživotného vzdelávania aj výcvike supervízie, ktoré realizujú organizácie na základe akreditácie vydanej odborom celoživotného vzdelávania podľa zákona 568/2009 + VUDPaP môže vytvoriť zoznam supervízorov v školstve, ktorí sú akreditovaní pre supervíziu rovnocenne s tými, ktorý sú v zozname supervízorov MPSVaR SR. Z
§ 35 ods. 6 Štruktúra kariérových pozícii Doplniť „ so súhlasom pedagogickej rady, ak je zriadená.“ V rámci demokratizačných procesov je nevyhnutné, aby sme začali z pedagogickej rady robiť aj kompetentný nástroj kontroly procesov v škole. Z
§ 37 ods. 4 Zodpovedný vychovávateľ Ponechať pôvodné znenie  Zodpovedný vychovávateľ v ŠKD, ktorý vedie oddelenie, zodpovedá za vedenie príslušnej pedagogickej a ďalšej dokumentácie oddelenia, koordinuje výchovu v oddelení, úzko spolupracuje so zákonnými zástupcami detí, učiteľmi a odbornými zamestnancami, poskytuje deťom a ich zákonným zástupcom poradenstvo vo výchove, zodpovedá za utváranie vhodných podmienok na rozvoj pozitívnych sociálnych väzieb medzi deťmi navzájom a medzi deťmi a ostatnými zamestnancami školy a školského zariadenia. Tieto činnosti reálne v praxi vykonáva a nie je možné ich z pedagogickej činnosti eliminovať ani opomenúť.

 

Z
§ 39 ods. 3b, ods. 5

 

 

Vedúci zamestnanci Navrhujeme zachovať požiadavku 1. atestácie vedúceho PZ.

Ods. 5 zrušiť

Nesúhlasíme s tým, aby sa znižovali požiadavky vedúceho PZ alebo OZ. Úlohou vedúceho PZ/OZ je aj kontrolná a hodnotiaca činnosť ostatných PZ/OZ a táto činnosť vyžaduje spôsobilosti na úrovni minimálne 1. AT.

Táto úprava nie je dostatočne komunikovaná a odôvodnená v dôvodovej správe, nie je jasné, aký je jej cieľ ani aké dôsledky môže priniesť, nie sú ošetrené kompetencie ďalších vedúcich ped. zamestnancov.

Z
§ 39 ods. 3 c) Vedúci zamestnanec a funkčné vzdelávanie Navrhujeme buď aby sa uvedený odsek úplne vynechal, alebo aby bolo možné rozšíriť možnosti manažérskeho vzdelania aj v inom ako Bc. stupni, napr. MBA alebo výkon činností v riadiacej funkcii mimo školstva. V praxi funkčné vzdelávanie pred začatím je takmer nemožné získať. Riaditeľ ako zamestnávateľ v praxi často neumožní svojmu zamestnancovi vzdelávať sa v základnom module funkčného vzdelávania, pociťuje to ako konkurenciu a následkom môže byť bossing. Zákon by sa mal otvoriť aj pre ďalšie, často efektívnejšie možnosti, ako získať riadiace kompetencie. Z
§ 39 nový ods. 6 a 7 Vedúci zamestnanci Navrhujeme vložiť nové odseky nasledovne:

(6) Zamestnávateľ vymenuje vedúceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca okrem riaditeľa na päťročné funkčné obdobie na základe výberového konania podľa osobitného predpisu 52) pred výberovou komisiou. Výberová komisia má najmenej troch členov, z ktorých najmenej jedného člena určí zástupca zamestnancov a najmenej jedného určí zamestnávateľ zo zamestnancov, ktorých má vedúci zamestnanec riadiť. Členov výberovej komisie vymenúva štatutárny orgán zamestnávateľa.

(7) Zamestnávateľ v pracovnom poriadku upraví podmienky odvolania vedúceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca; to neplatí, ak ide o riaditeľa.

Považujeme za veľmi netransparetné až totalitné, aby riaditeľ školy schvaľoval funkčné vzdelávanie, jeho financovanie a zároveň ešte aj menoval vedúceho zamestnanca a to iba takého, ktorý má absolvované funkčné vzdelávanie. V praxi to bude znamenať iba to, že si riaditeľ svojho vedúceho zamestnanca vyhliadne, umožní mu vzdelávať sa, zaplatí mu to a potom ho vymenuje. To je úplne v rozpore s duchom zákona 552/2003 aj 596/2003.

Naopak, navrhujeme proces menovania vedúcich zamestnancov konečne zosúladiť so zákonom 552 a stransparentniť.

Z
§ 40 ods. 4 Plán profesijného rozvoja – súhlas Navrhujeme, aby plán prof. rozvoja bol nielen s prerokovaním zástupcov zamestnancov ale so súhlasom zást. zamestnancov a pedagogickej rady. Zároveň treba vynechať zriaďovateľa, ten sa nemá prečo vyjadrovať k vzdelávaniu, nakoľko nie je ani odborník a obvykle ani zamestnávateľ. V rámci demokratizačných procesov je nevyhnutné zmeniť prerokovávanie na súhlas. Žiaľ, prax ukazuje, že pre riaditeľa je prerokovávanie neraz o tom, že to na porade formálne prečíta alebo len spomenie a tým to považuje za prerokované. Plán profesijného rozvoja musí byť kompromisom medzi zamestnancom a zamestnávateľom, nie jednostranným aktom. Podobne ako pracovný poriadok. Z
§ 43 ods. 2 (f, g)

§ 44 ods. 2

Rozširujúce štúdium

DPŠ

vypustiť Nároky na rozširujúce štúdium sa znižujú z úrovne VŠ štúdia. V tomto prípade to nepovažujeme za prínos, rovnako ako v prípade DPŠ. Z
§ 44 DPŠ pre pedagogických asistentov Doplniť odsek s možnosťou získať DPŠ špeciálne pre pedagogických asistentov tak, aby nemuseli absolvovať pre výkon tejto pozície až 200 hodín vzdelávania, ale iba 80 hodín ako v ČR. Ak chce niekto vykonávať iba činnosť pedagogického asistenta, je v praxi veľmi náročné 200 hodín (cca. 2 roky) cestovať a  študovať na VŠ alebo SŠ. Asistenti potom viac nie sú v práci ako sú, nemajú čas sa venovať podpore detí a učiteľa. Z
§ 47 ods. 6 Základný modul funkčného vzdelávania Navrhujeme vypustiť. Základný modul funkčného pred výkonom funkcie nie je v praxi realizovateľný o to viac vo vzťahu k § 63 (1) b- plánu prof. rozvoja. Príp. nech sa účinnosť posunie ešte o ďalších aspoň 5 rokov. Z
§ 50 Skúška v špecializačnom vzdelávaní Vypustiť skúšku. Nevidíme žiadny zmysel v tomto, ide o výkon praktických činností a získanie praktických zručností. Akékoľvek skúšanie v takýchto typoch vzdelávaní sú nedôstojné. Je úlohou poskytovateľa, aby overil spôsobilosť účastníka alebo určil spôsob ukončenia, ak je to potrebné. Nehovoriac o tom, že to je často v praxi len mimoriadne veľká byrokracia. A ministerstvo sa hlási k debyrokratizácii. Z
§ 51 ods. 5 Odborný garant adaptačného vzdelávania Navrhujeme namiesto „je“ vložiť „môže byť“ pedagogický alebo odborný zamestnanec s druhou atestáciou alebo vedúci PZ alebo OZ… Riaditeľ školy po novom ani nemusí byť pedagóg, nemusí mať ani atestáciu, vôbec nemusí danej kategórii rozumieť. Nie je dôvod, aby bol garant vzdelávania a rozhodne nie na prvom mieste. Máme v školách skúsených PZ a OZ, ktorý majú byť garanti. Z
§ 52 ods. 3 Predseda skúšobnej komisie Vypustiť, že predsedom je riaditeľ ale nahradiť, že predsedu menuje riaditeľ. Nechajme školám slobodu, nie je mysliteľné, aby riaditeľ bol všade a robil všetko. Predsedom komisie môže byť pokojne skúsený PZ alebo OZ, príp. uvádzajúci zamestnanec. Riaditeľ v praxi nemôže stíhať riešiť všetko. Z
§ 52 ods. 3 Vymenovanie členov skúšobnej komisie Vypustiť bod, ktorý je navrhovaný v novele. Rozhodne nie je úloha zriaďovateľa, aby vymenovával členov skúšobnej komisie, nemá na to žiadne odborné kompetencie. Ak je starosta kuchár alebo murár, má menovať komisiu pre adaptačné vzdelávanie? S týmto zásadne nesúhlasíme. Z
§ 54 Obhajoba predatestačného vzdelávania Vypustiť obhajobu predatestačného vzdelávania. Nemá zmysel akákoľvek obhajoba, pretože aj tak nasleduje atestačné konanie. Nie sú za to ani percentá k platu. Stačí doklad o absolvovaní. Potrebujeme znižovať byrokraciu. Z
§ 56 Prezentácia inovačného vzdelávania Vypustiť záverečnú prezentáciu. Moderné formy vzdelávania nie sú už postavené na prezentáciách, ale na budovaní kompetencií. Je na poskytovateľovi, aby si nastavil kvalitu a komisia pre prof. rozvoj, aby ju kontrolovala. Je to byrokratická záťaž. Z
§ 57 Aktualizačné vzdelávanie Vypustiť.

 

Príprava programu aktualizačného vzdelávania, ako aj príprava na lektorovanie jednotlivých stretnutí aktualizačného vzdelávania vyžaduje značný čas na naštudovanie problematiky týkajúcej sa obsahu vzdelávania, ako aj na jej spracovanie pre jednotlivé stretnutia, vyhodnotenie splnenia požiadaviek účastníkov vzdelávania. Nebýva ojedinelé, že garanta a lektorskú činnosť realizuje tá istá osoba.

Aktualizačné vzdelávanie sa len málo líši od inovačného vzdelávania a iných typov profesijného rozvoja, ako je napr. sebavzdelávanie. V praxi prináša riaditeľom a zamestnancom byrokraciu, v aktuálnej novele sa dokonca aktualizačné a inovačné už prepája a umožňuje sa aj možnosť získať príplatok za profesijný rozvoj. V tomto stave považujeme tento typ vzdelávania za duplicitný. Možnosti uvoľnenia trhu vzdelávania poskytnú školám také možnosti vzdeávanie, ktoré naozaj potrebujú a sami si vyberú a tým si zabezpečia dostatok aktualizácie svojich profesijných kompetencií.

Z
§ 59 ods. 5 Druhá atestácia Navrhujeme doplniť ďalšiu možnosť vykonať druhú atestáciu a to: „…alebo ak vykonáva činnosť PZ alebo OZ desať rokov.“ Odôvodnenie je rovnaké ako v par. 30 ods. 2. Z
§ 65 ods. 7 Komisia pre profesijný rozvoj Uviesť: …poradný a iniciatívny orgán

V závere vety uviesť: …podľa odseku 1.

Komisia pre profesijný rozvoj musí byť vážená odborná komisia plná expertov, ktorá nastaví a bude aj dohliadať  na kvalitu vzdelávania. Nemôže to byť len vecou Ministerstva školstva, ktoré nedisponuje príslušnými expertami na kontrolu. Navrhujeme inšpirovať sa aj § 7 zákonom 282/2008 aspoň napr. pri zverejňovaní stanovísk na stránke. Z
§ 65 ods. 7 Členovia komisie Za uvedenú vetu doplniť novú vetu: Členov komisie transparentným a participatívnym procesom zostaví ministerstvo z expertov v oblastiach profesijného rozvoja zo zástupcov profesijných a stavovských organizácii, organizácii zriadených ministerstvom, zástupcov vysokých škôl, ktoré poskytujú vzdelávanie v oblasti profesijného rozvoja, škôl a školských zariadení. Je nevyhnutné, aby zákon presnejšie stanovoval kto a akým spôsobom bude v komisii zastúpený. Táto komisia je mimoriadne dôležitá. Ak bude komisia iba formálna, nikdy nebudeme mať kvalitné vzdelávanie. Z
§ 65 ods. 8 Štatút Komisie Upraviť: …štatút, ktorý vydá ministerstvo školstva po prerokovaní a schválení nadpolovičnou väčšinou všetkých Komisie. Nemôže takýto štatút schvaľovať iba samo ministerstvo školstva, lebo to v praxi znamená, že má vlastne všetko v rukách ministerstvo. Ak má byť kvalita, je nevyhnutné, aby odborníci rozhodovali aj o štatúte Komisie. Z
§ 70 ods. 11 Hodnotenie vedúcich zamestnancov Pridať nový odsek: „Riaditeľa, vedúceho pedagogického zamestnanca a vedúceho odborného zamestnanca hodnotia aj pedagogickí a odborní zamestnanci školy alebo školského zariadenia anonymne formou dotazníka jedenkrát ročne, najneskôr do konca školského roka. Výsledky anonymného hodnotenia spracuje zástupca zamestnancov, a prerokuje ich s riaditeľom, radou školy a so zriaďovateľom. Odsek je z pôvodnej verzie zákona 138/2019 o hodnotení vedúceho zamestnanca príslušnými zamestnancami v rámci 360-stupňovej spätnej väzby s anonymným výstupom pre radu školy a zriaďovateľa v rámci hlásenia sa k vyspelej demokratickej spoločnosti. Ak chceme, aby boli školy kvalitné a aby žiak a rodič viac participoval na výchove a vzdelávaní, musí rovnako zamestnanec viac participovať na riadení školy a jej evaluácii. Ide o bežný postup vo firemnom sektore, kde je to priam žiadané na zvýšenie kvality riadiacich procesov. Zriaďovateľ nemá vzdelanie a možnosti, aby vedel adekvátne posúdiť a hodnotiť riaditeľa. Takéto hodnotenie musí stáť na dátach zo školy. Z
§ 72 ods. 2 Odborníci v oblasti profesijného rozvoja – pripomienka prevzatá od JUDr. Čorbovej (2019) Zákon v ust. § 72 ods. 2 nedefinuje „odborníkov v oblasti profesijného rozvoja“ čo do personálneho obsadenia, kvalifikácie a kompetencií. Podľa ust. § 72 ods. 2 kontrolu v profesijnom rozvoji vykonáva ministerstvo školstva v spolupráci s odborníkmi v oblasti profesijného rozvoja. Zákon pojem „odborníci v oblasti profesijného rozvoja“ nedefinuje v rozpore s ust. § 3 ods. 6 zákona č. 400/2015 Z.z. V ďalších ustanoveniach zákona (§ 72 ods. 3 a 4) sa pritom definujú rozsiahle práva i povinnosti osôb vykonávajúcich kontrolu. Tento stav je v rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosťou právnej úpravy. Problém sa dotýka i oblasti ochrany osobných údajov. Z
§ 72 ods. 5 Lehoty – pripomienka prevzatá od JUDr. Čorbovej (2019) Zákon v ust. § 72 ods. 5 nedefinuje presnú lehotu na vyjadrenie sa kontrolovaného subjektu ku výsledkom kontroly. Podľa ust. § 72 ods. 5 je kontrolovaný subjekt oprávnený vyjadriť sa písomne k zisteným nedostatkom, navrhnutým opatreniam a k lehote na splnenie opatrení uvedených v návrhu správy o kontrole v lehote určenej osobami vykonávajúcimi kontrolu. V záujme právnej istoty, predvídateľnosti právnej úpravy, nediskriminácie, jasnosti a všeobecnej zrozumiteľnosti právnej úpravy (§ 3 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z.z.) je nevyhnutné definovať túto lehotu priamo v zákone a nenechávať ju na svojvôli osôb vykonávajúcich kontrolu. Z
§ 82 ods. 6 Vzdelávanie počas MD Vynechať text „po dohode s riaditeľom“. Vzdelávanie PZ/OZ z uvedených dôvodov nijako neovplyvňuje výchovnovzdelávací proces súhlas riaditeĺa na vzdelávanie sa nevyžaduje, zvýšenie kompetencií a kvalifikácie  je pre školu len prínosom, preto je podmienenie dohodou s riaditeľom neopodstatnené. Z
§ 82 ods. 7 Zníženie dôchodkového veku Vypustiť nový návrh odseku. Vzhľadom na chýbajúcich mladých učiteľov a nedostatok kvality je paradoxné zbavovať sa učiteľov s praxou, nie je to požiadavka primeraná cieľu generačnej výmeny a nevyžaduje to trh práce. Ministerstvo v odôvodnení nepreukázalo žiadnou analýzou, podľa ktorej je táto zmena potrebná. Túto úpravu nemajú iní zamestnanci vo verejnej správe ani inde. Považujeme to za diskrimináciu (Európska smernica 2000/78 https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/LSU/?uri=celex:32000L0078  a Dohovor medzin. org. práce o diskriminácii v zamestnaní a povolaní č. 111/58.) veľkej skupiny zamestnancov z dôvodu veku v zmysle čl. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, ako aj v zmysle ústavného práva na rovnaké zaobchádzanie. Prípadné predĺženie alebo nepredĺženie bude ponechané na svojvôli zamestnávateľa a zamestnanec nebude mať rovnakú ochranu v zákone pred prepustením ako ostatní pracujúci rovnakého veku. Z
§ 84 bod 1

 

 

 

 

Školský podporný tím Vyhodiť bod c)

 

Bod e) upraviť: poskytovať poradenstvo a metodickú podporu zamestnancom školy, vedúcim zamestnancom, zákonným zástupcom a  deťom a žiakom,

 

V bode f) doplniť …“a výchovného programu“

Bod 1 c) je priveľmi široký a nie je v odbornej kapacite tohto tímu. Prístupy a stratégie jednotlivých odborov vedy a techniky je asi nedopatrenie. ŠPT poskytuje poradenstvo nielen PZ, ale aj ostatným zamestnancom školy, ale aj zákonným zástupcom a žiakom.

 

Z
§ 85 písm. b) Kritéria posudzovania – vyhláška – pripomienka prevzatá od JUDr. Čorbovej (2019) Kritériá na posúdenie spôsobilosti poskytovať inovačné vzdelávanie musia byť v súlade s Ústavou SR a zákonom č. 400/2015 Z.z. stanovené priamo v zákone a nie vo všeobecne záväznom právnom predpise ministerstva. Podľa ust. § 85 písm. b) Ministerstvo školstva vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví  podrobnosti o požiadavkách na obsah programov vzdelávania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a kritériá na posúdenie spôsobilosti poskytovať inovačné vzdelávanie a podrobnosti o požiadavkách na obsah posudku atestačného portfólia. Ministerstvo školstva podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Kritériá majú súvis s povinnosťami žiadateľov a v súlade s ust. čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR v spojení s § 4 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z.z nemožno ukladať povinnosti, meniť alebo dopĺňať právnu úpravu nad rámec zákona alebo upravovať spoločenské vzťahy v zákone neupravené vykonávacím právnym predpisom. Z uvedeného vyplýva, že kritériá musia byť stanovené priamo v zákone. Iný postup by znamenal rozšírenie výkonnej moci na úkor moci zákonodarnej,  právnu neistotu a nepredvídateľnosť postupu ministerstva školstva, čo je v rozpore s Ústavou SR (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR), zákonom i s princípmi právneho štátu.  Kritéria, ktoré sú aktuálne vo vyhláške sú mimoriadne nejasné až ťažko v praxi preukazovateľné. Z
§ 87 ods. 6 Uvádzajúci zamestnanec Doplniť vetu: „V prípade uvádzajúceho zamestnanca je postačujúcou podmienkou pedagogická činnosť v danej aprobácii/výchovná činnosť/odborná činnosť v trvaní 10 rokov nepretržite. Podmienka predchádzajúcej činnosti uvádzajúceho zamestnanca je obmedzujúca, túto činnosť vykonávajú zamestnanci podľa potreby v rôznych aprobačných predmetoch  a táto potreba sa vyskytuje v prípade niektorých predmetov ojedinele. Preto je škoda, keď sa nemôže využiť potenciál odborníkov v dlhoročnej praxi. Z
§ 89 ods. 5 Funkčné obdobie Ak sa podmienka absolvovania funkčného vzdelávania nevyhodí úplne zo zákona, tak v tomto ods. treba odložiť účinnosť o ďalšie minimálne 3 roky. V praxi bude od r. 2023 takmer nevykonateľné prijať nových riaditeľov. Funkčné vzdelávanie sa buď ešte stále vôbec neposkytuje, alebo ho poskytuje iba MPC v nedostatočnej podobe pre prax. Ak na trh vstúpia nové organizácie pre funkčné vzdelávanie, potrebujú dostatok času, aby vzdelali a pripravili nových vedúcich zamestnancov pre 21. storočie. Z
§ 14e) zákona 553/2003 príplatok za prof. rozvoj upraviť znenie zákona tak, aby príplatok za prof. rozvoj mohli dostávať zamestnanci aj ľubovoľnou kombináciou vzdelávaní pripomienka nepodaná