Správa z rozporového konania – Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch.

Slovenská komora učiteľov sa dňa 22. 8. 2018 zúčastnila rozporového konania k návrhu Zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Rokovania sa za SKU zúčastnili RNDr. Soňa Puterková a PaedDr. Viktor Križo, PhD. V pripomienkovom konaní sme predložili 41 pripomienok. Pripomienkovali sme aj doplňujúce prílohy, tie však budú predmetom ďalšieho konania a pripomienkovania, preto ich tu neuvádzame. Výsledok rokovania v jednotlivých pripomienkach uvádzame v tabuľke.

Návrh zákona podľa nášho názoru neprináša zásadný posun k zvýšeniu atraktivity učiteľskej profesie. Hlavným negatívom návrhu je znemožnenie získania kreditového príplatku pre väčšinu učiteľov inak než rozširujúcim štúdiom či absolvovaním funkčného vzdelávania určeného pre riaditeľov. S príplatkami za kredity sa teda podľa návrhu po siedmich rokoch od prijatia zákona rozlúčime, ministerstvo však nenašlo odvahu navrhnúť krok, ktorý tomu mal predchádzať- teda skokové zvýšenie miezd, v tomto smere plánuje len kozmetické úpravy.

Ako problém vnímame tiež to, že viaceré zmeny v tomto zákone súvisia s ďalšou školskou legislatívou, ktorá sa má tiež meniť, no tieto zmeny sa nedejú súbežne.

Viditeľný posun na základe predchádzajúcich pripomienok komory nastal v sprísnení kontroly kvality  vzdelávaní, čo teoreticky môže prispieť k jej zlepšeniu, ukáže to však až prax.

Podarilo sa posilniť úlohu pedagogickej rady v niektorých procesoch, čo považujeme za malý, ale pozitívny krok smerom k zvýšeniu participácie pedagógov na chode školy. V tomto smere nás však ešte čaká dlhá cesta.

Ministerstvo školstva v rozporovom konaní akceptovalo 14 našich pripomienok. Vnímame to ako čiastkový posun oproti stavu, ktorý bol predkladaný.

SKU vysoko ocenila návrh ministerstva hodnotiť vedúcich zamestnancov formou anonymného dotazníka pedagogickými a odbornými zamestnancami. Považujeme to za zásadný bod. Na rozporovom konaní sme ale boli informovaní, že ministerstvo daný návrh zo zákona stiahne pre nesúhlas niekoľkých (6) organizácií, vrátane ZMOSu, ktoré ho považujú za duplicitné a šikanózne voči riaditeľovi. ZMOS okrem toho vo svojich pripomienkach hrubo spochybňuje význam slobodného prejavenia názoru učiteľov a dožaduje sa ešte väčších kompetencií pre zriaďovateľov. Túto argumentáciu nepovažujeme za opodstatnenú ani pravdivú  a rozhodnutie ministerstva o jeho stiahnutí nás prekvapilo. Zastávame názor, že  uvedený návrh, práve naopak, pomôže mnohým riaditeľom ukázať svojim starostom, radám škôl a verejnosti, akú majú silnú podporu a ich práca dostane rukolapné morálne ocenenie, ale tiež môže konečne ukázať pretrvávajúcu nezdravú, totalitnú klímu a mobbing na mnohých školách.

Tabuľka:

Použité skratky: Z– zásadná, O– obyčajná, A– akceptovaná, R– rozpor, S– stiahnutá

Pripomienky SKU k NÁVRHU ZÁKONA  z ….2018  o pedagogických a odborných zamestnancoch a o zmene  a doplnení niektorých zákonov

Výsl. rok.        Návrh:  Zdôvodnenie:
O                         § 6  (2)

vynechať „a reedukácia detí a žiakov“

Žiadame vyňať formuláciu, lebo ide o značné a zbytočné zúženie vyššie vymenovaných činnosti.
R                     § 11  ( 1)  b)

Žiadame za slová “zahraničného lektora” doplniť slová “a učiteľa materskej školy” (so stanovením prechodného obdobia a počtu rokov praxe, na ktoré by sa už požiadavka nevzťahovala)

Slovenská republika je jednou z mála krajín EÚ, kde na vzdelávanie detí od 3 rokov nie je stanovená kvalifikačná požiadavka minimálne na úrovni prvého stupňa vysokoškolského vzdelania  (Bc.) (mapku sme poskytli v rámci predošlých pripomienkovaní). Ponechanie stupňa vzdelania na úrovni úplného stredného bude zároveň opäť znamenať produkciu učiteliek s raketovo rýchlym získaním kvalifikácie, nakoľko z paragrafov týkajúcich sa kvalifikačného vzdelávania vyplýva, že osoba spĺňajúca stanovený stupeň vzdelania si bude môcť doplniť vzdelanie kvalifikačným vzdelávaním – doplnkové štúdium, čo môže byť v rozsahu 200 hodín. Z § 83 ods. 1 vyplýva, že tak bude môcť urobiť do 4 rokov od začatia pracovného pomeru. Návrhom teda nedochádza k žiadnej zmene oproti súčasnosti a naďalej bude mať negatívny dopad na zamestnávanie cez rodinkárstvo, klientelizmus a pod., čo sa odzrkadlí na nekvalite vzdelávania detí predškolského veku, tak dôležitého pre dôkladnú prípravu na ich vstup do vyššieho stupňa vzdelávania.

Disponujeme informáciami, že požiadavku na vysokoškolské vzdelanie minimálne prvého stupňa (Bc.) zdieľajú aj ďalšie profesijné organizácie v SR zastupujúce oblasť predškolského vzdelávania a pripomienkovali ju v zhode s nami. Preto nerozumieme, že stále nie je akceptovaná.

R                   § 11 ( 1)  d)

Stanoviť pre učiteľa materskej školy v súvislosti s § 11 (1) b) určitý počet rokov praxe, na ktoré by bol stupeň vzdelania (úso) v prechodnom období ešte postačujúci.

Totožné s odôvodnením § 11 ods. 1, v písm. b)

 

R                  § 20 (1) – (3)

Vypustiť „výsledky“

Nie sú stanovené kritériá na meranie výsledkov, ani ich nie je možné objektívne stanoviť. Stanoviť a odmerať je možné zodpovednosť za kvalitu priebehu výchovy a vzdelávania, čo návrh formuluje.
A                       § 21 (1)

vložiť „a v úzkej súčinnosti s odbornými zamestnancami, školských špeciálnym pedagógom podľa odporúčaní poradenských zariadení“

Je nevyhnutné, aby asistentov mali pod dohľadom aj odborní zamestnanci, zároveň školský špeciálny pedagóg navrhuje  najvhodnejšie metódy , prostriedky a pomôcky individuálne každému žiakovi.
O                     § 21 (3)

navrhujeme preformulovať nasledovne:

Školský špeciálny pedagóg poskytuje

Výchovu a vzdelávanie, špeciálnopedagogické a preventívne intervencie a programy deťom a žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ale aj ostatným deťom podľa ich individuálnych potrieb a to individuálne, skupinovo alebo v triede v súčinnosti so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie,

špeciálnopedagogické poradenstvo deťom, žiakom, zákonným zástupcom, pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom,

metodicky vedie pedagogických asistentov.

Pozitívne vnímame preradenie špec. pedagógov do kategórie pedagogických zamestnancov.

Formulácia nekorešponduje s princípom inkluzívnosti, intervencie má poskytovať aj všetkým deťom podľa ich individuálnych potrieb, napr. v 1.ročníku po depistáži, pri rozličných krízových udalostiach, traumách, ťažkostiach, kde dieťa potrebuje špecifickú podporu.

Mimoriadne dôležité sú preventívne programy v predškolských zariadeniach a v prvých dvoch ročníkoch základnej školy, ktoré dokážu predísť väčším ťažkostiam v učení rľči správaní, v tom čase však deti a žiaci ešte nie sú klasifikované ako deti a žiaci so špeciálnymi potrebami. Termín špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby nie je inkluzívny.

Odborník je špeciálny pedagóg a asistent na podporu prekonávania bariér detí so ŠVVP musí spolupracovať a odborne pod niekoho spadať.

O            § 24 ods. 1a) a ods. 2a)

za slovo poradenstvo doplniť „terapeuticko-výchovnú pomoc“

Podobne ako liečebný pedagóg, aj psychológ má poskytovať terapeuticko-výchovnú činnosť.
O                     § 27

v bode 1 a) treba doplniť, že pracujú aj s deťmi s poruchami učenia, písanej reči a potrebou alternatívnej komunikácie.

bod 2 a) navrhujeme upraviť:

„poskytuje podporu deťom v ťažkých životných situáciách, ktoré ohrozujú ich vývin, zdravie  a sebauplatnenie v rámci prevencie, diagnostiky, poradenstva a liečebnopedagogickej intervencie (stimulácia, korekcia, podpora reziliencie, tvorivosti,  samostatnosti,  učenia, komunikácie a pod.)

Zdôvodnenie:

Liečebný pedagóg podporuje to, čo je zdravé a možné a učí  žiť s prípadnými bariérami. Deti nemusia mať určenú diagnózu, ale indikáciou pre pomoc je ich zlyhávanie v bežných a možných úlohách, ochorenia, úrazy,  traumy, pooperačné stavy, život s rodičom, ktorý je závislí, ťažko chorý, alebo  sociálne dysfunkčný. Poruchám správania sa venujú mnohí odborníci – úlohou liečebného pedagóga je porozumieť ich pozadiu a umožniť zrelšie správanie.

Využíva pri tom hru, pohyb, činnosti , umenie,  hudbu.

 

R                      § 28 (2)

vypustiť slovo „pedagogického asistenta“

Riešiť v kontexte možnosti atestovať tak ako to majú vychovávatelia podľa toho, či majú VŠ. Pedagogickí asistenti sú dôležitou súčasťou inkluzívneho procesu. Je potrebné, aby mali rovnaký kariérny rast ako ostatní pedagogickí zamestnanci. Často túto funkciu vykonávajú učitelia s vysokoškolským vzdelaním, nemožnosť pokračovať v kariérnom raste vnímame ako diskriminačné. Možnosť kariérneho rastu bude pre asistentov motivujúce. Inak pozícia nebude atraktívna.
A           § 33 (e) zosúladiť s § 57 (5)

 

 

Na jednom mieste sa uvádza, že učiteľ s 1.atestáciou môže byť garant, na druhom mieste že to má byť učiteľ s 2.atestáciou. Sme za 2.atestáciu, ale je treba to zosúladiť.
R                     § 36 (1) c)

Vítame vytvorenie kariérovej pozície “zodpovedný vychovávateľ”. Žiadame zároveň, aby táto pozícia bola finančne ohodnotená (5% k platu) ako u triedneho učiteľa v súlade s predpismi o odmeňovaní pedagogických zamestnancov.

Povinnosti vychovávateľa, ktorý vedie oddelenie príp. skupinu, sú v súčasnosti totožné s povinnosťami triedneho učiteľa, takže je potrebné udeliť aj príslušné finančné ohodnotenie.
A                    § 37 (2) c )

doplniť „ a koordinuje výchovu a vzdelávanie v príslušnej triede“

Takto je to aj vo vyhláške o ZŠ a tak to aj má byť. Treba to mať v zákone. Celá inkluzívna prax je postavená na kvalitnom triednom učiteľovi, ktorý má vo svojej triede skutočne koordinačnú úlohu.
R                 § 38 (3) a)

                    zrušiť

Je to úloha výchovného poradcu, odborných zamestnancov prípadne psychológa.
R                  § 38 (3) c)

zaradiť do bodu (4) prípadne zriadiť pozíciu odborného zamestnanca „koordinátor informatizácie“.

Školy nevyhnutne potrebujú, aby sa niekto mal čas venovať sa zabezpečovaniu všetkých funkcií školskej siete a nie učiteľa, ktorý to robí popri svojom úväzku. Taktiež nasledovne v prílohe 3 stanoviť zníženie úväzku ako u výchovného poradcu.
R                 § 40 (4) vypustiť Pri súčasnom nastavení nekoncepčnosti a nesystémovosti školstva je stanovenie akejkoľvek doby neefektívne, byrokratické, nepružné a nerealizovateľné. Úplne by postačilo, aby si plán/systém vzdelávania na daný šk. rok odsúhlasila pedagogická rada na daný šk. rok.
A                      § 45 (3)

Navrhujeme zvýšiť počet kreditov za rozširujúce štúdium na 60.

Navrhovaný počet kreditov je mimoriadne neadekvátny náročnosti štúdia z hľadiska obsahu aj časovej dotácie (250 hodín). Malo by to byť podobne hodnotené ako funkčné vzdelávanie.
R                      § 47 (3)

„Funkčné vzdelávanie sa organizuje v rozsahu najmenej 250 hodín ako schválený program funkčného vzdelávania členený na základný modul a rozširujúce moduly. Program funkčného vzdelávania schvaľuje ministerstvo.“

Riaditeľom sa na jednej strane zobrala vyučovacia povinnosť a na druhej strane sa im dá povinnosť písať záverečné práce a absolvovať neúmerné množstvo hodín vzdelávania, čo im neuľahčí manažovanie školy, naopak, sťaží ho. Navrhovaný rozsah korešponduje s rozsahom rozširujúceho štúdia.
R.                        § 47 (6)

vypustiť alebo upraviť tak, aby základný modul mal možnosť absolvovať úspešný kandidát na riaditeľa pred, prípadne hneď na začiatku výkonu funkcie

Je málo reálne, že si funkčné vzdelávenie budú robiť radoví učitelia pod vedením svojho riaditeľa, ktorý im za to umožní získať ešte aj kredity. Vzniknú napätia na školách a noví, kvalitní ľudia o túto funkciu stratia záujem. Na túto skutočnosť poukazovali viacerí aktéri stretnutí už počas konzultácií s ministerstvom školstva. Nie je tiež zrejmé, aký je rozsah a obsah základného modulu a v akom časovom horizonte ho je možné absolvovať.
R                       § 48 (1)

Navrhujeme vypustiť slová „obhajobou záverečnej práce a“.

Nepridávajme si zbytočnú byrokratickú záťaž. Záverečná práca nemá žiaden zmysel. Bude to len mechanická záležitosť.
A                         § 49 (6)

zmeniť na „15 kreditov“

Z hľadiska získania kreditového príplatku kreditov je neefektívne získať 10 kreditov a prakticky nemožné dosiahnuť 30/60 kreditov. Takisto zodpovednosť učiteľa- špecialistu, ktorú má pri vykonávaní špecializačnej činnosti, je vysoká. Hrozí, že učitelia nebudú ochotní za navrhovaných podmienok tieto činnosti vykonávať.
A                        §  49 (2)

 

Navrhujeme doplniť bod d) „stredná odborná škola“

 

 Niektoré stredné odborné školy doteraz poskytovali špecializačné pomaturitné štúdium, ktoré sa ukončovalo absolventskou skúškou pred skúšobnou komisiou s udelením titulu „DiS“. Máme za to, že úroveň vzdelávania bola dostatočne vysoká a zabezpečená odbornou garanciou v zmysle odseku 5.
O                          § 54

vypustiť body (1) a (2) a (3) a bod (4) zmeniť na bod (1):

„Poskytovateľ vydá pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi osvedčenie o predatestačnom vzdelávaní, ktoré obsahuje…“

Zmyslom predatestačného vzdelávania je poskytnúť frekventantovi kompetencie k tomu, aby dokázal doplniť atestačné portfólio. Preto pokladáme za nezmyselné dokumentovať vytvorenie akejkoľvek formy záverečnej práce.
O                          § 56

vypustiť časti o skúške pred komisiou a protokole, po bod (4). Začiatok bodu (4) potom logicky upraviť podobne ako v § 54

 

Nepopierame dôležitosť tohto typu vzdelávania, ale z dôvodu, že nemá nadväznosť na kredity ani na iné benefity, môže sa ľahko stať, že tento typ vzdelávania úplne upadne. Ak je jeho cieľom inovácia kompetencií, nie je jeho nutnou súčasťou záverečná skúška pred komisiou.
O                           § 57 (4)

  Upraviť: „Škola a školské zariadenie môže pri organizovaní aktualizačného vzdelávania spolupracovať aj s ďalšími organizáciami, ktoré poskytujú vzdelávanie v súlade s cieľmi vzdelávania v ods.1.“

Nemožno aktualizačné vzdelávanie obmedziť iba na spoluprácu s inovačným. Je mnoho kvalitných a potrebných vzdelávaní v súlade s cieľmi aktualizačného vzdelávanie, ktoré nie sú a ani nebudú akreditované ako inovačné, napr. mentoring, právne poradenstvo, GDPR, krízová intervencia, inšpekcia, ASC agenda a pod. Ak bude garant a schvaľovať vzdelávanie bude riaditeľ a bude sa vyhodnocovať, tak je viac isté, že to bude kvalitné a užitočné pre školu.
A                          § 57 (7) a)

   Doplniť: „a pedagogickej rade“

Je potrebné a výsostne demokratické, aby zodpovednosť za schválenie niesli aj pedagógovia. Ak nebude mať nikto druhú atestáciu, môže si vzdelávanie schvaľovať aj vyrábať sám riaditeľ.
O                            § 57 (8)

Nejasná formulácia „Pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec školy alebo školského zariadenia vykonáva lektorskú činnosť v aktualizačnom vzdelávaní súčasne s výkonom pracovnej činnosti.“

Návrh na doplnenie: Garantom aktualizačného vzdelávania bude ich práca zohľadnená v zníženom úväzku alebo v príplatku za prácu garanta.

Lektor a garant majú teda povinnosť sa zúčastniť ešte ďalšieho vzdelávania, alebo im je samotné vzdelávanie uznané ako 20 hodín? Čo má motivovať spomedzi učiteľov robiť lektora? Kto to ocení, keď to bude vykonávať v pracovnej dobe, keď má aj iné povinnosti? Je neprípustné, aby pedagógom pribúdali ďalšie povinnosti typu “odborný garant” či “ped. zam. vykonávajúci lektorskú činnosť” súčasne s výkonom pracovnej činnosti bez nároku na odmenu či znížený úväzok. Takéto úlohy si vyžadujú značný čas prípravy a nemôžu na to doplácať deti/žiaci, ani rodiny ped. zamestnancov.
A                             § 57 (9)

Zjednodušiť, pridáva administratívnu záťaž. Navrhujeme variantné riešenie bez záťaže: Údaje o obsahu vzdelávania a zoznam absolventov riaditeľ zverejní na webovom sídle školy, prípadne ich poskytne na vyžiadanie absolventovi (napr. ak mení zamestnávateľa).

S                           § 59 ( 5)

Nesúhlasíme s opätovným zavedením 5-ročného odstupu medzi 1. a 2. atestáciou

Opätovné zavedenie 5-ročného odstupu nie je ničím iným, než snahou ušetriť na pedagógoch. Ak je dotyčný pedagóg schopný urobiť druhú atestáciu skôr než 5 rokov po prvej, prečo by tak nemohol urobiť?
S*                          § 60 ( 2)  b)

Opäť požadujeme oveľa konkrétnejšie špecifikovať v zákone obsah atestačného portfólia, týkajúci sa najmä dokladov preukazujúcich tvorivú činnosť a ich rozsah

*Bude riešiť vyhláška
A                         § 60  (2), c)

Nesúhlasíme. Obávame sa subjektivity pri poskytovaní dokladu riaditeľom.

Vzhľadom na prípady bossingu v školskej praxi sa atestácia z tohto dôvodu môže stať pre niektorých učiteľov nedostupná.
A                          § 69 (3)

Žiadame vypustiť: „úradne osvedčené“.

Byrokratická a finančná záťaž, doteraz postačovalo predložiť originál na nahliadnutie. V prípade požiadaviek kontroly povinnosť doložiť originály.
R                        § 69 (4)

Žiadame doplniť bod:  „Za absolvovanie rigoróznej skúšky v odbore kategórii pedagogického alebo odborného zamestnanca uzná riaditeľ zamestnancovi 60 kreditov.

V celom návrhu nie je zmienka o rigoróznom vzdelávaní. Rigoróznym vzdelávaním si absolvent prehlbuje profesijné kompetencie, čím smeruje k skvalitňovaniu pedagogického pôsobenia .
R                          § 70 (6)

Žiadame upresniť, kto vypracúva formu anonymného dotazníka, aký je jeho obsah, rozsah a kto je pre účely jeho spracovania “zástupca zamestnancov”. Nie je tiež jasné, ako je povinný s výsledkom prerokovania naložiť zriaďovateľ.

Vysoko oceňujeme tento krok, je to jedno z najväčších a najmodernejších noviniek a úprav v tomto zákone.

Keďže ide o nový prvok v školskej praxi, je potrebné predísť prípadným negatívnym dopadom.

 

O                           § 80

Žiadame doplniť ods. (4).

Morálne oceňovanie pedagogických a odborných zamestnancov, udeľovaných pri príležitosti Dňa učiteľov, sa udeľuje výhradne týmto zamestnancom.

Dlhé roky sme svedkami toho, že veľkú časť ocenených pri príležitosti Dňa učiteľov tvoria zamestnanci štátnej správy či organizácií ministerstva školstva. Učitelia si zaslúžia mať aspoň svoj deň.
R                        § 82 (5)

Požadujeme znenie doplniť  o text:

„… najmenej 10 rokov nepretržite sčítaním období  u všetkých zamestnávateľov v regionálnom školstve“. Trváme na požiadavke „Pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi za čas prerušenia výkonu pracovnej činnosti patrí mzda alebo plat vo výške 100% funkčného platu.“

 Je potrebné predísť rôznemu výkladu zo strany zamestnávateľov a dosiahnuť jednotný postup  v uplatňovaní zákona. Ak má možnosť prerušenia výkonu pracovnej činnosti viesť k predchádzaniu syndrómu vyhorenia a regenerácii síl, vzdelávaniu či atestácii, je nutné, aby danú možnosť mohlo využiť čo najviac pedagogických a odborných zamestnancov. To bude možné len v prípade, ak bude mať zamestnanec garantovaný príjem v navrhnutej výške.
A                               § 87

Žiadame doplniť bod:

„Školskí špeciálni pedagógovia, ktorí boli do 31.12.2018 zaradení ako odborní zamestnanci s prvou/ druhou atestáciou sa zaradia  do kategórie pedagogický zamestnanec s prvou / druhou atestáciou.

Prechod školských špeciálnych pedagógov z kategórie odborných do kategórie pedagogických zamestnancov a zachovanie nadobudnutého vzdelania a vykonania atestácií v kategórii odborných zamestnancov. V roku 2009 pri prechode utrpelo množstvo špeciálnych pedagógov pri prechode na odborných a museli si všetko dorábať. Nemôžeme túto chybu znova zopakovať.
A                         § 87

Žiadame doplniť bod:

„Pedagogickí a odborní zamestnanci – špecialisti, ktorí k 31.12.2018 vykonávali špecializačnú činnosť najmenej 5 rokov sa považujú na účely tohto zákona za pedagogických a odborných zamestnancov špecialistov aj od 1.1.2019.”

V súčasnosti je veľa pedagógov s dlhoročnou praxou, ktorá je najlepším učiteľom v nadobúdaní kompetencií potrebných pre výkon špecializovaných činností. Zavedením nutnosti absolvovať vzdelávanie v tom, čo už roky robia, ich môže výrazne demotivovať pre túto prácu a môže sa stať, že tieto činnosti na školách nebude mať kto robiť. Vidíme tiež problém v tom, kto má vzdelávať ľudí, ktorí túto prácu robia kvalitne desaťročia? Ľudia bez praxe v pozícii triedneho učiteľa?

 

A                               § 87

doplniť bod:  „Povinnosť riaditeľa absolvovať funkčné vzdelávanie pred nástupom do funkcie podľa § 47 (6) platí od 1.1.2021“

V prípade, že sa nezruší § 47 (6), je potrebné zaviesť prechodné obdobie, lebo by nastal stav, že najbližšie dva roky budú môcť kandidovať iba vedúci zamestnanci, čo je diskriminácia a nerovnaké podmienky pre všetkých.
A                          § 92 Čl. III

Žiadame doplniť bod:

V § 5a odsek 2 znie: „Zamestnávateľ zaradí do pracovnej triedy dva pedagogického zamestnanca, ktorý vykonáva pedagogickú činnosť v špeciálnej škole, špeciálnej triede, špeciálnom výchovnom zariadení alebo v školskom výchovno-vzdelávacom zariadení pre deti so zdravotným znevýhodnením a pedagogického zamestnanca, ktorý vykonáva pedagogickú činnosť v zariadení sociálnych služieb, v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a v zariadení pre pracovnú rehabilitáciu a školského špeciálneho pedagóga.

Školskí špeciálni pedagógovia ako odborní zamestnanci boli doteraz zaradení ako odborní zamestnanci  zaradení do triedy dva. Novou kategóriou im ostáva pracovná náplň a pracovná záťaž, preto nevidíme dôvod zníženia finančného ohodnotenia.
R                   § 92 Čl. III bod 1.

V § 14 ods. (2) žiadame vypustiť vetu: „Kreditový príplatok zamestnávateľ prizná na dobu siedmich rokov.“

Z dôvodu zrovnoprávnenia kreditových príplatkov získaných do 31. decembra 2018, vzhľadom na našu pripomienku zrušenia § 32f, a kreditových príplatkov získaných po tomto termíne.
R                   § 92 Čl. III bod 2.

Žiadame zrušiť bod 2. a nevkladať § 32f.

Prechodné ustanovenie retroaktívne zasahuje do doteraz platného zákona. Kreditový príplatok v zákone 317/2009 je platný neobmedzene. Trváme na neobmedzenej platnosti kreditového príplatku a zrušení prechodného ustanovenia v § 32f.

Celý návrh zákona sa nachádza tu (“04vlastnymat.rtf”): https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2018-551