Bratislava, 10. 2. 2017
Slovenská komora učiteľov (SKU) vydáva k stavu inklúzie na Slovensku nasledovné stanovisko:
Vyjadrujeme znepokojenie nad tým, ako vláda SR vážne ohrozuje napĺňanie základného ústavného práva detí a mládeže, práva na rovný prístup k vzdelávaniu. Toto právo nás zaväzujú napĺňať mnohé dokumenty (Dohovor o právach dieťaťa, Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným znevýhodnením, Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným znevýhodnením na roky 2014 – 2020, Koncepcia nadaných detí a mládeže v SR). Mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv SR aktuálne upozorňuje aj na alarmujúci stav starostlivosti štátu a závažné porušovania práv detí v riziku. Inklúzia v slovenských pomeroch nedosahuje ani zďaleka úroveň vyspelej európskej krajiny. Komplexný inkluzívny tím: špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, školský psychológ, logopéd s podporou asistentov učiteľa a sociálneho pedagóga či terapeuta je na Slovensku len ojedinelým javom.
Správy OECD (2013, 2012, 2010) i vedecké štúdie (SAHA, 2016; HBSC, 2014) dlhodobo upozorňujú, že prevencia a intervencia je nutná čím skôr, teda už v predškolskom veku. Dá sa tak predísť veľkému množstvu problémov. V materských školách náš edukačný systém podporuje inklúziu a nárast odborných zamestnancov najmenej. Následne v základných a stredných školách poskytujeme často len najnutnejší servis. Poradenské zariadenia sú financované v závislosti od počtu detí a úkonov, nie od dlhodobej intervencie a terapie. Z našich reálnych skúseností, ktoré potvrdzujú aj výkazy škôl MŠ, ZŠ, SŠ a špeciálnych zariadení (2016) vyplýva, že počet odborníkov na podporu detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) je nedostatočný [note]V materských školách máme 116 asistentov, 8 psychológov a 13 špeciálnych pedagógov na všetkých 159 081 detí, z ktorých je 1455 so ŠVVP. V ZŠ je 47 935 detí so ŠVVP, čo je 11% zo všetkých 433 465 detí v ZŠ. Na tento počet detí pripadá 157 psychológov, 491 špeciálnych pedagógov a 1728 asistentov učiteľa, pričom mnohí sú aj na čiastočné úväzky. Na 1 psychológa tak pripadá 305 detí a na špeciálneho pedagóga 98 detí so ŠVVP, pričom podporu a pomoc potrebujú všetky deti. V SŠ je evidovaných 88 asistentov, 140 psychológov a 40 špeciálnych pedagógov na 10627 žiakov so ŠVVP (5 % z celkového počtu 214 307 žiakov SŠ), mnohé deti v riziku končia predčasne školskú dochádzku len so základným vzdelaním. (Všetky údaje sú podľa stavu k 15.9.2016: https://www.minedu.sk/zoznam-vykazov-zber-statistickych-udajov-pre-rok-2016/)[/note], nehovoriac o tom, že podporu odborných zamestnancov a asistentov potrebujú všetky deti, učitelia i rodičia: vo forme prevencie, depistáže, intervencie, edukácie či práce so šikanovaním, pomoci pri voľbe povolania, krízovej intervencie pri sprevádzaní v ťažkých životných situáciách a pod. Zanedbanie takejto starostlivosti o potreby detí na školách vedie k ich zlej uplatniteľnosti na trhu práce a je jednou z kľúčových príčin nárastu extrémizmu a radikalizmu v spoločnosti (RAN, 2015, UNESCO, 2016, VÚDPaP, 2016).
V komplexnom systéme starostlivosti o deti a mládež v našich školách vnímame tieto zásadné nedostatky:
- Počet miest v materských školách vo viacerých regiónoch neumožňuje poskytnúť predškolskú výchovu a vzdelávanie všetkým deťom. Financovanie cez originálne kompetencie zbavuje štát zodpovednosti za inklúziu v materských školách a prenáša ju na zriaďovateľov, ktorí na asistentov a odborných zamestnancov peniaze nemajú alebo nedávajú.
- Na všetkých typoch škôl i v poradenských zariadeniach je nedostatočný počet školských psychológov, liečebných, sociálnych a špeciálnych pedagógov, logopédov či terapeutov.
- Počet miest asistentov učiteľa sa v roku 2017 zvýšil iba o 14 ľudí (0,8%), čo nepokrýva ani polovicu detí (43,8 %), ktoré to urgentne potrebujú na základe odporúčaní poradenských zariadení. V tomto smere dochádza k otvorenému porušovaniu ústavných práv detí.
- Príprava budúcich pedagogických a odborných zamestnancov na VŠ je málo praktická, absolventi nedisponujú kompetenciami nevyhnutnými pre inklúziu.
- Chýbajú špičkoví odborníci z praxe, ktorí by školili učiteľov, riaditeľov a odborných zamestnancov v implementácii inklúzie, viedli praktické semináre. MŠVVaŠ SR ani priamo riadené organizácie neponúkajú vzdelávanie, inkluzívne modely, či inšpiratívne ukážky z praxe.
- V praxi chýbajú odborným zamestnancom viaceré kompetencie pre prácu so žiakmi so znevýhodnením; často sú zamestnancami na čiastočný úväzok, zastupujú učiteľov a vykonávajú dozory nad deťmi, sú zavalení pedagogickými činnosťami, dokumentáciou, robia neraz už len terciárnu prevenciu (zameranú už len na riešenie po spustení patologických javov, nie na predchádzanie v začiatkoch), kvalitné vzdelávanie si musia kupovať za vlastné peniaze a cez víkendy. Na prevenciu, vyhľadávanie a intervenciu priamo v triedach a širšiu spoluprácu nie je priestor.
- Absentuje medzirezortná spolupráca v podobe sieťovania na podporu detí, ktorej potrebu zdôrazňujú viaceré zahraničné aj domáce štúdie (napr. Ministerstvo v Quebecu; ŠŠI, 2016; VOP, 2017; IVPR, 2015). Prepojenie našich ministerstiev (MŠVVaŠ SR, MPSVaR SR, MV SR a MZ SR) je takmer nulové. Prevencia a spolupráca vnútri rezortu školstva (škola, rodič, poradenské alebo špeciálne výchovné zariadenia, MPC a i.) alebo zo strany polície, kurately a pedopsychiatrov je nedostatočná. Škola nie je chápaná ako kľúčové miesto starostlivosti, ochrany a rozvoja dieťaťa.
Od januára 2017 spustilo MŠVVaŠ SR výzvu pre základné školy a ich zriaďovateľov na predkladanie projektov „V základnej škole úspešnejší“ zameranú na zvýšenie inklúzie z fondov EÚ (nové miesta odborných zamestnancov a asistentov). Sme prekvapení, že projektu nepredchádzala žiadna diskusia, analýza v školách, chýba mu systémovosť a garancia štátu na udržateľnosť projektu, prepojenie s poradenskými zariadeniami a so systémom vzdelávania. Projekt nie je prepojený ani s pripravovaným Národným programom. Najvážnejším problémom však je, že základné ústavné a medzinárodne garantované práva detí sa u nás zabezpečujú z nedostatočného balíka peňazí, pričom projekt je postavený na súťaži menšej časti škôl, neistých kritériách výberu na základe veľkosti školy, nie na základe potrieb detí. Takéto projekty vyžadujú od školy nadštandardnú prácu, prípravu a byrokraciu (evidovanie kariet žiakov, správy o činnosti, kontroly, množstvo príloh a pod.), ktorú v iných krajinách zabezpečuje ministerstvo a nie jednotlivé školy.
Chýba ucelená národná stratégia systémových a dlhodobých opatrení a riešení v oblasti inklúzie a práce s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami [note]SKU dlhodobo upozorňuje na problematický prístup vlád v oblasti inkluzívnej výchovy a vzdelávania. V svojom stanovisku z januára 2015, vypracovanom pre expertov EK a OECD, sme konštatovali, že absentuje jasná stratégia a vízia systémového riešenia problematiky, a vyjadrili sme jasný nesúhlas s krátkodobými riešeniami v tejto oblasti bez toho, aby sa vytváral stabilný, dlhotrvajúci systém podpory inkluzívneho vzdelávania. https://sku.sk/download/statement-and-recommendations-slovak-chamber-of-teachers-28-1-2015/?wpdmdl=13686 (odpoveď 16 + Odporúčania SKU bod 5)[/note]. Štát by mal najprv zabezpečiť celoplošné krytie všetkých základných potrieb v oblasti inklúzie zo štátneho rozpočtu a až následne využiť európske štrukturálne fondy na podporu a doladenie fungujúceho systému.
Zlá situácia v starostlivosti o potreby detí vedie viaceré z nich k odchodu zo škôl do domáceho vzdelávania alebo za lepšími podmienkami do susedných krajín. Zlepšiť výsledky PISA a národných testovaní, zastaviť nárast extrémizmu či zlepšiť kvalifikovanosť absolventov nedokážu rodičia ani učitelia bez podpory kvalifikovaných odborných zamestnancov, ktorí sa budú deťom venovať okamžite pri zistení ich problémov či jednoduchého zaostávania priamo v triede.
Dôrazne preto vyzývame vládu SR, aby prijala komplexné, účinné a systémové opatrenia na zastavenie vážneho zanedbávania odbornej starostlivosti o deti a mládež v našich školách.
[wpdm_package id=14048 template=”link-template-calltoaction3.php”]