Naša práca je v spoločnosti tradične vnímaná ako poslanie a my sme pasovaní do role učiteľa. Nikomu nenapadne, že sme zamestnanci. Každé ráno ideme do školy – akoby sme nechodili do zamestnania. Do tried chodíme učiť – akoby sme nepracovali. My si nečerpáme dovolenku, my máme prázdniny. A po vyučovaní si len tak ideme domov – akoby nám pracovnú dobu neurčil zamestnávateľ . Mimochodom, my vlastne ani nemáme zamestnávateľa, veď v čele školy stojí riaditeľ !
Chvíľami nadobúdam pocit, že už takto rozmýšľame aj my, učitelia. Ako si inak vysvetliť fakt, že výchovno-vzdelávacie problémy vyriešime za pochodu, ale pokiaľ ide o tie naše, sme bezradní. Totiž, aby ste vedeli, my sme naozaj zamestnanci. Ráno chodíme do práce, máme určenú pracovnú dobu, robíme nadčas, žiadame o dovolenku alebo o náhradné voľno. A náš týždenný pracovný čas sa riadi rozvrhom hodín. Aj pre nás platí Zákonník práce, ale navyše sa riadime aj osobitnými zákonmi, vyhláškami, usmerneniami a nariadeniami vlády, o ktorých neviete. My pedagógovia by sme ich ale poznať mali.
Preto sme často v SKU zaskočení otázkami, s ktorými sa na nás pedagógovia obracajú. Naozaj nevedia, že zákon nepozná pojem neodborne suplovaná hodina, za ktorú im vraj platia menej? Nevedia, že im zamestnávateľ nemôže nariadiť prednostne si vybrať náhradné voľno ani poslať ich pozametať dvor alebo upratať sklad? Nevedia, že po nich zamestnávateľ nemá kričať ani vyhrážať sa im vyhodením z práce? Nevedia, že majú právo ozvať sa bez strachu, že ich otázky vyvolajú hnev nadriadených, ani že povinnosť mlčanlivosti sa netýka pracovných a mzdových podmienok a podmienok zamestnávania? Ani len to, že ak im odpadne vyučovacia hodina nie ich pričinením, nemajú si ju zadarmo nahradiť? Ak aj vedia, mlčia, lebo sa boja následkov.
Aj takto vyzerajú naše rozhovory: Ako máte riešené nadčasy v pracovnom poriadku? No, neviem. Bola vaša sťažnosť riešená v súlade s internou smernicou? Neviem, lebo ma nezavolali. Takže nebola. To neviem, lebo ma nezavolali. Viete, že keď Vás kolega osočuje pred žiakmi a rodičmi, porušuje etický kódex? My etický kódex nemáme. Ale máte, je súčasťou zákona 138, platí pre všetkých pedagogických a odborných zamestnancov. Aha. Dali ste si to vzdelávanie do plánu profesijného rozvoja? Nepamätám si, viete, to sme tam niečo napísali len tak formálne.
Ak pri riešení pracovno-právneho problému spomenieme ako prvý krok žiadať pomoc u zástupcu zamestnancov, na pracovisku, zistíme, že v mnohých školách a školských zariadeniach nemajú zamestnaneckého dôverníka/zamestnaneckú radu ani odborovú organizáciu. Prečo? Riaditeľ povedal, že on to nedovolí. Ale dovolí. Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný umožniť uskutočniť prvé voľby do zamestnaneckej rady alebo zvoliť zamestnaneckého dôverníka, ak o to písomne požiada aspoň 10% zamestnancov. A odborová organizácia vzniká mimo vôle a vedomosti zamestnávateľa. Aha. Stačia traja nadšenci. Aha. A riaditeľ s nimi musí spolupracovať ako mu to zákon káže. Aha.
A na pracovisku, kde zástupcov zamestnancov majú, často počujeme: Ále, kde by ten pomohol, tiež sa bojí. Alebo: Oni sú pravá ruka riaditeľa. A najčastejšie: Tí nerobia nič. Akurát kapustnicu. To je ale málo. Veď my vieme. Ale čo môžeme robiť? Stretnite sa. Porozprávajte sa. Usporiadajte nové voľby. Je to na vás. To je vec, ktorú musíte urobiť vy, zamestnanci. Aha.
Kolegovia pedagógovia, neviem, či si dostatočne uvedomujete, akú dôležitú úlohu zohrávajú efektívne fungujúci zástupcovia zamestnancov. Predovšetkým na pracoviskách, kde je nutnosťou nastaviť demokratické procesy riadenia a transparentné pravidlá pre všetky zúčastnené strany. Prostredníctvom svojich zástupcov sa podieľate na vytváraní zdravého a spravodlivého pracovného prostredia uplatňujete svoje práva formou spolurozhodovania, prerokovania, právom na informácie a kontrolnou činnosťou. Odborová organizácia má navyše právo kolektívne vyjednávať so zamestnávateľom, čo v praxi znamená, že môže pre všetkých zamestnancov dohodnúť lepšie pracovné podmienky, ako ich ukladá Zákonník práce.
Zástupcovia zamestnancov sú spojkou medzi vami a zamestnávateľom. Tlmočia vaše požiadavky a nároky. Kladú vaše otázky. Riešia vaše problémy a sťažnosti. Naprávajú chyby. Odstraňujú nedostatky. Kontrolujú dodržiavanie pravidiel. Je to ťažká a často nevďačná práca. Ale nezaplatiteľná. To však nezistíte, kým na pracovisku nebudete mať zástupcov zamestnancov alebo kým si za nich nezvolíte tých správnych ľudí.
Predovšetkým na pracoviskách, ktoré volajú po zmene.
Jarmila Javorková
Slovenská komora učiteľov
Podeľte sa a napíšte nám Vaše skúsenosti na demokracia@sku.sk
Projekt „Podpora demokratizácie v školách“ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
