Pripomienky Slovenskej komory učiteľov k návrhu Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania „Učiace sa Slovensko“ z 15. marca 2017

Slovenská komora učiteľov sa dlhodobo usiluje o to, aby bol na Slovensku vybudovaný komplexný systém starostlivosti o dieťa od ranej intervencie až po vysokoškolské vzdelávanie, ktorý má pokrývať potreby všetkých detí a mládeže vo výchove a vzdelávaní na základe dvoch ústavných princípov:

• rovnosť príležitostí
• rovný prístup k vzdelaniu

Dlh Slovenska, ktoré v priemere investuje každoročne do vzdelávania oproti vyspelým krajinám o 2 percentá HDP menej, sa voči školstvu prehlbuje. Sme tiež svedkami nehospodárneho vynakladania finančných prostriedkov spôsobeného slabou kontrolou a nedostatočnou transparentnosťou. Chýbajú celonárodné programy, ktoré v dlhodobom horizonte zabezpečia nevyhnutnú modernizáciu škôl a školských zariadení a aj dostatočné personálne pokrytie. Štát by sa mal najskôr postarať o zabezpečenie základných potrieb škôl zo štátneho rozpočtu a až následne využiť európske štrukturálne fondy na podporu a doladenie fungujúceho systému.

Slobodných, tvorivých a šťastných žiakov môže vychovávať a vzdelávať iba slobodný, tvorivý a šťastný učiteľ. Slovenské vlády roky ignorujú odporúčania OECD a EK o zatraktívnenie učiteľského povolania, čo sa už začína prejavovať v nedostatku kvalifikovaných zamestnancov. Najlepší absolventi stredných škôl nejavia záujem o túto profesiu a veľmi malé percento absolventov vysokých škôl s pedagogickým zameraním sa zamestná v školstve. Nepostačujúca personálna a materiálna podpora pre pedagogických a odborných zamestnancov zhoršuje kvalitu výkonu ich povolania.

Slovenská komora učiteľov vníma výchovno-vzdelávacie procesy v čase vyučovania aj v čase mimo vyučovania ako systém, ktorého plná podpora by mala byť prvoradým záujmom štátu. Opatrenia vlády pri jeho budovaní musia podľa SKU stáť na troch základných, vzájomne prepojených, pilieroch: 1. Vízia 2. Investícia 3. Kontrola. SKU preto veľmi záleží na tom, aby pre slovenské školstvo existovala kvalitná vízia a široká podpora na jej realizáciu. Oba predložené texty reformného návrhu Učiace sa Slovensko sme s plnou vážnosťou pripomienkovali. Niektoré naše požiadavky boli po prvom kole pripomienkovania do návrhu zapracované.

V dokumente Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania „Učiace sa Slovensko“, ktorý zverejnilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR 15. marca 2017, SKU žiada doplniť alebo lepšie zapracovať nasledujúce zásadné požiadavky a pripomienky:

• Vízia pre naše školstvo by mala obsahovať prepracovaný systém prostriedkov a postupov, ako motivovať žiakov dosahovať lepšie výsledky na všetkých stupňoch, aby nadobudnuté vzdelanie (súhrn zručností a vedomostí) dosahovalo aspoň priemernú úroveň ostatných vyspelých štátov. Naším cieľom by malo byť vzdelávanie, ktoré poskytuje žiakom plnú konkurencieschopnosť.
• Trváme na zmene zákona č. 596/2003 Z. z. a zrušení práva veta zriaďovateľa pri voľbe riaditeľa školy. Žiadame sfunkčniť rady škôl rozšírením ich právomocí a kompetencií. V zmysle spravodlivého prerozdelenia moci a zodpovednosti žiadame posilniť zastúpenie pedagogických a doplniť zastúpenie odborných zamestnancov v rade školy. Na úrovni školy v zmysle subsidiarity a participatívnosti žiadame tiež posilniť kompetencie pedagogickej rady (vrátane účasti odborných zamestnancov v nej).
• Predprimárne vzdelávanie, ŠKD, CVČ a voľnočasové aktivity sú v dokumente spracované nepostačujúco a nejasne. Zanedbávanie predškolskej starostlivosti znemožňuje dostatočnú prevenciu pri predchádzaní negatívnych javov a nedostatkov vo výchove a vzdelávaní a spôsobuje skokové hromadenie problémov v základných školách. Pre rovnosť príležitostí navrhujeme zabezpečiť bezplatné vzdelávanie v MŠ od 3 rokov. Pre všetkých poskytovateľov systematického predškolského vzdelávania od 3 do 6 rokov majú byť stanovené rovnaké podmienky (kvalifikácia ped. zamestnancov, dostatočný počet odborných zamestnancov, kurikulum, požiadavky na vybavenie). Súčasne navrhujeme, aby kvalifikačnou požiadavkou pre pedagógov bolo VŠ vzdelanie minimálne na úrovni Bc. v odboroch predškolskej pedagogiky.
• V dokumente sa individualizácia vzdelávania spomína 59-krát, oproti socializácii a prosociálnosti, ktorá tam chýba. Je v ňom nepomer zamerania na dieťa ako individualitu oproti triede ako sociálnej skupine, chýba zameranie na skupinovú dynamiku, potrebu ujasniť aj pravidlá, hranice, potrebu autority prináležiacu výchovnej a vývinovej potrebe.¹ Domnievame sa tiež, že navrhovaná individualizácia nie je dostatočne enkulturovaná na naše pomery a nie je hlavným problémom slovenského školstva, skôr odsúva vážnejšie problémy do úzadia (moc a direktivita v riadení škôl, nedostatok podpory učiteľa rodičmi, zlé finančné pomery). Vyvstáva aj otázka – či existuje relevantný výskum, ktorý potvrdzuje opodstatnenosť individualizácie v školstve, jej dopad na integrovaných aj bežných žiakov. Z niektorých publikovaných výskumov vyplývajú závery voči individualizácii nie najpriaznivejšie. Navrhujeme realizáciu vlastných domácich výskumov, príp. spoluprácu s ČR na vyhodnotení takýchto odvážnych myšlienok a hlavne ich praktické uplatnenie a realizovanie, vyčíslenie jej nákladnosti v zmysle navrhnutých cieľov.
• Žiadame vytvoriť úrad školského ombudsmana so všetkými kompetenciami na ochranu pedagogických a odborných zamestnancov. V školskom prostredí sa vytvára množstvo vzťahov (spoločnosť – ministerstvo – zriaďovateľ – vedenie školy – rodič – pedagóg – žiak), a tým aj množstvo konfliktov, ktorých riešenie spadá do pôsobnosti rôznych organizácií bez ich vzájomnej komunikácie. Preto nie je možné dokonale zmapovať, vyhodnotiť a prijať opatrenia na zlepšenie klímy v školách a školských zariadeniach. Často neriešené alebo zdĺhavo riešené problémy majú negatívny dopad na prácu pedagogických zamestnancov. Pocit bezmocnosti vedie k frustrácii, ktorá sa navonok prejavuje únavou, nezáujmom a rezignáciou. V takomto stave nie sú potom schopní vytvoriť pokojné a tvorivé pracovné prostredie pre seba ani pre žiakov.
• Na viacerých miestach dokumentu sa navrhuje vznik nových úradov a inštitúcií. To nemusí predstavovať problém, pokiaľ sa bude diať formou transformácie, zlučovania či zanikania súvisiacich starých organizácií. Navrhujeme prijať pravidlo nenavyšovania počtu organizácií a úradov v školstve. Už v súčasnosti existuje široká sieť priamoriadených organizácií ministerstva, žiadna regulácia smerom k zefektívneniu ich činnosti sa nedeje a učitelia sú stále nespokojní so servisom, aký im poskytujú. Dokument neobsahuje žiadne opatrenia na ich audit, autoevalváciu vo vzťahu k ich efektívnosti a kvalite.
• V dokumente sme nezaznamenali stanoviská iných ministerstiev k medzirezortným témam. Hlavne vyjadrenie a analýzu MF SR k finančnému krytiu navrhovanej reformy. V témach zdôrazňovaných v dokumente, ako je napr. individualizácia, vyrovnanie rozdielov vo vybavenosti škôl modernou technológiou a didaktickými pomôckami, dofinancovanie modernizačného dlhu a pod., už podľa nás mala začať komunikácia s analytickým tímom Inštitútu finančnej politiky MF SR, aby nenastala patová situácia ako pri Správe o stave školstva v roku 2013. Vtedy sa predstavili navrhované opatrenia MF SR až po vypracovaní textu správy o stave školstva, následne nastal rozpor medzi MF SR a MŠVVaŠ SR, ktorý pretrval až do konca volebného obdobia roku 2016.
• Žiadame aktívnu a funkčnú medzirezortnú spoluprácu v podobe sieťovania na podporu detí. Prepojenie našich ministerstiev je takmer nulové. Prevencia a spolupráca vnútri rezortu školstva (škola, rodič, poradenské alebo špeciálne výchovné zariadenia, priamoriadené organizácie ministerstva a i.) alebo zo strany polície, kurately a pedopsychiatrov je nedostatočná. Škola nie je chápaná ako kľúčové miesto starostlivosti, ochrany a rozvoja dieťaťa.
• Vo všetkých typoch škôl, školských zariadeniach i v poradenských zariadeniach je nedostatočný počet školských psychológov, liečebných, sociálnych a špeciálnych pedagógov, logopédov či terapeutov a taktiež asistentov učiteľa, vychovávateľa, žiaka. V každej škole a školskom zariadení má pôsobiť školský psychológ. Žiadame zabezpečiť dostatočné finančné krytie pre vytvorenie pracovných miest vymenovaných špecialistov v prvom akčnom pláne na roky 2018/19.
• Vyrovnanie modernizačného dlhu je potrebné stanoviť ako “investičnú prioritu” a riešiť v akčnom pláne na roky 2018/19. Akčný plán a rozpočet naň je potrebné pripraviť už do polovice roka 2017, aby sa premietol do rozpočtu na rok 2018. V súlade s výzvou vláde z januára 2013, deklaráciou z februára 2016 a odporúčaniami OECD žiadame zabezpečiť finančné krytie skvalitnenia vzdelávania tak, aby podiel z HDP na školstvo bol do roku 2020 na úrovni vyspelých štátov EÚ, najmenej 6 %.
• V súlade s výzvou vláde z januára 2013 a deklaráciou z februára 2016 žiadame zjednotiť kompetencie v oblasti riadenia a financovania verejných škôl a školských zariadení výlučne do pôsobnosti MŠVVaŠ SR. Uskutočniť prechod financovania škôl a školských zariadení zo súčasného režimu financovania originálnych kompetencií do režimu financovania prenesených kompetencií realizovaného prostredníctvom MŠVVaŠ SR. Financovanie cez originálne kompetencie zbavuje štát priamej zodpovednosti a prenáša ju na zriaďovateľov.
• V snahe odstrániť príčiny nízkej atraktívnosti učiteľského povolania požadujeme jednotné ročné zvýšenie platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov o 2 % po prvom roku praxe až do veku odchodu do dôchodku. Minimálny ročný tarifný plat plne kvalifikovaného učiteľa na plný úväzok (začínajúci učiteľ) je na Slovensku 0,51, v Poľsku 0,56 a v Maďarsku 0,62 HDP na obyvateľa. Maximálny ročný tarifný plat plne kvalifikovaného učiteľa na plný úväzok (pred odchodom do dôchodku) dosahuje na Slovensku 0,69, v Poľsku 0,94 a v Maďarsku až 1,56 násobku HDP na obyvateľa.² Z porovnania týchto troch susedných postkomunistických krajín vyplýva, že perspektíva kariérneho postupu motivujúca zamestnať sa v školstve na Slovensku chýba.
• SKU zotrváva pri riešení platovej otázky na požiadavkách zo spoločnej výzvy odborového zväzu a dvanástich partnerských organizácií z januára 2013, podľa ktorej mal priemerný plat PZ a OZ dosiahnuť 1,2 – 1,6-násobok priemernej mzdy v NH v roku 2016. Za minimalistickú požiadavku preto považujeme dosiahnuť tento stav do roku 2020. Porovnanie priemernej mzdy PZ a OZ ako násobok priemernej mzdy v NH považujeme za ľahko overiteľné a kontrolovateľné. Ako porovnateľnú alternatívu navrhujeme riadiť sa štatistikou Eurydice, nie štatistikou OECD. Eurydice hodnotí ekonomické možnosti krajiny – plat ako podiel na HDP na obyvateľa. Hodnotenie vychádza každoročne, je možné ho považovať za objektívne (EK)³. Nesúhlasíme s rozložením určeného cieľa na 10-ročné obdobie, teda do r. 2027. Súčasný stav školstva, nízky záujem o profesiu a výsledky žiakov ukazujú, že je nevyhnutné zásadné zmeny vykonať čo najskôr, teda zaradiť ich do akčného plánu 2018/19. Tempo nárastu určeného programovým vyhlásením tejto vlády je nepostačujúce na to, aby sa vytvorili podmienky na potrebné zmeny.
• Návrh zvýšenia normatívu, obsiahnutý v dokumente, považujeme za prioritný cieľ už v rozpočte na rok 2018. Je to nevyhnutný predpoklad, aby školy mohli začať financovať základné pomôcky pre deti a žiakov, robiť bežnú údržbu školských budov a priestorov. žiadame vyplácať 100 % mzdového normatívu priamo školám a zvýšiť mzdový normatív tak, aby bol nad rámec tabuľkových platov, aby mal riaditeľ možnosť odmeniť úspešných a aktívnych zamestnancov.
• Je potrebné domyslieť spôsob administrácie projektov financovaných zo štrukturálnych fondov EÚ tak, aby nezaťažovala školu a školské zariadenia, ale aby MŠVVaŠ SR vytvorilo miesta projektových koordinátorov, ktorí vedia škole projekty kvalitne spracovať podľa ich potrieb a požiadaviek.
• Žiadame zabezpečiť väčšiu transparentnosť v zverejňovaní a dostupnosti všetkých informácií o pripravovaných opatreniach, všetkých relevantných podkladov a analýz, ktorými disponuje ministerstvo školstva, jeho priamo riadené organizácie, zriaďovatelia a vedenia škôl a školských zariadení.

Na záver považujeme za potrebné uviesť nasledovné poznámky:

• Z mnohých návrhov nie je jasné, či sa opatrenia týkajú jedného alebo všetkých stupňov škôl a školských zariadení.
• Individualizácia, ako je predstavená v dokumente, bude vyžadovať znížený pracovný úväzok pedagogických zamestnancov.
• SKU je zásadne proti tomu, aby riaditeľ, ako “hlavný líder” školy nemal pedagogické vzdelanie a prax.
• Autorom dokumentu odporúčame, aby vo finálnej verzii, ktorá sa má v júni predložiť na rokovanie vlády SR, označili prioritné ciele pre najbližšie obdobie, keďže nebude možné realizovať všetko naraz. SKU priamo v pripomienkach k jednotlivým bodom dokumentu označila ciele, ktoré považuje za prioritné a žiada ich naplniť v prvom akčnom pláne na roky 2018/19.

Ďalšie konkrétne pripomienky k jednotlivým bodom uvádzame v nasledujúcom linku:

[wpdm_package id=14207 template=”link-template-calltoaction3.php”]