ODPOVEDE NA NAJČASTEJŠIE OTÁZKY SÚVISIACE S KORONAVÍRUSOM

//

Odpovede na najčastejšie otázky a pálčivé témy priebežne aktualizujeme podľa potreby.
Aktuálna situácia pre školy sa deje v dvoch rovinách:

  1. Dňa 12. 3. 2020 bolo vydané opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/2576/2020, podľa ktorého „sa zakazuje prevádzka týchto zariadení: … zariadenia pre deti a mládež vrátane zariadení starostlivosti o deti do 3 rokov veku podľa § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. okrem zariadení sociálnych služieb, zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa zákona č. 305/2005 Z. z. a špeciálnych výchovných zariadení podľa zákona č. 245/2008 Z. z.“. „Zariadenia pre deti a mládež na účely tohto zákona sú: … zariadenia, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie,27)“ s odkazom na § 27 ods. 2 a § 112 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z., t.j. všetky školy a všetky školské zariadenia. To znamená, že všetky školy, školské zariadenia vrátane CPPPaP, CŠPP s výnimkou DC, RC, LVS musia byť zatvorené. Učitelia sa nezhromažďujú na pracovisku, buď vôbec nepracujú (prekážka na strane zamestnávateľa), alebo sa dohodnú na práci z domu, alebo sa dohodnú na čerpaní DV, NV alebo čerpajú OČR, PN.
  2. Podľa §  3 ods. 8 vyhlášky č. 231/2009 Z. z. ministerka školstva na základe opatrenia ÚVZ prerušila „vyučovanie na školách a školských zariadeniach v období od 16. marca 2020 do 27. marca 2020 vrátane“. (Toto rozhodnutie ministerky sa týka teda iba žiakov/detí, rodičov a vyučovania).

Všetky dôležité dokumenty nájdete aj tu: 

 

OTÁZKY A ODPOVEDE:

  1. Môže riaditeľ školy alebo zriaďovateľ nariadiť v tejto mimoriadnej situácii zamestnancom čerpať dovolenku, náhradné voľno alebo PN?

Čerpanie dovolenky, resp. náhradného voľna (§ 110 a ďalšie Zákonníka práce) je možné:

a) v súlade s plánom dovoleniek schválený zástupcami zamestnancov,

b) po dohode so zástupcami zamestnancov v prípade hromadnej dovolenky pri prevádzkových dôvodoch,

c) po dohode so zamestnancom.

Nariadenie dovolenky mimo uvedených dôvodov je v rozpore so zákonníkom práce. Ide o prerušenie vyučovania a zákaz prevádzky z dôvody ochrany života a zdravia na základe opatrenia RÚVZ. V tomto prípade ide o prekážku na strane zamestnávateľa. Ak zamestnanec neprejaví záujem alebo nedá súhlas, nie je možné mu dovolenku zo dňa na deň nariadiť. Platí lehota aspoň 14 dní vopred a skrátenie tejto doby bez súhlasu zamestnanca nie je možné. Na pracovisku je potrebné taktiež prerokovávať zmeny a spoločne demokraticky a participatívne posúdiť veci, nie vyhlásiť jednostranným aktom. Rozhodnutia majú byť v súlade s dobrými mravmi, pričom sa má zabezpečiť predchádzaniu šírenia vírusu. 

Čo sa týka dovolenky za rok 2019, zamestnávateľ  postupuje v súlade s § 113 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého „Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec.“  Na tzv. starú dovolenku sa teda v tejto mimoriadnej situácii vzťahujú všetky vyššie uvedené predpisy – dohoda so zamestnancom, plán dovoleniek, prerokovanie hromadného čerpania. Keďže sa nepredpokladá, že koronavírus tu bude až do 31.12.2020, zamestnanec bude mať napr. v lete ešte možnosť si dovolenku čerpať a nie je nutné, aby teraz zamestnanci čerpali starú dovolenku z r. 2019, skôr naopak, nakoľko ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, ak sa nedohodnú ináč.

Na čerpaní náhradného voľna za už vykonanú prácu nadčas môže zamestnávateľ a zamestnanec dohodnúť, teda dohodu nie je možné zameniť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa.

Nahovárať zamestnanca na čerpanie PN je trestné (§225 a § 21 Trestného zákona), nakoľko zamestnávateľ  navádza konať zamestnanca v rozpore so zákonom. Prerušenie vyučovania a ďalšie prekážky na strane zamestnávateľa nie sú dôvodom na čerpanie PN, ak zamestnanec nie je skutočne chorý alebo v karanténe. Vo chvíli, keď sa vylieči a lekár ukončí PN, zamestnanec ostáva doma a vzhľadom k prekážke na strane zamestnávateľa nečerpá dovolenku, ale plynie mu riadna náhrada mzdy v plnej výške.

Zo stanoviska SKU: Chceme dôrazne upozorniť zriaďovateľov a riaditeľov škôl a školských zariadení, aby nezneužívali závažnú celosvetovú situáciu na to, aby šetrili na svojich zamestnancoch a nútili ich v rozpore so zákonníkom práce čerpať dovolenku, náhradné voľno alebo PN, príp. aby  im menili miesto výkonu práce mimo domova alebo náplň práce napr. upratovaním areálu školy či miestneho úradu a pod. Zriaďovatelia aj riaditelia škôl obdržali od ministerky školstva pokyny a je ich povinnosťou riadiť sa nimi, a teda  na základe odporúčaní využiť možnosť tzv. „home office“, počas ktorého zamestnancovi patrí náhrada mzdy v plnej výške. Stále platí Zákonník práce, povinnosť prerokovávať pracovné podmienky so zástupcami zamestnancov, dodržiavanie lehôt nariadení dovolenky, prekážok v práci na strane zamestnávateľa.

RIADITELIA NESMÚ NÚTIŤ ZAMESTNANCOV ZDRŽIAVAŤ SA NA PRACOVISKU:

https://www.facebook.com/iniciativa.slovenskych.ucitelov/videos/1092162754489735/

https://www.instagram.com/p/B9xhVvYncl3/

  1. Čo mám robiť, ak ma zamestnávateľ núti čerpať dovolenku?

V stanovisku MŠVVaŠ SR sa uvádza: Zároveň je dôležité zvýrazniť, že obdobie od 16. marca 2020 do 27. marca 2020 nie je obdobím školských prázdnin, ale ide o osobitný režim preventívnych opatrení na predchádzanie šírenia ochorenia COVID-19. Vzhľadom na prerušenie vyučovania v školách a školských zariadeniach, zamestnávateľ môže umožniť zamestnancom, ak to povaha ich práce umožňuje, prácu z domu (tzv. „home office“).  Opatrenia sa robia tak, aby sa nezdržiaval väčší počet zamestnancov na pracovisku.  Ak nie je možné so zamestnancom dohodnúť výkon práce z domu a nie je možné zamestnancom prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, ide o „inú“ prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce „Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.“

Odporúčame  dotknutým učiteľom, aby ste  postupovali v dvoch krokoch:

a) nepodpísali dovolenku,

b) opýtali sa zamestnávateľa, aká konkrétna práca Vám je nariadená na dva týždne tak, aby bola v súlade s vašou pracovnou zmluvou. Odporúčam odvolať sa na stanovisko MŠ, kde sa hovorí, že školské zariadenie má byť „zatvorené a preto nie je možné prideliť učiteľovi prácu“ https://sku.sk/wp-content/uploads/2020/03/15949.pdf.

c) všetky pokyny od zamestnávatelia žiadajte zásadne písomnou komunikáciou cez email (nie telefonicky, SMS alebo sociálne siete),

V prípade, že nie je možné dovolať sa zákonného konania riaditeľa alebo zriaďovateľa, odporúčame obrátiť sa na Slovenskú komoru učiteľov, Odborové organizácie, MŠVVaŠ SR, Regionálny úrad verejného zdravotníctva alebo Inšpektorát práce. Ak sa preukáže, že v čase verejného ohrozenia vydával riaditeľ školy nariadenia v rozpore s pokynmi RÚVZ, vlády a príslušných ministerstiev, môže mu byť udelená pokuta až do výšky 20.000 eur (podľa Opatrenia ÚVZ, 12.3.2020).

  1. Bojím sa o svoje zdravie a chcel by som zostať pracovať doma, ale zamestnávateľ mi to nechce dovoliť. Čo mám robiť? Aké mám možnosti?

Podľa ministerstva práce je dôležité, či je práca doma možná a tiež to, o aký druh práce ide. Môže napríklad ísť o dôležité činnosti, ktoré sa musia zabezpečovať na mieste. Podstatné je tiež to, či zamestnanec dochádza do práce verejnou dopravou, či pracuje v open space alebo  v kancelárii s viacerými osobami či sám. Rovnako tak treba upozorniť, že akékoľvek zhromažďovanie na pracovisku môže byť v rozpore so zákazom prevádzky škôl a školských zariadení a s cieľom, pre ktorý bolo toto nariadenie ÚVZ vydané. 

Podľa § 47 ods. 3 Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyny, ktoré sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi, bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.

Navyše, zamestnávateľ by si mal uvedomiť, že jeho povinnosťou je zabezpečovať prevenciu a bezpečnosť na pracovisku. Ak to nerobí, porušuje zákon. Konkrétne ide o § 147 ods. 1 Zákonníka práce.

Podľa zákona o BOZP (§ 6 ods. 1 písmeno j) musí zamestnávateľ určovať a zabezpečovať ochranné pracovné prostriedky. Podľa tohoto zákona (§ 6 ods 7) je zamestnávateľ povinný  starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch.“ https://e.dennikn.sk/1799146/odpovedame-zamestnancom-zamestnavatel-by-mal-kurz-v-case-koronavirusu-odlozit/

Z uvedeného vyplýva, že ak neprídete do práce v záujme zachovania života a zdravia v tejto situácii, treba to oznámiť riaditeľovi školy a on je povinný to rešpektovať a buď Vám pridelí prácu na doma, ak sa na tom dohodnete, alebo Vám riadne vypláca mzdu až do odvolania verejného ohrozenia, nakoľko táto prekážka je na jeho strane.

  1. Aké sú pravidlá pri práci z domu tzv. „home office“?

Nakoľko aktuálna situácia znamená prekážku na strane zamestnávateľa, nie je povinnosťou zamestnancov v školstve pracovať z domu, ak to nestanovuje pracovná zmluva, pracovný poriadok, alebo iná písomná dohoda na pracovisku. Riaditeľ školy alebo školského zariadenia nemôže zamestnancom svojvoľne nariadiť „Home office“ bez dohody so zamestnancom. ale je nutné sa na nej s ním dohodnúť, požiadať o ňu, resp. vyjadriť s ňou svoj súhlas. Riaditeľ školy a školského zariadenia musí  vymedziť podmienky, za akých sa bude „home office“ vykonávať.

Ak zamestnanec pristúpi na „home office“, musí evidovať  „pracovnú činnosť“  a takisto „čas práce“ každý deň.  Aj pri „home office“ je platný stanovený týždenný pracovný čas.  Zároveň odporúčame zamestancom dohodnúť si upravený pracovný čas (napr. 5 hodín denne) a následne aj príspevok na stravné, na ktorý je nárok, ak odpracuje viac ako 4 hodiny. 

Samozrejme, Komora učiteľov vrelo odporúča, aby učitelia aj v čase prerušeného vyučovania napomáhali núdzovému stavu v krajine aj tým, že budú žiakov usmerňovať a pôsobiť na nich výchovnou a vzdelávacou činnosťou, t.j. poskytovať im podporu, komunikovať s nimi elektronicky, sprevádzať ich pri sebaučení a pod. Ak by malo takéto prerušenie trvať niekoľko týždňov či mesiacov, spôsobilo by veľké ekonomické a spoločenské škody, ak by pedagogickí a odborní zamestnanci neposkytli pomoc a podporu zákonným zástupcom, deťom a  žiakom. V tomto krízovom stave je každá tvorivosť a pomoc vítaná. Pedagógovia môžu výrazne napomôcť aj k odbúraniu napätia v krajine, šíreniu nádeje, demytologizovaniu hoaxov, výchove ku kritickému mysleniu, diskusii so žiakmi a i.

  1. Podľa čoho sa určuje, kto môže mať „home office“ a kto nie? Je na to nejaké presné pravidlo?

Pravidlá práce priamo doma vo svojom byte alebo na inom dohodnutom mieste upravuje  § 52 ods. 1 Zákonníka práce. Je na zamestnávateľovi, či takúto možnosť práce umožní.

„Neexistuje jednotné pravidlo na vykonávanie prác z domu. Podľa § 52 ods. 5 Zákonníka práce sa môže zamestnávateľ so zamestnancom iba príležitostne alebo za mimoriadnych okolností dohodnúť, že bude vykonávať prácu z domu alebo na inom ako zvyčajnom mieste za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje,“ vysvetľuje advokátka Katarína Bystrická z Právneho centra (Denník N).

Podľa ministerstva práce Zákonník práce nestanovuje takéto pravidlá, pravidlá si určujú zamestnávatelia po dohode so zamestnancami. Ako jedno z preventívnych opatrení v súvislosti s rizikom šírenia koronavírusu sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na home office.

Zamestnávateľ však nemá právo zamestnancovi nariadiť, aby pracoval z domu. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom v zmysle § 52 ods. 5 Zákonníka práce iba príležitostne alebo za mimoriadnych okolností dohodnúť na výkone práce z domu.

Na to musia byť splnené nasledovné požiadavky:

a) práca z domu sa dá vykonávať iba po predošlej dohode alebo so súhlasom zamestnanca,

b) druh práce musí byť vhodný na jej výkon formou práce z domu.

Práca z domu je za takýchto okolností možná iba po dohode so zamestnancom. Ministerstvo práce tvrdí, že môže nastať aj situácia, keď zamestnanec odmietne pracovať z domu alebo práca z domu v určitých profesiách nepripadá do úvahy.

Pri všetkých skupinách zamestnancov (pedagogickí, odborní, „nepedagogickí“) je potrebné individuálne posúdiť, či zamestnanec môže vykonávať prácu aj z domu (napr. učiteľova komunikácia s použitím elektronických prostriedkov). Ak práca z domu pri danom zamestnancovi neprichádza do úvahy, ide o prekážku na strane zamestnávateľa a ten mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

  1. Majú učitelia vykonávajúci prácu z domu nárok na mzdu v plnej výške?

Áno. (TASR, 12.3.2020)

 

  1. Aké nariadenie platí pre nepedagogických zamestnancov?

„Rovnako to platí aj pre nepedagogických zamestnancov, aj v ich prípade ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, za ktorú zamestnancovi prináleží náhrada platu vo výške jeho funkčného platu.“ (TASR, 12.3.2020)

Rozdiel medzi pedagogickými a nepedagogickými zamestnancami je len z pohľadu možnosti, resp. nemožnosti vykonávania práce z domu. Napr. pri učiteľovi možno výkon práce z domu predpokladať (napr. online výučba), ale pri kuchárke nie je jasné, akú prácu (v rámci dohodnutého druhu práce podľa pracovnej zmluvy) by mohla vykonávať. Na druhej strane ak sa zabezpečí ochrana života a zdravia, je možné sa dohodnúť aj na práci na pracovisku pri zabezpečení kontroly, ochrany objektu, dezinfekcie a pod. v prípade napr. školníka, upratovačiek a pod.

      8. Čo ak bude riaditeľ školy alebo zriaďovateľ iniciovať dodatok ku kolektívnej zmluve, aby obmedzil práva zamestnancov?

V týchto dňoch (13.3.2020) sa objavila informácia, že v Banskej Bystrici sa primátor mesta dohodol uzavrieť spolu so zástupcami odborových organizácii materských škôl, sociálnych zariadení, mestskej polície a verejnej správy osobitný Dodatok ku kolektívnej zmluve, v ktorej využívajú (zneužívajú) § 142 ods. 4 Zákonníka práce a narýchlo v čase po vyhlásení krízovej situácie v krajine stanovujú, že v čase tejto krízy zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu a teda plat zamestnanca sa znižuje na 60 %. Stovky kuchárok, učiteliek materských škôl, policajtov, sociálnych pracovníkov a úradníkov Banskej Bystrice tak bude šetriť mestský rozpočet. Dodatok a akože „dohoda“ so štyrmi odborármi jednotlivých skupín je absolútne nevýhodná pre zamestnancov, takže tí, čo majú zastupovať záujmy zamestnancov,  vlastne zastupujú nakoniec ekonomické záujmy zamestnávateľa. A k tomu si dodatok ešte aj protiprávne trúfa rušiť § 111 ods. 5 Zákonníka práce, aby mohol zamestnávateľ nariadiť dovolenku aj skôr ako 14 dní vopred. Skrátenie tejto doby teda bez súhlasu zamestnanca nie je možné. Takto sa na Slovensku pečie demokracia, takto sa robí „kolektívne“ vyjednávanie – kde sa dodatočne dorábajú dodatky, ktoré nie vopred určujú podmienky, ale v podstate ad hoc podľa toho, ako to komu vyhovuje s vplyvom na stovky až tisíce zamestnancov, ktorí o tom ani netušia. 

V zmysle ust. § 231 ods. 1 Zákonníka práce uzatvára odborový orgán so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje zákon alebo iný pracovnoprávny predpis. Zásada „výhodnosti“ takého rokovania, ktoré je úplne nevýhodné pre zamestnancov je tak naplno v rozpore s uzatváraním kolektívnej zmluvy a je skôr špekulantským činom.

Akonáhle by podobné dodatky chceli podpisovať iní zriaďovatelia alebo riaditeľ školy, určite takéto dodatky odmietnite a nedovoľte žiadne ad hoc podpisovania kolektívnych zmlúv bez riadneho prerokovávania so zamestnancami. Každý zamestnanec má právo vedieť a vyjadriť sa k zmeneným pracovným podmienkam a nie že v tichu piatkového krízového večera si 2-3 ľudia za zavretými dverami podpisujú nevýhodné dodatky za množstvo ľudí.

Nezabudnime tiež, že podla § 4 odsek (2) Zákona o kolektívnom vyjednávaní je kolektívna zmluva neplatná v tej časti, ktorá:

a) je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

b) upravuje nároky zamestnancov v menšom rozsahu než kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

Prečítajte si aj odborné stanovisko Inšpektorátu práce k tejto otázke.

9. Čo v prípade, že Vám zamestnávateľ (riaditeľ, zriaďovateľ) chce zmeniť pracovnú náplň a prideľovať Vám inú pracovnú činnosť, než akú bežne vykonávate, resp. máte v pracovnej zmluve alebo v pracovnej náplni?

Ako informuje aj Denník N (17.3.2020), ale aj z mnohých podnetov zo škôl (najmä materských škôl)  doručených na SKU sa dozvedáme,  že sa na pracoviskách od učiteľov vyžaduje z dôvodu mimoriadnej situácie aj vykonávanie iných činností mimo miesta pracoviska a mimo pracovnej náplne. Dočasné preradenie na inú prácu aj bez súhlasu zamestnanca je možné, podľa § 55 ods. 4 Zákonníka práce,  ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostrených následkov, Vo väčšine prípadov je totiž akákoľvek zmena miesta a náplne práce možná len s dohodou. 

Avšak,  je tu § 47 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktorý bezprostredne a vážne ohrozuje život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb. Zamestnanec teda má právo odmietnuť taký pokyn zamestnávateľa,  avšak posúdenie oprávnenosti odmietnutia takého pokynu zamestnávateľa záleží od posúdenia okolností konkrétneho prípadu, pričom je rozhodujúca jeho objektívna odôvodnenosť.

Stoja tu teda proti sebe dve práva, a preto najlepšie riešenie je dohoda so zamestnancom,  nie vyhráženie sa výpoveďou.

Komora učiteľov preto apeluje na to, že akýkoľvek nátlak zo strany zamestnávateľa  pri preukázaní nesprávneho postupu by mohol okrem iného skončiť aj pokutou až do výšky 20.000 eur. Sme presvedčení, že ľudský prístup, demokracia a dohoda majú oveľa dlhodobejší vplyv na naplnenie odvrátenia mimoriadnej situácie a jej následkov. Navyše,  každý človek ochotnejšie a rád pomôže vtedy, keď ho slušne poprosia o pomoc alebo  keď  namieto nátlaku vidí snahu zamestnávateľa získať  dobrovoľníkov a pod. Na druhej strane, vyzývame učiteľov, aby, pokiaľ im v tom nič nebráni, preukázali snahu pomáhať pri odvrátení následkov mimoriadnych udalostí v krajine a preukázali odvahu a hrdinskosť tak ako lekári, zdravotné sestry, polícia, vojaci a i.

Prečítajte si aj odborné stanovisko Inšpektorátu práce k tejto otázke.

Odpovede na ďalšie otázky zverejňujeme v spolupráci s MŠVVaŠ SR tu: https://www.ucimenadialku.sk/otazky/