Medzirezortné pripomienkové konanie – proces č. LP/2020/562
Slovenská komora učiteľov v snahe poukázať na to, ako si predstavuje fungovanie ministerstva školstva v budúcnosti, pripravila participatívny systém pripomienkovania legislatívy. Najprv zverejnila 25. 1. 2021 krátky sumár, čo prináša novela školského zákona, pričom umožnila širokej učiteľskej verejnosti možnosť zaslať svoje pripomienky k novele zákona. Zároveň ako člen Koalície za spoločné vzdelávanie (Inklukoalícia) zrealizovala pracovné stretnutie so širokým spektrom organizácii a pripravila viaceré pripomienky k zákonu, ktoré budú spoločne presadzovať. Z učiteľskej verejnosti prišlo 95 pripomienok, pričom drvivá väčšina sa týkala zvyšovania počtu detí v ZŠ a hlavne prvákov, s čím učitelia rezolútne nesúhlasia. V závere celého procesu spracovala správna rada SKU všetky pripomienky do legislatívnej podoby a všetky podané pripomienky transparentne zverejnila na svojej webovej stránke. Ak by v budúcnosti ministerstvo vytvorilo väčší priestor pre prípravu a tvorbu legislatívy, komora by chcela ešte stihnúť dať členom aj možnosť za jednotlivé pripomienky hlasovať, žiaľ, čo sa tento raz nedalo stihnúť z dôvodu, že ministerstvo proces spustilo rýchlo, bez predbežných úkonov a súčasne naraz až dva veľké zákony.
Komora konštatuje, že pokiaľ ide o účasť verejnosti, tá je zo strany ministerstva opakovane hrubo porušovaná. Upozorňujú na to aktuálne napr. aj vysoké školy pri tvorbe novely vysokoškolského zákona, ale opakovane aj Via iuris. Ministerstvo školstva ignoruje povinnosť zverejniť predbežnú informáciu v Slov-Lexe nielen na základe čl. 10 a prílohy 4 Legislatívnych pravidiel vlády SR (2020), ale aj na základe povinnosti vyplývajúcej priamo z § 9 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov. Možno by Ministerstvu pomohlo pozrieť si Metodické usmernenie Úradu splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti. Čerpanie štrukturálnych fondov i nové programové vyhlásenie vlády SR 2020-2024 predpokladá participatívne, transparentné a demokratické postupy ako samozrejmosť. Návrh novely zákona nevychádza z analýzy potrieb účastníkov výchovy a vzdelávania, neprešiel diskusiou s odborníkmi. Argumenty v dôvodovej správe MŠVVaŠ SR k návrhu novely školského zákona sú často len stanoviskom úradníkov ministerstva bez systémovej koncepcie.
Na základe predloženej druhej verzie novely školského zákona sú zelenou vyznačené pripomienky, ktoré boli akceptované, žltou, ktoré čiastočne a červenou, ktoré neboli akceptované.
| Ustanovenie | Znenie navrhované v novele | Návrh úpravy | Zdôvodnenie | Typ |
| § 2 pís. f) | výchovou činnosť smerujúca k získaniu alebo zdokonaleniu postojov a vlastností fyzickej osoby | Ponechať pôvodnú formuláciu | Pôvodné znenie nie je ideálne, ale lepšie než nový návrh. „Postoje a vlastnosti“ sú nedostatočné, má sa jednať o celistvý rozvoj osobnosti. | Z – akceptovaná |
| § 2 pís. g) | vzdelávaním organizovaný proces cieľavedomého sprostredkovania a aktívneho utvárania a osvojovania si schopností, zručností a vedomostí, utvárania hodnôt, záujmov a postojov | Ponechať pôvodnú formuláciu | Návrh nie je výstižný; nezahŕňa dostatočne komplexne rozsah a účel vzdelávania. Pri vymedzení je žiaduce oprieť sa o existujúce definície v odbornej literatúre a na základe participatívnej diskusie z nich vybrať najvhodnejšiu, resp. ich kombináciu. | Z – akceptovaná |
| § 2 pís. p) | dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa alebo žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti | dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné a ekonomické podmienky alebo kultúrne a jazykové odlišnosti dlhodobo znevýhodňuje dieťa alebo žiaka vo výchovno-vzdelávacom procese | Pôvodné vymedzenie má stigmatizujúci charakter: konštatuje, že dieťa alebo žiak nemá v dôsledku sociálneho prostredia dostatočne rozvinuté mentálne, vôľové či emocionálne vlastnosti. Navrhujeme preto znenie, ktoré znevýhodnenie dieťaťa alebo žiaka definuje nestigmatizujúco a zároveň zahŕňa aj odlišné kultúrne zázemie a nedostatočné ovládanie vyučovacieho jazyka, ktoré je jednou z príčin zlyhávania časti týchto detí a žiakov vo vzdelávaní. | Z |
| § 2 pís. s) | školskou integráciou výchova a vzdelávanie detí alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v triedach škôl a školských zariadení určených pre deti alebo žiakov bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb | školskou integráciou výchova a vzdelávanie detí alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi v triedach škôl a školských zariadení | Školy a školské zariadenia určené pre „deti a žiakov bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb“ v inkluzívnom vzdelávacom systéme nemajú miesto! Každá škola vzdeláva aj žiakov so ŠVVP. | Z |
| § 2 pís. af) | inkluzívnym vzdelávaním riadený proces, ktorý vytvára prostredie na výchovu a vzdelávanie, pre rešpektovanie rozmanitosti, schopnosti a rôznorodé výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa alebo žiaka | Inkluzívnym vzdelávaním spoločné vzdelávanie a výchova všetkých detí alebo žiakov alebo poslucháčov alebo účastníkov výchovy a vzdelávania realizované na základe rovnosti príležitostí a bez diskriminácie, rešpektujúce ich rozmanité výchovno-vzdelávacie potreby a individuálne osobitosti | V novele navrhované vymedzenie vôbec nevystihuje podstatu inkluzívneho vzdelávania. Inkluzívne vzdelávanie nie je „proces, ktorý vytvára prostredie“, ale proces výchovy a vzdelávania v takomto prostredí. Predkladaný návrh úpravy vychádza z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. | Z |
| § 7 ods. 5 | Vzdelávanie integrovaných detí | Z odseku treba odstrániť pojem „začlenené“ deti. Rovnako ho treba odstrániť v súvislosti s odporúčaniami poradenských zariadení. | Pojem začlenený je zbytočná duplikácia k pojmu integrácia a nie je v tomto odseku dôležitá, skôr zmätočná. Postačí deti so ŠVVP. Zákon sa zbytočne duplikuje, lebo všetky veci týkajúce sa ŠVVP sa následne opisujú v § 7a, kde je to aj širšie uvedené, lebo to rozhodne nie je iba v súlade s poradenskými odporúčaniami, ale aj s odporúčaniami školského podporného tímu (138/2019), ktoré máme už na školách v podobe tisícov odborných zamestnancov a špeciálnych pedagógov. | Z |
| § 7 ods. 9 a § 8 ods. 7 | Zverejnenie ŠkVP alebo VP | Chýba taxatívne vymedzenie webového sídla školy a termínu zverejnenia. Navrhujeme do 7 dní od vydania alebo akejkoľvek zmeny. Rovnako aj pri výchovných programoch. | V praxi množstvo škôl ŠkVP nezverejňuje a sú dostupné iba na požiadanie k nahliadnutiu v riaditeľni. Pre zvýšenie transparentnosti a demokratizácie škôl, možnosť informovania verejnosti, budúcich rodičov, ale i zamestnancov to považujeme za samozrejmosť. | Z |
| § 7a ods. 1 | Individuálny vzdelávací program – súhlas rodiča | Upraviť znenie odseku tak, aby bolo jasné, že informovaný súhlas sa žiada k IVP a nie k integrácii. Lebo aktuálny stav je, že k integrácii rodič dáva súhlas v tlačive Návrhu. Navrhujeme preformulovať tak, aby bolo jasné, že ide o súhlas s IVP. | Z odseku nie je jasné, či informovaný súhlas sa týka integrácie alebo samotného IVP. | O |
| § 9 ods. 2 | RUP pre MŠ | Vypustiť písm. a) | Rozpor s § 6 ods. 4 písm. i) (Podľa § 6 ods. 4 písm. i) ŠVP pre materské školy rámcové učebné plány neobsahujú, preto je nezmyselné ďalej, v § 9 ods. 2 uvádzať, že „rámcové učebné plány pre a) predprimárne vzdelanie neobsahujú vymedzenie najmenšieho počtu vyučovacích hodín pre vzdelávacie oblasti“) | Z |
| § 11 ods. 6pís. a) | *Odvolávku na zákon č. 428/2002 Z.z. treba nahradiť odvolávkou na zákon č. 18/2018 | O | ||
| § 14 ods. 14 | Alternatívny vzdelávací program | Navrhujeme úplne vynechať celý pojem alebo zaradiť nový odsek o povinnosti každého alternatívneho vzdelávacieho programu najprv prejsť experimentálnym overovaním na ŠPÚ alebo na univerzitách. | Nesúhlasíme, aby iba ministerstvo bez preukázania expertízy v tejto oblasti centralizovalo kompetenciu schvaľovať alternatívne vzdelávacie programy prevzaté napr. zo zahraničia alebo aj vytvorené bez definovania procesu schvaľovania a záruky kvality. Požadujeme experimentálne overovanie na ŠPÚ ako podmienku, nakoľko je to aj diskriminačné aj voči ostatným školám. | Z |
| § 16 ods. 3pís. b) | nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním externého testovania žiakov… | Nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu so vzdelávacími štandardmi zodpovedajúcimi nižšiemu strednému stupňu vzdelania na ktoromkoľvek type školy alebo úspešným absolvovaním externého testovania podľa § 155 ods. 9. Dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie, na ktorom sa uvádza úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a Európskeho kvalifikačného rámca. | Podmieňovať získanie nižšieho stredného vzdelania úspešným absolvovaním externého testovania je neakceptovateľné, pretože vo svojom dôsledku vedie k vyčleneniu a stigmatizácii. Spochybňuje sa autorita školy a úsudok jej pedagogických zamestnancov, ak sa má ich hodnotenie nahradiť výsledkom jednorazového testu. Príslušný stupeň vzdelania má získať žiak, ktorý splnil príslušné vzdelávacie štandardy, a to posudzuje škola, ktorú navštevoval (vrátane ŠZŠ). V medzinárodnej odbornej literatúre o inkluzívnom vzdelávaní panuje konsenzus, že zvyšovanie významu externého celoplošného testovania vo vzdelávacích výsledkoch žiakov je vo svojich dôsledkoch veľmi protiinkluzívny postup. Priame vylúčenie nahrádza nepriamym, takže je menej očividné, no o to viac to podkopáva podstatu inklúzie. Externé testovanie je akceptovateľné iba ako alternatíva pre žiakov, ktorí počas povinného vzdelávania tento stupeň vzdelania nedosiahli. V aktuálnej pandemickej situácie a bez celospoločenskej diskusie nie je mysliteľné, aby sa T9 ako podmienka ukončenia ISCED 2 zavádzalo. | Z |
| § 22 ods. 2 | Žiakovi ôsmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16 rokov veku, riaditeľ školy umožní ukončiť deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie, ak je predpoklad úspešného ukončenia najneskôr do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 17. rok jeho veku. | Žiakovi siedmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16 rokov veku, riaditeľ školy umožní ukončiť základnú školu a získať nižšie stredné vzdelanie, ak je predpoklad úspešného ukončenia najneskôr do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku. | Niektorí žiaci so ŠVVP, nielen ťažko zdravotne postihnutí, majú predpoklad ukončiť nižšie stredné vzdelávanie, potrebujú na to však viac času. Týka sa to najmä žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Je žiaduce týmto žiakom nižšie stredné vzdelanie poskytnúť štandardným spôsobom, nakoľko využitie § 30 ods. 4 je pre väčšinu z nich nereálne. | Z |
| § 22 ods. 3 | Žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím môže riaditeľ školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku. | Žiakovi so zdravotným postihnutím môže riaditeľ školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku. | Podľa čl. 24 ods. 2 pís. a) Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím nesmú byť deti so zdravotným postihnutím na základe svojho zdravotného postihnutia vylúčené z bezplatného a povinného základného vzdelávania alebo zo stredoškolského vzdelávania. Netýka sa to iba tých s ťažkým zdravotným postihnutím! Aplikácia hranice 16, príp. 17 rokov by viaceré deti so zdravotným postihnutím so vzdelávania predčasne vylúčila. | Z |
| § 24 ods. 3 | Individuálne vzdelávanie 24a) – odporúčanie lekára | Navrhujeme doplniť vyjadrenie lekára.. alebo poradenského zariadenia. Zároveň sa príslušne upraví aj ods. 8. | V praxi sa ukazuje, že individuálne vzdelávanie v § 24a) sa často realizuje ako úprava práve u detí so zdravotným znevýhodnením, pričom mnohé z týchto znevýhodnení riešia práve poradenské zariadenia a nie obvodný lekári. Tí o poruchách správania, ADHD alebo aspergerovom syndróme nemajú žiadne znalosti a skúsenosti. | Z |
| § 28 ods. 7 | … Individuálnu logopedickú činnosť zabezpečuje v materskej škole logopéd, ktorý je zamestnancom zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. | Ak v materskej škole nepôsobí logopéd, zabezpečuje individuálnu logopedickú činnosť v materskej škole logopéd, ktorý je zamestnancom zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. | Podľa navrhovaného ods. 13 môžu v MŠ pôsobiť odborní zamestnanci, teda aj logopéd môže byť zamestnancom MŠ. | Z |
| § 28 ods. 7 | – Vypustenie vety jedine s garantovaním (nielen možnosťou) účasti asistentov, odborných tímov, či navýšením pedagogických zamestnancov. | V zmysle základných princípov inklúzie chápeme odstránenie špecifikácie konkrétnych skupín detí v zákone (vypustenie vety „ak samostatnú triedu tvoria len deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, v triede môže byť najviac 16 detí“), avšak bez garancie zabezpečenia pomoci učiteľom (asistenti, odborní zamestnanci) nemožno hovoriť o inklúzii. | Z | |
| § 28a ods. 3 | Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, riaditeľ materskej školy rozhodne o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. | Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, môže na základe žiadosti zákonného zástupcu a písomného odporúčania zariadenie výchovného poradenstva a prevencie a písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast pokračovať v plnení povinného predškolského vzdelávaniaa) v materskej škole,b) v prípravnom ročníku základnej školy. | Nie pre všetky deti, ktoré nedosiahnu školskú pripravenosť, musí byť vhodné pokračovanie povinného predprimárneho vzdelávania. Pre mnoho detí so zdravotným znevýhodnením by bolo vhodnejšie začať získavať potrebné spôsobilosti na základnej škole, kde mu vie byť poskytnutá ďalšia odborná starostlivosť špecialistov – školského podporného tímu v prípravnych ročníkoch. Rozhodnúť o tom však musí rodič, nie riaditeľ MŠ. | Z |
| § 28 ods. 11 | Vypustenie vety jedine s garantovaním (nielen možnosťou) účasti asistentov, odborných tímov, či navýšením pedagogických zamestnancov. | V zmysle základných princípov inklúzie chápeme odstránenie špecifikácie konkrétnych skupín detí v zákone (vypustenie vety „Maximálny počet zaradených detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v jednej triede sú dve.“), avšak bez istej garancie zabezpečenia pomoci učiteľom (asistenti, odborní zamestnanci) nemožno hovoriť o inklúzii. Ak budú pedagogickí asistenti a odborní zamestnanci len možnosťou, deti so zdravotným znevýhodnením budú vytláčané na domáce vzdelávanie. Z príspevku na výchovu a vzdelávanie, ktorý sa síce zvýšil, no zároveň sa podstatne rozšíril účel jeho použitia, si ich materské školy nebudú môcť dovoliť. | Z | |
| § 28 ods. 13 | Pedagogickí asistenti | Zmeniť formuláciu tak, aby v triedach materských škôl od istého počtu detí asistent pôsobil (nielen mohol pôsobiť) a odborní zamestnanci v odôvodnených prípadoch (napr. pri vzdelávaní detí podľa IVP) tiež. | Je nevyhnutné, aby v materských školách pôsobili pedagogickí asistenti:– 1. vzhľadom na špecifiká osobitostí detí predškolského veku– 2. z dôvodu vypustenia špecifikácie konkrétnych skupín detí zo zákona v súlade s ideou inklúzie– 3. z dôvodu, že mnohé ŠVVP sa v predškolskom veku ešte nediagnostikujú, dieťa už ale potrebuje podporuNevyhnutnosť odborných zamestnancov v prípade detí vzdelávajúcich sa podľa IVP je zas potrebná (o. i.) aj z dôvodu súladu s § 7a, ods. 2. | Z |
| § 28b) ods. 3 | Ponechať navrhované vypustenie časti poslednej vety „v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne“ | Sme presvedčení, že došlo k omylu – k vypusteniu z dôvodu mylného stotožnenia dieťaťa charakterizovaného v § 28b) ods. 2 písm. a) s dieťaťom charakterizovaným v § 28a) ods. 6. Ide o dva odlišné stavy, jeden vzdelávať možno, druhý nie. | Z | |
| § 28b), ods. 5, písm. e) | Časť vety za bodkočiarkou je v rozpore s vypustením písm. b) z odseku 4; potrebné zjednotiť. | uvedený rozpor spôsobuje značný chaos, a to aj v ďalších odsekoch príslušného paragrafu. | Z | |
| § 29 ods. 4 | Základná škola má spravidla deväť ročníkov. Člení sa na prvý stupeň a druhý stupeň. Prvý stupeň základnej školy tvorí spravidla prvý až štvrtý ročník. Druhý stupeň základnej školy tvorí spravidla piaty až deviaty ročník. Stupne sa môžu členiť na vzdelávacie cykly podľa školského vzdelávacieho programu. | Doplniť vetu:V základnej škole možno zriadiť prípravný ročník pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. | Považujeme za nevyhnutné zachovať prípravné ročníky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením z dôvodu sťaženej adaptácie týchto žiakov na výchovno-vzdelávací proces. So zachovaním prípravných ročníkov počíta aj Nultý akčný plán Stratégie inkluzívneho prístupu MŠVaV SR (https://www.minedu.sk/data/att/17994.pdf). V inkluzívnom školskom systéme má byť takýto typ starostlivosti prístupný v každej (nielen špeciálnej) škole. | Z |
| § 29 ods. 5 | Navýšenie max. počtu žiakov v ZŠ | Ak je nevyhnutné zjednocovať počty žiakov, tak rozhodne nie ich navyšovať. Navrhujeme buď upraviť max. počet na I. stupni na 22 a na druhom zachovať 29, alebo zachovať doterajší stav. | Aj vzhľadom k závažnej pandemickej situácii, nerovnosti detí v prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu počas viac ako ročnej dištančnej výuke nie je možné, aby sa od sept. 2021 navyšovali počty detí v triedach. Toto opatrenie výrazne zníži kvalitu vzdelávania vo všeobecnosti a s tým zásadne nesúhlasíme. Dokonca odôvodnenie ministerstva, že to chceli riaditelia škôl, považujeme za nepravdivé. Najviac pripomienok od učiteľov a riaditeľov je práve k tomuto. SKU neručí za to, že po navyšovaní príde aj k protestným akciám. Je absolútne nemysliteľné, aby sme v tejto dobe inklúzie a pandémie navyšovali počty žiakov v triedach! | Z |
| § 30 ods. 5 | Asistent učiteľa nahradiť už novým pojmom zo zákona 138/2019 – pedagogický asistent. Rovnako tak aj v materskej škole aj v celom zákone používať už iba pojem pedagogický asistent | O | ||
| § 31 ods. 4 | Oslobodenie od predmetu | Navrhujeme doplniť opäť alternatívu …alebo na základe odporúčania poradenského zariadenia. | Sú prípady, keď takéto odporúčanie vzhľadom k ŠVVP žiaka môže vydať aj poradenské zariadenie, napr. čiastočné oslobodenie od predmetu INF, TSV alebo NEJ pre deti s autizmom alebo aspergerovým syndrómom, poruchami správania a i. | Z |
| § 55 ods. 3 | Slovné hodnotenie pre druhý stupeň ZŠ | Navrhujeme slobodne a progresívne umožniť školám slovné hodnotenie ako súhrnné vo všetkých ročníkoch ZŠ | Navrhovaná novela je krok späť a vyzerá, akoby to isté ministerstvo najprv urobilo krok dopredu a verejne to odprezentovalo ako progres a slobodu školám a vzápätí ide školám túto slobodu brať. Škola sa môže rozhodnúť podľa tohto paragrafu naďalej známkovať, ale nie je dôvod brať školám slobodu na druhom stupni. Problémom môžu byť kritéria na SŠ, ktoré sa musia viac opierať nie o známky (často aj dnes subjektívne kritérium), ale skôr o národné testovanie 9 či o kvalitné prijímacie pohovory. Okrem toho aj slovné hodnotenie bude hodnotiť splnenie cieľov, takže je možné ho v prípade potreby pomerne ľahko zaslať strednej škole, ktorá ho môže posúdiť podľa kritérií a prideliť zaň body. | Z |
| § 55 ods. 5 | Hodnotenie žiaka s VPÚ | Upraviť tak, aby tento odsek zahŕňal všetky deti so ŠVVP i deti cudzincov, nielen vývinové poruchy či postihnutie. | Nie je možné, aby sme umožňovali úpravu hodnotenia len niektorým typom diagnóz. Chýbajú tu napr. deti s nadaním, deti cudzincov, alebo aj deti s emočnými ťažkosťami a i. IVP predpokladá možnosť úpravy aj hodnotenia a tu to potom je len zbytočná duplikácia. | Z |
| § 55 ods. 13 | Uvedenie hodnotenia do ŠkVP | Navrhujeme doplniť o ďalšiu vetu: Žiakovi, ktorý je vzdelávaný podľa IVP, sa uvedie forma hodnotenia alebo nehodnotenie do jeho IVP, ak je potrebné. | Úpravu navrhujeme kvôli ujasneniu možnosti indvidualizovať formu hodnotenia alebo príp. nehodnotenie predmetu priamo v IVP žiaka so ŠVVP. | Z |
| § 55a ods. 3, 4 a 5 | Celkové hodnotenie žiaka strednej školy | Navrhujeme zrušiť odseky 3, 4 a 5 a nastaviť celkové hodnotenie všetkých žiakov ZŠ a SŠ rovnako, iba ako prospel alebo neprospel. | Celkové hodnotenia ako PV, PVD sú pozostatkom starých dôb a už nemajú žiadne opodstatnenie. Ak sa to vyhadzuje zo ZŠ, kde to malo aspoň ako čiastočne motivačný zmysel pri mladších žiakoch, u stredoškolákov to už je to iba zbytočná byrokracia, s ktorou sa v ďalšom štúdiu vôbec nepracuje. | Z |
| § 55 ods. 12 | Slovné hodnotenie v špec. SŠ a detí s autizmom | Navrhujeme zrušiť odsek pre deti s autizmom alebo umožniť sl. hodnotenie u všetkých detí so ŠVVP, ako sa to predpokladá v IVP žiaka. | Nevidíme dôvod špeciálne vymedzovať žiakov s autizmom. Rovnaký problém môžu mať aj iné deti so ŠVVP. Takéto odseky robia v praxi veľké problémy, lebo IVP predpokladá možnosť úpravy aj hodnotenia a tu to potom je len zbytočná duplikácia. | Z |
| § 62 – doplnené do § 33 | … | Pridať ustanovenia (odseky):() O zaradení žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do triedy strednej školy rozhodne riaditeľ na základe odporúčania školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu.() V strednej škole pôsobí aj pedagogický asistent a odborní zamestnanci. | Celý oddiel Stredné školy neobsahuje ustanovenia upravujúce vzdelávanie žiakov so ŠVVP. Inkluzívny vzdelávací systém musí podporovať a primerane upravovať aj stredoškolské vzdelávanie týchto žiakov. | Z |
| § 62 ods. 1, 3, 6, 8 | Predpoklady prijatia na vzdelanie | V odsekoch 1, 3, 6 a 8 vypustiť slová „úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhý stupeň základnej školy“. | Do vzdelávacích programov stredných škôl sa prijíma uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie a splnil podmienky prijímacieho konania. Žiak, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie iným spôsobom než ukončením posledného ročníka ZŠ, nesmie byť diskriminovaný. | Z |
| § 62 ods. 4 | Do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý navštevoval najmenej deväť rokov základnú školu a neukončil vzdelávací program základnej školy. | Do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý navštevoval najmenej deväť rokov základnú školu a nezískal nižšie stredné vzdelanie. | Treba zosúladiť so zámerom umožniť štúdium na SOŠ aj žiakom s ľahkým mentálnym postihnutím (preto sa novelizuje aj § 16 ods. 3 pís. b) a § 42 ods. 4). | Z |
| § 74 ods. 4 | „ Žiak môže vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, ak úspešne ukončil príslušný ročník, v ktorom sa ukončil rámcový učebný plán príslušného vyučovacieho predmetu v školskom vzdelávacom programe a vykonal externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. | Navrhujeme zrušiť. | Vzhľadom na nesúlad cieľových požiadaviek na maturanta so ŠVP (RUP) nepovažujeme toto za využiteľné v praxi. Príprava maturantov sa odohráva obvykle v predposlednom a poslednom ročníku strednej školy. | Z |
| § 94 ods. 3 | Ak zdravotné znevýhodnenie dieťaťu alebo žiakovi špeciálnej triedy alebo špeciálnej školy znemožňuje, aby sa vzdelával podľa vzdelávacieho programu podľa odseku 2, dieťa alebo žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. | Ak dieťa alebo žiaka špeciálnej triedy alebo školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením nemožno efektívne vzdelávať podľa vzdelávacieho programu podľa odseku 2, dieťa alebo žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. | Pôvodná formulácia počítala iba s tým, že dieťa/žiak s postihnutím môže mať typ postihnutia či kombinované postihnutie, pre ktoré neexistuje vzdelávací program, a preto sa môže vzdelávať podľa IVP. Treba však zohľadniť aj deti/žiakov s postihnutím, ktoré sú súčasne nadané. Aj pre ne musí existovať možnosť vzdelávania podľa IVP, hoci navštevujú špeciálnu triedu/školu. | Z |
| § 97 ods. 3 | Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením má spravidla deväť až desať ročníkov. | Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením má spravidla deväť až jedenásť ročníkov s možnosťou zriadenia prípravného ročníka. | So zachovaním prípravných ročníkov počíta aj Nultý akčný plán Stratégie inkluzívneho prístupu MŠVaV SR (https://www.minedu.sk/data/att/17994.pdf). Považujeme ho za nevyhnutné z dôvodu sťaženej adaptácie žiakov so zdravotným znevýhodnením na výchovno-vzdelávací proces. Prípravné ročníky zabezpečia týmto žiakom odbornú pomoc pri nadobúdaní zručností potrebných pre školskú dochádzku lepšie než materská škola. | Z |
| § 105 ods. 1-2 | (1) Do škôl alebo tried pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním sa prijímajú deti alebo žiaci, u ktorých bolo na základe pedagogickej diagnostiky zameranej na ich vedomostnú úroveň, skúšok na overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania, ktorých súčasťou je psychodiagnostické vyšetrenie, 60) na preukázané nadanie podľa § 103 ods. 1 písm. a) prvého bodu.(2) Do škôl alebo tried pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú prijímaní žiaci na základe žiadosti zákonného zástupcu po diagnostike vykonanej zariadením výchovnej prevencie a poradenstva. | § 105(1) Do škôl alebo tried pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním podľa § 103 ods. 1 písm. a) druhý bod a písm. b) a c) sa na základe žiadosti zákonného zástupcu prijímajú deti alebo žiaci, ktorých nadanie bolo preukázané pedagogickou diagnostikou zameranou na ich vedomostnú úroveň a skúškami na overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania.(2) Do škôl alebo tried pre deti alebo žiakov so všeobecným intelektovým nadaním podľa § 103 ods. 1 písm. a) prvý bod sa na základe žiadosti zákonného zástupcu a odporúčania poradenského zariadenia prijímajú deti alebo žiaci, ktorých nadanie bolo preukázané psychodiagnostickým vyšetrením. | Formulácia ods. 1, ktorá je v zákone od začiatku, je nezmyselná i gramaticky nesprávna a v žiadnej doterajšej novele nebola opravená. Možná bola interpretácia, že všetci žiaci s nadaním musia byť vyšetrení na všeobecné intelektové nadanie, čo je nezmysel.Navrhujeme jednoznačne oddeliť:a)prijímanie do tried a škôl pre žiakov so špecifickým intelektovým nadaním (triedy s rozšíreným vyučovaním niektorého predmetu alebo oblasti) a športových tried a škôl – do ktorých sa psychodiagnostické vyšetrenie zo zákona nevyžaduje a kritériá v zmysle ods. 4 vydáva riaditeľ školy.b) prijímanie do škôl s tried pre deti/žiakov so všeobecným intelektovým nadaním. | Z |
| § 107 ods. 3 | V základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. | V základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia najmenej jeden pedagogický asistent alebo jeden sociálny pedagóg. | Rigorózny výklad by obmedzil žiaducu možnosť mať v škole viac pedagogických asistentov. Ustanovenie by malo určiť iba zákonné minimum. | Z |
| § 120 | Diagnostické centrá | Vyňať DC spod špeciálnych výchovných zariadení (ďalej len „ŠVZ“) a zmeniť na zariadenia prevencie. Navrátiť DC kompetenciu poradenských zariadení. | Diagnostické centrá plnia úlohu diagnostiky a rediagnostiky dieťaťa, vykonávajú odborné činnosti v oblasti nastavenia a korekcie špecifických porúch učenia a porúch správania, vykonávajú špeciálnopedagogické intervencie. Ďalej vykonávajú poradenskú, preventívnu, výchovno-vzdelávaciu a metodickú činnosť v diagnostických triedach a vo výchove mimo vyučovania, ako aj v rodine. Dieťa je v zariadení spravidla tri mesiace. V mnohých prípadoch je dieťa prijaté do zariadenia bez potrebnej dokumentácie a neprejde vyšetrením v CPPPaP alebo CŠPP. Sociálna kuratela nemá v kompetencii zabezpečiť vyšetrenie v poradenskom zariadení. Vyšetrenie tak musí urobiť psychológ a špeciálny pedagóg v DC a „papierovo“ dať potvrdiť výsledky v CŠPP. Umelo vytvárať CŠPP pri zariadeniach je nerentabilné ako pre štát, tak aj pre dané zariadenie. | Z |
| § 121 ods. 4 | Úteky v reedukačných centrách | Navrhujeme: V diagnostickom centre sa zriaďuje záchytné oddelenie. V záchytnom oddelení riaditeľ umiestni dieťa pohybujúce sa na úteku z iného diagnostického centra. Pri každom umiestnení dieťaťa do zariadenia je potrebné zohľadniť vek, pohlavie dieťaťa a umiestniť ho, do čo najvhodnejšieho zariadenia.O umiestnení detí v záchytnom oddelení rozhodne riaditeľ. O nepovolenom pobyte dieťaťa sa vyhotoví písomný záznam. Riaditeľ zariadenia bezodkladne oznámi túto skutočnosť príslušnému zariadeniu z ktorého dieťa utieklo, generálnej prokuratúre alebo sociálnej kuratele. Ak si do 24 hodín príslušné zariadenie, sociálna kuratela alebo zákonný zástupca dieťa neprevezme, riaditeľ diagnostického centra zabezpečí odovzdanie dieťaťa jeho zákonnému zástupcovi na náklady prijímajúcej strany.V prípade úteku detí z reedukačných centier, budú tieto deti umiestnené do záchytnej miestnosti v najbližšom reedukačnom centre od miesta záchytu dieťaťa. Pri každom umiestnení dieťaťa do zariadenia je potrebné zohľadniť vek a pohlavie dieťaťa a umiestniť ho, do čo najvhodnejšieho zariadenia. | V praxi je s týmto mimoriadne veľký problém, čo ukázala aj situácia počas pandémie. Jednoznačne potrebujem v tomto, aby došlo k náprave aj úpravou v zákone. Pripomienku máme prerokovanú predbežne aj s ostatnými zariadeniami. | Z |
| § 121 ods. 4 | Zaradenie do diagnostickej skupiny diagnostického centra | Navrhujeme: Do odovzdania je dieťa zaradené do diagnostickej skupiny diagnostického centra a to len v tom prípade, že dieťa neohrozuje seba alebo ostatných členov diagnostickej skupiny. | Diagnostických centier je 5, reedukačných centier je 13. Pre chlapcov od 15 rokov je zriadené len jedno DC a jedno pre dievčatá. Ostatné tri zariadenia sú zriadené pre deti do 15 rokov. Deti, umiestňované do záchytných miestností sú často pod vplyvom alkoholu a iných omamných látok, čo vedie k zvýšenej agresii. Zároveň, nie je vhodné aby starších chlapcov prijímalo DC, kde sú výlučne dievčatá a naopak DC, ktoré je čisto pre chlapcov, aby prijímalo do záchytného oddelenia dievčatá. To isté platí aj pre koedukované zariadenia, diferencované do 15 rokov. Nie je vhodné, aby do záchytnej miestnosti boli prijímané staršie deti, nad 15 rokov, ktoré sú na úteku z RC. Zaradenie dieťaťa z úteku do diagnostickej skupiny nie je možné, pokiaľ to nie je dieťa primerané veku a pohlaviu ostatným deťom, umiestneným v zariadení. Starší chlapci pod vplyvom návykových látok sú často agresívni, čo má za následok strach a pocity úzkosti u mladších detí. | Z |
| § 122 ods. 6d) a ods. 7d) | Maloletá matka alebo tehotná mladistvá môže byť umiestňovaná výlučne v zariadeniach, ktoré sú na to určené (RC, CDR), alebo bude využitá možnosť, ktorá vyplýva zo zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uloženia výchovného opatrenia dieťaťu alebo rodičom podľa § 12 ods. 1) a ods. 2) a nariadená povinnosť podrobiť sa odbornej diagnostike v špecializovanej ambulantnej starostlivosti v mieste bydliska, pokiaľ dieťa nie je ohrozené na živote alebo zdraví, do pôrodu dieťaťa. | Problém nastáva v DC do 15 rokov, kde sú umiestnené deti s poruchami správania – chlapci aj dievčatá. Tehotné dievča sa nemôže plnohodnotne zapájať do aktivít zariadenia a je tak narušený diagnostický proces (problematické sú aj pravidelné gynekologické kontroly vzhľadom na to, že zariadenie nemá zakapitulovaných gynekológov). Môže dôjsť k ohrozeniu neplnoletej budúcej matky, ako aj plodu fyzickými útokmi ostatných detí. V prípade tehotnej budúcej matky sa už nejedná o diagnostiku ale o prípravu na rodičovstvo, čo diagnostické centrá zabezpečiť nevedia. | Z | |
| § 125 | Výchovné opatrenia | doplniť – neodkladné opatrenia v DC | § 125 ods. 4 písm c – pobyt mimo zariadenia v mieste bydliska zákonného zástupcu na určitý čas, a to najmä v čase školských prázdnin, a po vyjadrení príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; toto ustanovenie sa nevzťahuje na dieťa umiestnené na základe žiadosti zákonného zástupcu – tento odsek by mal zahŕňať a deti umiestnené v DC na neodkladné opatrenie.Dieťa potrebuje mať kontakt so svojou rodinou. Súčasťou diagnostického procesu je pozorovanie správania dieťaťa aj v rodinnom prostredí a nastavenie mechanizmov na to, aby sa mohlo vrátiť do prirodzeného prostredia, pretože návrat do rodiny by mal byť prioritným riešením situácie dieťaťa. | Z |
| § 130 ods. 6 | Ministerstvo školstva metodicky usmerňuje činnosť poradenských zariadení… | Navrhujeme odstrániť prvú vetu. | Metodické usmerňovanie celého poradenského systému (nielen poradenských zariadení) by malo riešiť osobitné ustanovenie v § 136. | Z |
| § 132 ods. 1 | Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie poskytuje komplexnú psychologickú, špeciálno-pedagogickú, diagnostickú, výchovnú, poradenskú a preventívnu starostlivosť deťom okrem detí so zdravotným postihnutím najmä v oblasti optimalizácie ich osobnostného, vzdelávacieho a profesijného vývinu, starostlivosti o rozvoj nadania, eliminovania porúch psychického vývinu a porúch správania. Zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom poskytuje poradenské služby | Vypustiť slová „okrem detí so zdravotným postihnutím“. | Existencia zariadení určených iba pre deti bez zdravotného postihnutia je v inkluzívnom školskom systéme neprípustná. CPPPaP (rovnako ako bežné školy) musia byť otvorené všetkým deťom. Plánovaná transformácia poradenského systému s nimi počíta ako s bázou pre vznik budúcich univerzálnych centier prevencie, poradenstva a intervencie. To neznamená, že nebudú existovať aj špecializované poradenské zariadenia. | Z |
| § 144 a | Rozhodnutia riaditeľa dvojmo obom rodičom | Nesúhlasíme s navýšením byrokracie školám. Navrhujeme upraviť tak, aby to bolo iba vo výnimočných prípadoch, kedy je predpoklad, že rodičia nespolupracujú alebo na podnet súdu. | V praxi je stále väčšina rodičov, ktorí dobre spolupracujú a postačí jeden z rodičov pri vydaní rozhodnutia. Bude to veľká byrokracia a tlač papierov, pričom by úplne postačilo, aby obaja rodičia boli informovaní, nie dostávali o všetkom rozhodnutie. Príp. má zmysel iba posielať dvojmo rozhodnutie § 5 ods. 3a) zákona 596/2003 vrátane SŠ a MŠ. Ak sa oslobodí TSV, alebo upraví individuálne vzdelávanie pri ZZ, tak to bude absolútne byrokratické posielať rozhodnutia.. Alebo ak rodičia škole podpíšu súhlas, že stačí posielať jednému, napr. v žiadosti o prijatie. Jednoducho takto to spôsobí enormný nárast byrokracie. | Z |
| § 146 ods. 10 | Ak je dieťa cudzinca v predmete slovenský jazyk a literatúra hodnotené klasifikačným stupňom nedostatočný, externého testovania sa so súhlasom riaditeľa školy nemusí zúčastniť | Pre dieťa cudzinca vytvára škola individuálny vzdelávací program, v ktorom zohľadňuje nedostatočnú znalosť vyučovacieho jazyka. V individuálnom vzdelávacom programe sa prispôsobujú vyučovacie postupy a hodnotenie výsledkov vzdelávania aktuálnym jazykovým znalostiam žiaka. | Pre dieťa cudzinca, ktoré dostatočne neovláda vyučovací jazyk, treba vytvoriť podmienky, v ktorých si jazyk postupne osvojí. To čiastočne rieši ods. 3 § 146, nerieši však vzdelávanie žiaka v čase, kým nemá vyučovací jazyk osvojený dostatočne. Preto sa navrhuje postup podľa individuálneho vzdelávacieho programu – na základe úpravy § 2 pís. p) možno takéhoto žiaka pokladať za žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia. Hodnotenie detí cudzincov, ktoré neovládajú slovenský jazyk, klasifikačným stupňom nedostatočný vedie k stigmatizácii a vylúčeniu, čo nemožno akceptovať. | Z |
| § 155 ods. 5 | Externého testovania žiakov základnej školy sa zúčastňujú všetci žiaci základných škôl príslušného ročníka, v ktorom sa uskutočňuje, vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Žiaci podľa § 97 ods. 5 písm. a) sa externého testovania môžu zúčastniť, žiaci podľa § 97 ods. 5 písm. b) a c) sa externého testovania nezúčastňujú. | Externého testovania žiakov základnej školy sa zúčastňujú všetci žiaci základných škôl príslušného ročníka, v ktorom sa uskutočňuje, vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Žiaci vzdelávaní podľa vzdelávacieho programu uvedeného v § 94 ods. 2 písm. a) sa externého testovania môžu zúčastniť. | Z ľudskoprávneho hľadiska nie je vhodné apriórne určovať kategóriu žiakov, ktorí sa externého testovania nezúčastňujú. Formulácia „môžu zúčastniť“ nevyčleňuje žiakov s mentálnym postihnutím spomedzi ostatných zákazom účasti, ale dáva im možnosť výberu. | Z |
| § 157 | Doplnenie zberu dát pre EŠIF a doplnenie získavania dát pre účely EÚ projektov | Žiadame, aby boli doplnené do zákona všetky náležitosti a dáta, ktoré sú potrebné k úspešnému a debyrokratickému prenosu potrebným dát škôl zapojených v EŠIF projektoch a zároveň umožniť tretí subjektom získavať potrebné dáta pre tzv. karty účastníkov, počte zamestnancov, údajov o zamestnancoch v projektoch a pod. | Prepojenie RIS a byrokracie zapojených škôl v štrukturálnych fondov je minimálne. Údaje RISu sú tak pre školy často úplne zbytočné, lebo školám práve v projektoch vôbec nepomáhajú a nefunkčnosť prepojenia RISu a ITMS spôsobuje významnú byrokratizáciu. Sekcia štrukturálnych fondov sa opakovane pri požiadavkách škôl na debyrokratizáciu vyhovára na to, že nemôžu z RISu brať dáta, lebo tam nie sú všetky, ktoré potrebujú, alebo k ním nemá prístup. Toto sa musí skutočne obratom zmeniť. | Z |
| § 161j ods. 1 | Do nultého ročníka a prípravného ročníka zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020 možno zaradiť deti najneskôr do 15. júna 2021 na školský rok 2021/2022. | Do nultého ročníka zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020 možno zaradiť deti najneskôr do 15. júna 2021 na školský rok 2021/2022. | Vypustenie slov „a prípravného ročníka“ súvisí s navrhovanou úpravou § 97 ods. 3 (zachovanie prípravných ročníkov). | Z |
| § 161 ods. 2 | Žiak, ktorý bol zaradený do nultého ročníka a prípravného ročníka podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020, nultý ročník a prípravný ročník dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020. | Žiak, ktorý bol zaradený do nultého ročníka podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020, nultý ročník a prípravný ročník dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020. | Vypustenie slov „a prípravného ročníka“ súvisí s navrhovanou úpravou § 97 ods. 3 (zachovanie prípravných ročníkov). | Z |
PRIPOMIENKY K NÁVRHU NOVELY ZÁKONA č. 596/2003 Z. z.
Medzirezortné pripomienkové konanie – proces č. LP/2020/562
Z novelizáciou školského zákona súvisí aj novelizácia zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Aby bolo zabezpečené dodržiavanie princípov inkluzívneho vzdelávania, pokladáme za potrebné doplniť do navrhovaného znenia novely zákaz diskriminácie pri tvorbe školských obvodov.
| Ustanovenie | Znenie navrhované v novele | Návrh úpravy | Zdôvodnenie | Typ pripomienky |
| § 3 ods. 18 | 3 volebné obdobia a so súhlasom zriaďovateľa do nekonečna | Obmedzenie riaditeľa na 2 volebné obdobia a každé ďalšie len so súhlasom 4/5 všetkých členov rady školy | Navrhované znenie považujeme za ignorovanie demokracie a participácie v školách v tom zmysle, že sa ešte viac posilnili právomoci jednej osoby – starostu. Riaditeľ školy je náročná a zodpovedná úloha a z hľadiska psychohygieny potrebuje po istom období oddych a nabratie nových síl. Sociálna i pracovná psychológia v množstve výskumov poukazuje na to, že dlhodobá vedúca funkcia v autokratickom modeli fungovania, aký rozhodne školstvo je, môže spôsobovať sociálno-patologické javy, ktorých sme neustále svedkami z mnohých podnetov zo škôl za posledné roky. | Z |
| § 8 ods. 1 | Obec určí svojím všeobecne záväzným nariadením školský obvod základnej školy zriadenej obcou. Školský obvod základnej školy tvorí územie obce alebo jej časť. Ak je obec zriaďovateľom viacerých základných škôl, obec svojím všeobecne záväzným nariadením určí školské obvody pre jednotlivé základné školy. Obec pri určení školského obvodu základnej školy zohľadní najmäa) kapacitu školských budov vo vlastníctve obce alebo v jej prenájme, v ktorých sa uskutočňuje vzdelávanie, a kapacitu iných budov vo vlastníctve obce alebo v jej prenájme, ktoré sú svojím funkčným usporiadaním vhodné na vzdelávanie,b) dostupnosť a možnosti dopravnej obslužnosti územia obce, pre ktoré obec má určiť školský obvod,c) primeranú vzdialenosť dochádzky žiaka do školy, ktorá neohrozí plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov,d) záujem obyvateľov obce s trvalým bydliskom v obci o vzdelávanie v štátnom jazyku a v jazyku národnostných menšín na území obce. | V ods. 1 doplniť písmeno d), ktoré znie:d) zákaz segregácie podľa osobitného predpisu,1Doterajšie písmeno d) sa označí ako e).——–1 § 3 písm. d) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. | Súčasná prax ukazuje zneužívanie školských obvodov na vylučovanie skupiny detí z marginalizovaných rómskych komunít zo spoločného vzdelávania. Táto segregácia je neprípustná z hľadiska ľudských práv i medzinárodných záväzkov SR a viedla k prebiehajúcemu infringementu zo strany Európskej komisie, ktorá situáciu na Slovensku dôsledne monitoruje. MŠVVaŠ SR sa zaviazalo legislatívne posilniť zákaz segregácie v školstve. Zavedenie zákazu segregácie pri tvorbe školských obvodov ministerstvo zahrnulo aj do Nultého akčného plánu Stratégie inkluzívneho prístupu (https://www.minedu.sk/data/att/17994.pdf). | Z |
| § 8a | Spádová materská školaObec určí všeobecne záväzným nariadením spádovú materskú školu v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, pre deti s trvalým pobytom v obci, v ktorej plnia povinné predprimárne vzdelávanie. Ak je obec zriaďovateľom viacerých materských škôl, všeobecne záväzným nariadením určí spádové materské školy pre jednotlivé časti obce. Ak obec nemá zriadenú materskú školu, uzavrie písomnú dohodu s inou obcou o spádovej materskej škole. | Spádová materská škola1. Obec určí všeobecne záväzným nariadením spádovú materskú školu v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, v ktorej plnia povinné predprimárne vzdelávanie deti s trvalým pobytom v obci. Ak je obec zriaďovateľom viacerých materských škôl, všeobecne záväzným nariadením určí spádové materské školy pre jednotlivé časti obce. Pri určovaní spádových materských škôl obec zohľadní najmäa) kapacitu školských budov vo vlastníctve obce alebo v jej prenájme, v ktorých sa uskutočňuje vzdelávanie, a kapacitu iných budov vo vlastníctve obce alebo v jej prenájme, ktoré sú svojím funkčným usporiadaním vhodné na vzdelávanie,b) dostupnosť a možnosti dopravnej obslužnosti územia obce, v ktorom je zriadená spádová materská škola,c) primeranú vzdialenosť dochádzky dieťaťa do školy, ktorá neohrozí plnenie povinného predškolského vzdelávania,d) zákaz segregácie podľa osobitného predpisu,1e) záujem obyvateľov obce s trvalým bydliskom v obci o predškolské vzdelávanie v štátnom jazyku a v jazyku národnostných menšín na území obce.2. Ak obec nemá zriadenú materskú školu, uzavrie písomnú dohodu o spádovej materskej škole s inou obcou. Ak je v obci ohrozené plnenie povinného predškolského vzdelávania, pretože obec nemá zriadenú materskú školu alebo neuzavrela dohodu o spádovej materskej škole s inou obcou, určí spádovú materskú školu pre deti s trvalým pobytom v obci, ktoré majú plniť povinnú predškolskú dochádzku, okresný úrad v sídle kraja, pričom zohľadní skutočnosti podľa ods. 1.——–1 § 3 písm. d) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov | Zákaz segregácie musí platiť aj pri predškolskom vzdelávaní, preto navrhujeme ustanovenie o spádovej materskej škole rozšíriť. | Z |
| § 13 ods. 3 | Kontrola alternatívnych vzdelávacích programov ŠIŠ | Navrhujeme vyhodiť. | Akékoľvek obchádzanie experimentálneho overovania považujeme za neodôvodnené. Aj najlepší alternatívny program má prejsť odborným posúdením. Štátna školská inšpekcia rozhodne nie je odborným a vedeckým orgánom na posúdenie dopadu alternatívneho programu. | Z |
| § 25 ods. 5 a 6 | Členovia rady školy | Doplniť pedagogických alebo odborných zamestnancov | Zákon 596 už 15 rokov nie je v súlade s praxou, pričom aj odborní zamestnanci majú právo voliť a byť volení. Ide o ústavné právo, ktoré sa týmto porušuje. V praxi totiž školy buď umožňujú voliť aj odborným zamestnancom priamo medzi pedagogickými, alebo nevolia vôbec. Odborných zamestnancov rozhodne nemôžeme zaratávať medzi nepedagogických, lebo k tejto skupine v praxi zaraďujeme iných zamestnancov. | Z |
| § 38 c | Kvalifikačné predpoklady učiteľov pre deti u všetkých poskytovateĺov povinného predprimárneho vzdelávania | Doplniť: „Povinné predprimárne vzdelávanie zabezpečujú osoby spĺňajúce vzdelanie a kvalifikačné požiadavky pre učiteľa materskej školy v súlade so zákonom 138/2019“ | Súlad s požiadavkami stanovenými pre učiteľov materských škôl; nevyhnutnosť pre poskytovanie povinného predprimárneho vzdelávania. | Z |
| § 38c, ods. 2 písm. c) | Počet detí u všetkých poskytovateľov povinného predškolského vzdelávania | Zosúladiť počet detí na jednu fyzickú osobu poskytujúcu predprimárne vzdelávanie s počtom detí v povinnom predprimárnom vzdelávaní v materských školách. | Súlad s podmienkami v povinnom predprimárnom vzdelávaní v materských školách | Z |