2. augusta 2017
Ministerstvo školstva promptne reagovalo na listy profesijných organizácií združujúcich odborníkov z oblasti predškolského vzdelávania zo dňa 31. 7. 2017. Reakcie nepovažujeme za korektné a dostatočné, dôvody uvádzame v nasledujúcom texte.
V článku Denníka N zo dňa 31. 7. 2017 sa uvádza nasledovné: „Ministerstvo školstva sa bráni, že práve komora učiteľov chcela, aby sa vzdelávacie programy zmenili“ (https://dennikn.sk/838167/ucitelia-nove-plavcanove-pravidla-sposobia-ze-skolky-nebudu-prijimat-deti-so-znevyhodnenim/). Urýchlené vydanie adekvátnych programov SKU skutočne požadovala, a to z dôvodu absencie programov pre deti so zdravotným znevýhodnením zosúladených s novoprijatým Štátnym vzdelávacím programom pre predprimárne vzdelávanie v materských školách (2016) (ďalej ŠVP 2016). Vtedy platné programy pre deti so zdravotným znevýhodnením (2009) spôsobovali kvôli nesúladu so ŠVP 2016 chaos pri práci s deťmi (viac na: https://sku.sk/stanovisko-sku-k-usmerneniu-pre-specialne-materske-skoly-specialne-triedy-a-predprimarne-vzdelavanie-individualne-zaclenenych-deti-so-zdravotnym-znevyhodnenim-v-beznych-materskych-skolach/, prípadne aj v ďalších následných reakciách na stránke SKU).
SKU však rozhodne nepožadovala nekoncepčný a obsiahly 283 stranový materiál, ktorý sa okrem iných nedostatkov bude aj naďalej vyznačovať nesúladom so ŠVP 2016 a komplikovať tak prácu v materských školách. Všetky predškolské profesijné organizácie očakávali, že za tak dlhý čas príprav inovovaného kurikula (od r. 2012) bude k dispozícii kvalitný materiál aj pre deti so zdravotným znevýhodnením (ďalej deti so ZZ) spolu s metodickými príručkami pre učiteľov, ako s týmito deťmi pracovať v duchu inklúzie, k čomu pri jeho pripomienkovaní (prostredníctvom svojich členov) poskytli aj pomoc.
Ministerstvo školstva pre Denník N ďalej uviedlo: „Nerozumieme konštatovaniu, že dávame väčšie požiadavky na deti so zdravotným znevýhodnením ako na zdravé deti. Ešte raz opakujeme, že vzdelávacie programy pre deti so zdravotným znevýhodnením sú vypracované práve s tým cieľom, aby v nich boli v porovnaní so štátnym vzdelávacím programom zohľadnené špecifiká týchto detí“.
Náš argument vysvetľujeme na konkrétnom príklade, ktorých sa v 283 stranovom dokumente nachádza omnoho viac.
Deti zdravé (ŠVP, 2016, s. 36)
Deti so zdrav. znevýhodnením (Program pre deti so zdrav. znevýhodnením, 2017, s. 116)
Hľadali sme dôvody, ako sa niečo také mohlo stať. Odpoveď ministerstva isté skutočnosti zahmlieva. Vysvetlenia nekorektnej cesty tvorby programov a ich neakceptovateľného vymedzenia nachádzame pri porovnávaní starého ŠVP ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie (2008) (ďalej ŠVP 2008) a nových Vzdelávacích programov pre deti so zdravotným znevýhodnením (ďalej programy pre deti so ZZ 2017).
Do programov pre deti so ZZ 2017 boli výkonové štandardy zapracované napríklad aj kopírovaním zo ŠVP 2008. A to aj napriek tomu, že deti so sluchovým postihnutím môžu byť deťmi s normálnym intelektom a cieľové požiadavky v ŠVP 2016 sú náročnosťou staršiemu programu (z r. 2008) podobné.
Program pre deti so ZZ (2017, s. 65)
ŠVP (2008, s. 20)
ŠVP (2016, s. 38 – 40)
– Vymenuje čísla od 1 do 10 tak, ako idú za sebou.
– V obore od 1 do 10 pokračuje od náhodného čísla v numerickej postupnosti po číslo 10.
– V obore do 10 určí počítaním po jednej počet predmetov v skupine.
– V obore do 10 vytvorí skupinu predpísaných predmetov s určeným počtom a zo skupiny predmetov oddelí skupinu s určeným počtom.
– V obore do 6 pomocou hmatu alebo sluchu určí počet predmetov v skupine a vytvorí skupinu predmetov s určeným počtom.
– Pridá ku skupine a odoberie zo skupiny skupinu s daným počtom.
– Pomocou určovania počtu rieši kontextové úlohy s jednou operáciou, kde sa pridáva, odoberá, dáva spolu a rozdeľuje.
– Pre dve skupiny určí, kde je viac, kde je menej alebo rovnako veľa predmetov podľa zisteného počtu v skupinách (do 10 prvkov v skupine).
– Pre dve skupiny určí, kde je viac, kde je menej alebo rovnako veľa predmetov bez určovania ich počtu.
– Bez zisťovania počtu predmetov manipuláciou rozdelí skupinku na 2 alebo 3 skupinky s rovnakým počtom.
– Bez zisťovania počtu rozdelí (ak to ide) skupinku obrázkov na 2 skupinky s rovnakým počtom.
Vyššie nároky sa kladú na deti so ZZ dokonca aj z hľadiska kvantity a to zvýšeným počtom cieľových požiadaviek v rámci niektorých vzdelávacích podoblastí. Oproti ŠVP (2016) pre zdravé deti sú v programoch pre deti so ZZ (2017) doplnené ešte ďalšie ciele skopírované zo starého programu (2008).
ŠVP (2016, s. 74) – podoblasť Materiály a ich vlastnosti“ – 3 cieľové požiadavky na zdravé deti
Program pre deti so ZZ (2017, s. 75) – podoblasť Materiály a ich vlastnosti“ – 7 cieľových požiadaviek na deti so ZZ. Teda v porovnaní so ŠVP 2016 doplnených o ďalšie ciele zo starého programu (ŠVP 2008)
ŠVP 2008, s. 24 – ciele, o ktoré bola doplnená podoblasť do programu pre deti so ZZ 2017 (vyššie), opäť kopírovaním
Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením v súvislosti s náročnosťou uvádza: „…pozastavujeme sa nad požiadavkami, ktoré sú na základe tohto dokumentu na tieto deti kladené. Pre väčšinu z nich je nemožné dosiahnuť tento vzdelávací štandard na základnej škole, nieto ešte v škôlke. Ide o deti, ktoré sa nedajú škatuľkovať, pretože znevýhodnenie dieťaťa sa len zriedkakedy vyskytuje v rovnakej forme, načo sa v tomto dokumente zabúda.“
MŠVVaŠ vo svojej reakcii na webovom sídle vysvetľuje, že „Vzdelávacie programy pre deti s konkrétnym zdravotným znevýhodnením ako napríklad s mentálnym, sluchovým, zrakovým alebo telesným obsahujú špecifiká, na ktoré je nevyhnutné prihliadať pri ich výchove a vzdelávaní vo všetkých materských školách, v ktorých sú vzdelávané“ (https://www.minedu.sk/na-priprave-vzdelavacich-programov-pre-deti-so-zdravotnym-znevyhodnenim-pracovali-spickovi-odbornici/).
Je nesporné, že pri deťoch so ZZ je potrebné prihliadať na ich individuálne špecifiká. Je však úplne scestné štandardizovať ich do presne znejúcich výkonových štandardov zadefinovaných v záväznom kurikule alebo do „špecifických cieľov“ či ohraničiť ich obsahmi. Patria do roviny odporúčaní, nie povinných záväzkov nariadených štátom.
Rovnako aj veta MŠVVaŠ „Obsah a ciele vzdelávania príslušných vzdelávacích oblastí sú prispôsobené stupňu a charakteru zdravotného znevýhodnenia a z toho vyplývajúcich individuálnych schopností a možností dieťaťa“ je iste oprávnená, avšak nie na úrovni normatívnej štátnej požiadavky na to, čo sa dieťa dokáže naučiť. Táto požiadavka patrí výsostne smerom k individuálnemu vzdelávaciemu programu, ktorý učiteľka pre dieťa vypracuje v spolupráci s príslušnými odborníkmi a rodičmi, je teda adresným programom pre konkrétne dieťa.
Nedá sa nijakým spôsobom rozumieť argumentu, prečo pri niektorých druhoch zdravotného znevýhodnenia výkonové štandardy prekvalifikovali na špecifické ciele. Špecifické ciele totiž v takej podobe ako sú v daných programoch zadefinované, nie sú ničím iným ako výkonovými štandardmi. Podobne rozhodnutie nahradiť termín obsahový štandard termínom obsah vzdelávania je celkom nekompetentným a svojvoľným narábaním s kurikulárnymi pojmami, ktoré nemajú žiadny skutočný dopad na povahu kurikulárneho materiálu a v konečnom dôsledku prácu s deťmi so ZZ.
Vyjadrenie MŠVVaŠ, že „Učivo sa podáva takými metódami a formami, ktoré sú pre dieťa s mentálnym postihnutím najprijateľnejšie. Cieľom je, aby sa deti s postihnutím a aj bez neho vzdelávali spoločne, aby sa zabezpečila inklúzia a všetky deti sa tak mohli učiť rovnakú tému, ale tak, aby boli zohľadnené špecifické požiadavky u znevýhodnených detí.“ odvádza pozornosť od problémov, na ktoré sme poukázali. Nie je argumentom v prospech programov, je len vyjadrenou predstavou o ich realizácii. Je ďalšou z množstva viet, s ktorými sa nedá nesúhlasiť, ale ktoré nereagujú na podstatné argumenty spochybňujúce kvalitu programov.
Jedným z argumentov ministerstva je aj odvolávanie sa na špičkových odborníkov z oblasti špeciálnej pedagogiky. Pripomíname, že sa nezaoberáme personálnym pozadím tvorby vzdelávacích programov, odmietame koncepciu a obsah vzdelávacích programov. Ak sa však chceme na podnet ministerstva dotknúť zloženia daného tímu, rozhodne v ňom chýbali špičkoví odborníci z oblasti predškolskej pedagogiky, špičkoví odborníci v oblasti kurikula a skúsení učitelia z praxe. Keďže sa vytváral kurikulárny materiál pre predškolské vzdelávanie, špeciálno-pedagogická kvalifikácia je pre takýto projekt nedostatočná.
Môžeme konštatovať, že reakcie ministerstva považujeme za neprofesionálne a plné argumentačných pochybení, neargumentujú podstatu problému, ponúkajú zväčša len všeobecné konštatovania netýkajúce sa tejto podstaty a nehovoria nič v prospech dokumentu.
Je bezprecedentné, aby štát v situácii, keď všetky profesijné organizácie pôsobiace na Slovensku v oblasti predškolského vzdelávania spolu s Platformou rodín detí so ZZ odmietajú príslušné vzdelávacie programy, opakovane tvrdil, že si za nimi stojí. Je to nielen vyjadrenie nezáujmu o odbornú diskusiu, ale aj pohŕdania tými, ktorí programy budú realizovať a tými, na ktorých budú mať dopad. Ministerstvo školstva pozabudlo, že štátne kurikulum je vecou odborného konsenzu aj spoločenskej zhody.
Organizácie reprezentujúce všetky profesijné skupiny z oblasti predprimárneho vzdelávania spolu s Platformou rodín naďalej trvajú na požiadavkách ohľadom stiahnutia a prepracovania programov pre deti so ZZ tak, ako ich uviedli v predošlom stanovisku. Zároveň žiadajú o pochopenie postihnutia ako normálnej súčasti ľudskej spoločnosti, výchovu a vzdelávanie nevynímajúc.
[wpdm_package id=14432 template=”link-template-calltoaction3.php”]