Správa zo stretnutia na ÚSVRK o vzdelávaní rómskych žiakov

Východisko z nepriaznivej vzdelanostnej situácie vidíme

  • v komunitnej sociálnej práci,
  • v úzkej spolupráce školy so sociálnym úradom s jasne vymedzenou intervenciou,
  • v zriadení celodenného prípadne internátneho typu vzdelávania / aktuálne riešenie v danom regióne/,
  • v úzkom prepojení sociálneho pracovníka na základných a špeciálnych školách a nevyhnutnosti pôsobenia špeciálneho pedagóga – etopéda aj psychopéda na školách bežného typu, v ktorých sú integrovaní žiaci s mentálnym postihnutím,
  • posilnenie vzdelávania na špeciálnych školách,
  • zavedením diagnostického prípravného ročníka za účelom komplexnej a kvalitnej diagnostiky,
  • posilnenie inštitútu rómskeho asistenta /v mnohých krajinách aj prekladateľa/ pri prekonávaní jazykových bariér a zvládania porúch správania, nácviku sociálnych a emocionálnych zručností/,
  • posilnenie kompetencií školy a školského zariadenia ako prioritného prostredia výchovy.

Z uvedeného dôvodu je potrebné vytvárať projekty a ich realizáciu ako prvý krok k systematickej práci s marginalizovanými skupinami. Projekty by mali byť zamerané na budovanie komunitných centier, ktoré by spolupracovali pri vzdelávaní rómskeho obyvateľstva, najmä v predškolskej výchove a vzdelávaní, pri voľnočasových aktivitách rómskych detí a mládeže, a zároveň integrovali do procesu výchovy a vzdelávania aj domáce prostredie týchto žiakov, zvyšovali záujem komunity na zlepšenom vzdelávaní a budovaní priaznivých návykov detí aj mládeže. Vhľadom na nízku prespektívu zamestnania sa u absolventov špec.základných škôl a odborných učilíšť navrhujeme do povinného vzdelávania zahrnúť aj základy anglického jazyka, kvôli vyššej perspektíve zamestnať sa v robotníckych profesiách, čo sa už stáva nevyhnutnosťou pre otvorený pracovný trh. Ďalej navrhujeme a odporúčame v školách v regiónoch s výraznejšie etnicky a národnostne zmiešanými komunitami posilniť vzdelávanie v predmete multikulturálna výchova s ohľadom na percentuálne zastúpenie jednotlivých národností.

Naším ďalším odporúčaním sú aj legislatívne zmeny, ktoré by umožnili realizáciu absolventskej praxe absolventov odborov sociálna pedagogika a sociálna práca priamo v školách, ktoré navštevujú žiaci zo znevýhodneného prostredia ako interní sociálni pracovníci, pričom by svojou aktivitou priamo podporili a zlepšili adaptáciu žiakov z marginalizovaných skupín na školské prostredie a aktívne napomáhali vyššej socializácii, budovaniu priaznivých sociálnych, vzdelávacích, samoobslužných aj pracovných návykov u týchto žiakov, ale zároveň aj napomáhali zvýšeniu interakcie medzi školou a domácim prostredím žiaka.

Mgr. Lucia Porubčanská