Začalo to celkom nádejne. S novým vymenovaným ministrom školstva a jeho odborným tímom sa vychovávateľskej obci dostalo uistenia, že školské kluby detí sú pre nich prioritou. Určite neostanú opomenuté pri zlepšovaní podmienok pre zamestnancov aj deti. Paráda! Veď sme vedeli, že bude čo vylepšovať po desaťročiach stagnácie. Až bude všetkým horúco!
Aj bolo. V mimoriadnej celospoločenskej situácii nejednu vychovávateľku oblial pot, keď sa dozvedela, že jej pedagogické kompetencie sú aj napriek odporúčaniam z „najvyšších miest“ vlastne nanič. Že sa síce môže stať členom vzdelávacieho tímu pre dištančné vzdelávanie vo svojej škole, ale nikto nevie ako a za čo. Jarná studená sprcha číslo jeden – dostaneš náhradu mzdy 60 alebo 80% a ako bonus môžeš prísť upratovať a dezinfikovať priestory školy.
Po tejto úvodnej očiste a letnom oddychu prišiel začiatok nového školského roka obohateného o množstvo epidemiologických opatrení ako napr. nešportovať, nespievať, dodržiavať rozostupy /ale zároveň socializovať/ a samozrejme napĺňať štandardy Výchovného programu – ako sa to vlastne dalo v triede s 35 deťmi??? Opatrenia vo forme /opäť/ odporúčaní museli riaditelia svojpomocne vpratať do prevádzkovej osemsmerovky služieb rodičom. Tu sa tvorivosti medze nekládli, každý sa s problémami demokraticky vysporiadal podľa výšky prídelu od zriaďovateľa prípadne podľa vlastnej interpretácie nariadení. Prevádzková teplota stúpala, čo si vyžiadalo studenú sprchu číslo dva – nábeh na dištančné vzdelávanie s pokynmi výhradne pre podporu vyučovania. Školské kluby sa spomínajú v súvislosti s „ich posilnením“ a letnými školami /absentuje však zverejnenie spôsobu realizácie a doplnenie kompetencií vychovávateľov/. Našťastie v niektorých regiónoch uvedomelo vzali školy vychovávateľov „za svojich“ a v čase dištančného vyučovania sa títo stali dočasnými asistentmi učiteľov. Chvályhodné! Zo strany ministerstva však stále neprichádza návrh dlhodobej koncepcie ŠKD hodnej 21. storočia. A veru by sa hodila…
„Šťastné a veselé“ sa nám v školách nanešťastie predĺžili a mohli sme ušetriť aj na kupačoch a šibačoch. Postupne prišlo repete otvárania školských brán a z vychovávateľov sa znova stali nenahraditeľné piliere škôl. Na niektorých miestach sa v ŠKD preventívne sprchovalo oznámeniami o skracovaní pracovných úväzkov či dokonca rušení školských zariadení v ďalšom školskom roku. Školy síce boli dotované štátnymi príspevkami na doučovanie, tie sa však na kluby nevzťahujú.
V návale povinností, testovania a očkovania nás chvíľku zahriala predstava na primeraný počet detí v oddelení ŠKD v návrhu novely školskej legislatívy predloženej na pripomienkovanie. Živé obrazy ale veľmi rýchlo vystriedala ďalšia studená sprcha v podobe stiahnutia tohto vcelku pre nás priaznivého návrhu. Nakoniec sa ho pánovi ministrovi školstva predsa len podarilo presadiť, za čo mu patrí náš “palec hore”. Snáď sa rovnako odborne k oprávnenej požiadavke vychovávateľov postavia aj páni poslanci. Vlastne úplne postačí, keď za návrh zahlasujú.
Zatiaľ neúspešne voláme po zmene kompetencií v riadení ŠKD. Súčasní zriaďovatelia ústami svojich združení celé roky dávajú na známosť, že na prevádzku nemajú resp. na ne doplácajú „zo svojho“. My by sme radi spoľahlivého gazdu, ktorý gazdovstvo zveľaďuje, nenechá ho vyjsť na psí tridsiatok, nehanbí sa zaň, naopak je jeho pýchou.
Zatiaľ čakáme na zmysluplnú a zrozumiteľnú koncepciu s odbornou metodickou podporou a zdôraznením statusu výchovy.
Zatiaľ sa snažíme apelovať na zodpovedných, aby zabezpečili pre aktérov v školských kluboch detí aspoň štandardné podmienky.
Zatiaľ máme trpezlivosť, chuť a odhodlanie podieľať sa na realizácii prisľúbeného.
Príde čas, keď sa výchove mimo vyučovania v ŠKD ujde viac ako len studená sprcha?
Andrea Santusová
Slovenská komora učiteľov