Máme za sebou školský rok, v ktorom sa vymenilo najviac ministrov v histórii SR, aj na jeho začiatku aj v závere školského roka bol problém vôbec ministra vybrať. Nie je treba znova pripomínať, že kvalita vzdelávania a atraktivita učiteľského povolania sú v našich končinách okrajovejšie témy ako cesta do vesmíru. A to v čase, kedy by sme radi videli konečne funkčný „vesmír“ na ministerstve, skokové dorovnanie našich platov na úroveň priemeru porovnateľne vzdelanej populácie, kvalitné vzdelávanie pre všetkých pedagogických a odborných zamestnancov škôl, demokratickú atmosféru na pracoviskách a klímu v triedach.
Sme svedkami toho, že školstvo je doslova úložisko nemohúcich alebo neschopných ministrov a ministeriek s veľmi nízkou až žiadnou pridanou hodnotou. Meškáme zásadne s Plánom obnovy a jeho realizácia sa skôr podobá stavaniu hradu na vode. Školy, riaditelia, učitelia, rodičia a žiaci musia podliehať módnym vlnám – výmyslom od navýšených hodín telesnej výchovy po nedotiahnuté reformy bez finančného krytia. Vidíme takmer nulovú zodpovednosť vlády, ministrov a ich nominantov za stav školstva.
V čase energetickej krízy kúriť a svietiť nestačí, tak ako nestačia v dobe zásadne oslabeného duševného zdravia a vojny nasladlé statusy či fotky na FB.