Novelizácia vyhlášky o profesijnom rozvoji pedagógov

Komore učiteľov sa postupne darí presadzovať  návrhy zmien v náročných rozporových konaniach s ministerstvom školstva. Popri mnohých našich návrhoch, ktoré považujeme za rozumné a nepodarí sa ich ani napriek našej intenzívnej snahe dostať do legislatívy, sa predsa len na niektorých z nich dohodneme. Aktuálne bola zverejnená vyhláška o vzdelávaní v profesijnom rozvoji č. 361/2019, v ktorej sú viaceré zmeny práve na základe nášho podnetu. Tieto zmeny sa týkajú akreditácie vzdelávacích inštitúcii a tiež potvrdenia zjednodušenia procesu atestácii.

  1. Spresnenie podmienok akreditácie pre vzdelávacie organizácie – doteraz ako jedna z podmienok preukázania akreditácie organizácie na inovačné vzdelávanie bolo, že žiadateľ musí preukázať “systém riadenia kvality žiadateľa o vydanie oprávnenia.” Po našej argumentácii ju ministerstvo v novele vyhlášky prepísalo do zrozumiteľnejšej formulácie a v § 6 ods. 2 písmeno c) po novom uvádza, že žiadateľ musí preukázať “zabezpečovanie materiálnych, priestorových, personálnych, organizačných a ďalších podmienok poskytovania inovačného vzdelávania.“ Vďaka tomu organizácie, uchádzajúce sa o akreditáciu, budú vopred poznať očakávania akreditujúcej organizácie, teda najmä ministerstva školstva.
  2. Rozšírenie obdobia preukazovania expertízy vzdelávacej organizácie pri akreditácii. Organizácia, ktorá by mala vzdelávať učiteľov, mohla v procese akreditácie doteraz svoju expertízu preukazovať iba za posledných 5 rokov. Aktuálne sa na náš návrh v § 6 ods. 3 rozšírilo toto preukazovanie na obdobie 1 až 10 rokov.

3. Atestačné portfólio – už v minulosti sme poukazovali na to, že MPC hrubo porušuje zákon 138/2019 a práva PZ a OZ, keď odmieta prijať do atestačného konania zamestnancov, ktorí ich preukázali „iba“ potvrdením od riaditeľa o ich nadobudnutí a využívaní. MPC sa odvolávalo na znenie tejto vyhlášky. Preto sme naším návrhom chceli zosúladiť znenie zákona a vykonávacieho predpisu (vyhlášky), aby to bolo zrejmé každej organizácii, ktorá organizuje atestácie. To sa podarilo vďaka tomu, že sa do § 7 ods. 2 vložil nový odsek 3 o tom, že “ak atestačné portfólio obsahuje len potvrdenie o využívaní vyžadovaných profesijných kompetencií získaných sebavzdelávaním alebo výkonom pracovnej činnosti, ktoré vydá riaditeľ školy alebo školského zariadenia, posudok neobsahuje posúdenie tvorivej činnosti ako tvorivej odbornej činnosti, tvorivej umeleckej činnosti alebo ako interpretačnej umeleckej činnosti na základe jej vplyvu na získanie požadovaných profesijných kompetencií pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca.“ Uvedený odsek exaktne potvrdzuje znenie § 60 ods. 2 c) zákona 138/2019, že jednou z viacerých možností, ako postačujúco preukázať kompetencie PZ/OZ, je potvrdenie využívania týchto kompetencií od riaditeľa.

Aj takýmito malými zmenami sa darí skvalitňovať školskú legislatívu v prospech pedagogických a odborných zamestnancov s dopadom na školskú prax. Iná zásadná zmena, ktorá musí nastať a bez ktorej sa kvalita vzdelávania neposunie, je samotná praktická realizácia procesu akreditácií organizácií, ktoré poskytujú vzdelávanie. Ministerstvo sa  chváli, že sa zmenou zákona 138/2019 od 1. 1. 2022 proces otvoril expertom a organizáciám z praxe aj v oblasti funkčného a špecializačného vzdelávania, DPŠ i atestačného procesu. Reálne je však zakonzervovaný stav, že akreditácie na tieto typy vzdelávaní získali len vysoké školy a organizácie priamo riadené ministerstvom. Mnohé organizácie mimo tohto systému majú expertízu, no nijako nie je možné získať informácie o tom, aké podmienky podľa ministerstva školstva by mali splniť, aby mohli byť akreditované ako organizácie, ktoré môžu poskytovať tieto typy vzdelávaní. To, čo treba reformovať je, kto bude rozhodovať o tom, či daná organizácia expertízu preukázala. Aktuálne o tom rozhoduje Odbor PZ a OZ a Komisia pre profesijný rozvoj, ktorú netransparentne nominoval tento istý odbor ministerstva školstva. To rozhodne nepovažujeme za stav bežný v demokratickej spoločnosti.