Po takmer dvoch rokoch komplikovaného dvojkolového procesu tvorby noviel zákonov s nezvládnutým procesom prípravy a s množstvom pripomienok nakoniec k 1.1.2022 vstúpia do platnosti tri rozsiahle novely zákonov – školský zákon 245/2008, zákon 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a zákon 61/2015 o odbornom vzdelávaní. Komora sa aktívne zaoberala prvými dvomi zo spomínaných zákonov a podrobne informovala o procesoch pripomienkovania. Napriek kritickému postoju k procesu tvorby noviel i k ich obsahu, ktorý nenaplnil naše očakávania, by sme radi upozornili na niekoľko zmien, ktoré sa komore učiteľov podarilo presadiť. Veríme, že prispejú ku kultivácii školského prostredia a k jeho demokratizácii.
- Zverejňovanie školského vzdelávacieho programu v § 7 školského zákona – hoci povinnosť zverejňovať tu bola už aj predtým, nebola nikdy časovo vymedzená a riaditeľ školy tak mohol zverejniť ŠkVP aj po rokoch od jeho vytvorenia alebo aj nikdy. V praxi je stále dosť škôl, ktoré svoje ŠkVP považujú za zverejnené aj vtedy, keď ich majú v riaditeľni školy, pričom nechápu, že verejne dostupné miesto je také, kde sa vie ktokoľvek a kedykoľvek dostať. Aktuálne sa do zákona podarilo presadiť presnú lehotu do 60 dní (vrátane každej jeho zmeny), dokedy musí byť tento kľúčový dokument školy zverejnený. Žiaľ, okrem A treba povedať aj B, teda že ministerstvo pri tej príležitosti zaviedlo zrušenie povinnosti zverejňovať učebné osnovy (so zdôvodnením ochrany autorských práv – v dôvodovej správe len s odvolávkou na odbory vzdelávania stredných škôl), čo považujeme za tri kroky dozadu. Udelením práva súhlasu so zverejnením do rúk riaditeľa školy sa oslabila transparentnosť škôl. Učebné osnovy nie je možné považovať v zmysle autorského zákona za autorský dokument a rodičia, žiaci i verejnosť majú právo v súlade s § 144 školského zákona sa s obsahom vzdelávania (vrátane osnov špecifických predmetov) oboznámiť, či korešpondujú s cieľmi výchovy a vzdelávania.
- Komora sa dlhodobo zasadzovala za zníženie počtu detí v školskom klube detí, čo sa v § 114 školského zákona nakoniec podarilo presadiť a od septembra 2022 bude maximálny počet detí v oddelení 26.
- V zákone 138/2019 nadobudli širšie právomoci zamestnanci prostredníctvom svojich zástupcov: v § 35 sa zaviedla povinnosť riaditeľa prerokovať štruktúru kariérových pozícií a špecializovaných činností (čiže kto bude vykonávať vedúcich PK, MZ, kariérového poradcu, triedneho alebo uvádzajúceho učiteľa a pod.) aj so zástupcami zamestnancov. Plán profesijného rozvoja v § 40 riaditeľ vydá so súhlasom zástupcov zamestnancov. Z toho vyplýva, že riaditeľ nie je posledným a jediným, kto rozhoduje o vzdelávaní ľudí na pracovisku, ale musí to nielen prerokovať, ale aj získať súhlas zástupcov zamestnancov, čo v zdravom prostredí predpokladá širokú diskusiu na pracovisku.
- Zákon otvoril viac možností pre poskytovateľov vzdelávania pedagogickým a odborným zamestnancom. Nepodarilo sa však zreformovať a stransparentniť Komisiu pre profesijný rozvoj. Rozhodovanie je teda stále v rukách neznámych ľudí.
- Posilňuje sa verejná kontrola – posudky Komisie profesijného rozvoja pre organizácie budú na základe prijatej požiadavky SKU zverejňované na webe ministerstva. V prípade, že ministerstvo nevyhovie stanovisku Komisie, musí to zdôvodniť. Požiadavku sa podarilo presadiť až po tom, ako ju osvojili poslanci v parlamente.
- Najzásadnejšia presadená zmena v novele je § 70, v ktorom sa veľmi pokrokovo na úrovni všetkých rezortov zavádza recipročné hodnotenie vedúcich zamestnancov. Pôjde o anonymné hodnotenie nadriadených formou dotazníka jedenkrát ročne do konca školského roka. Výsledky spracuje zriaďovateľ a prerokuje ich s riaditeľom. Touto požiadavkou SKU sa začína zavádzať model poskytovania spätnej väzby riadiacim zamestnancom aj zo strany zamestnancov a v konečnom dôsledku zvýšenie kvality riadenia škôl. V praxi to môže prebehnúť veľmi formálne a bude závisieť od zriaďovateľov, či budú k výsledkom hodnotenia pristupovať zodpovedne. Priblížili sme sa k vyspelým demokraciám, kde je 360 stupňová spätná väzba samozrejmá a veríme, že riaditelia i ostatní vedúci zamestnanci ocenia konštruktívnu spätnú väzbu od svojich zamestnancov. Spätná väzba, swot analýza a hodnotenie tak začnú byť postavené na dátach a nie domnienkach a zriaďovatelia i rada školy budú mať možnosť lepšie poznať skutočnú klímu škôl. Ako ukazujú naše predbežné čísla, až dve tretiny škôl s tým nebudú mať problém, keďže v nich panuje priaznivá otvorená atmosféra. Komora v tejto veci bude iniciovať aj spoluprácu so školskou inšpekciou a ASC agendou v snahe pripraviť jednoduchý merateľný nástroj na hodnotenie do konca júna 2022, kedy sa v zmysle zákona prvýkrát uskutoční na všetkých školách a školských zariadeniach SR.
- Povinnosť zverejňovať informácie o rade školy sa vo Vyhláške o správe o výchovno-vzdelávacej činnosti rozšíri o kontakt (mail) na radu školy a zároveň povinná analýza silných a slabých stránok školy bude musieť byť vypracovaná v súčinnosti s radou školy. Obe zmeny presadila SKU v snahe zvýšiť transparentnosť v radách škôl (napriek povinnosti zverejňovať mená jej členov a zápisnice sa tak vo väčšine škôl na Slovensku nedeje). Zároveň očakávame, že spätná väzba, ako vyžaduje aj § 70 zákona 138/2019, už nebude osamotená, ale v súčinnosti s radou školy sa obohatí o 360 stupňovú spätnú väzbu rodičov, žiakov a zamestnancov, čo prispeje ku kvalitnej internej autoevaluácii, po ktorej aktuálne volá aj Štátna školská inšpekcia.
- Vo vyhláškach o MŠ, ZŠ a SŠ ale aj ďalších ešte v týchto dňoch komora plánuje presadiť ďalšie demokratické princípy, akými sú posilnenie postavenia pedagogickej rady či zrušenie vykonávania dozorov PZ a OZ, ako to odporúča v záujme psychohygieny aj ministerstvo školstva v príručke o duševnom zdraví.
O všetkých novinkách v novelách zákonov, účinných od 1.1.2022, sa dozviete aj na pripravovanom webinári Novinky v školských zákonoch s našimi lektormi Soňou Puterkovou a Viktorom Križom.