Verejné výberové konanie na riaditeľa – mýty a otázky

Slovenská komora učiteľov spolu s Transparency international Slovensko v júni 2021 zavŕšila dlhodobú snahu o skvalitnenie procesov riadenia škôl a školských zariadení vydaním prvej spoločnej publikácie Transparentný výber riaditeľov škôl. Táto publikácia je významnou bodkou za mnohými aktivitami oboch organizácii v prospech spoločenských tém participácie, demokracie a transparentnosti. Jednou z jadrových tém výberových konaní je nepochybne otázka, či majú byť výberové konania (nielen) v školstve verejné. A nielen výberové konania, ale aj prípravný proces – zverejňovanie návrhov koncepcií kandidátov, či ich životopisov. Nakoľko my sme v legislatíve problém nevideli, dali sme si záležať na tom, aby sme zozbierali protiargumenty štátnych inštitúcii a spoločenské mýty, ktoré celé desaťročia v praxi bránia radám škôl a zriaďovateľom, aby vykonávali túto verejnú službu verejným spôsobom.

Nasledovné výroky predstavujú mýty:

Zákon vraj neprikazuje ani nezakazuje verejný výber

Hlavným zákonom (lex generalis) pre výberové konania vo verejnom záujme je zákon 552/2003. Ten v § 5 stanovuje základné princípy realizovania výberových konaní naprieč štátnym orgánom, samosprávam a ich organizáciám. Špecifickým zákonom (lex specialis) tejto problematiky osobitne pre školstvo je zákon 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Ten v § 4 túto problematiku priamo nešpecifikuje, ale uvádza, že výberovou komisiou je rada školy, pričom tá v § 24 je definovaná ako iniciatívny orgán presadzujúci verejné záujmy a v ods. 15 sú jej zasadnutia priamo definované ako verejné, iba ak by 2/3 väčšina členov schválila ináč. Zároveň možno konštatovať z § 24 ods. 5 zákona 596/2003, že kľúčovou úlohou rady školy je uskutočňovanie výberového konania, dokonca je to uvedené na prvom mieste. Je len ťažko uveriteľné, že by len táto jedna činnosť rady školy bola neverejná a ostatné áno. Z uvedeného teda rozhodne nevyplýva, že by bol stav verejnosti výberových konaní v školstve neutrálny a neurčený, skôr naopak, domnievame sa, že výberové konanie na riaditeľa školy je zo zákona verejný.

Rada školy a výberová komisia vraj nie je to isté

Ministerstvo školstva z našej emailovej komunikácie (4.3.2021) tvrdí, že „v kontexte výberového konania výberová komisia nie je „len“ rada školy, ale ide o radu školy rozšírenú o ďalšie osoby“ – zástupca z okresného úradu či inšpekcie. Tento argument by mohol pekne nahrať tomu, že výberové konanie nie je bežné zasadnutie rady školy a teda sa na neho nevzťahuje § 24 ods. 15, že má byť toto zasadnutie – výberové konanie – verejné. Hĺbkovou analýzou problematiky a samotného zákona 596/2003 sme zistili, že tento argument nemá dostatočné právne zázemie v samotnom zákone. Výberová komisia podľa § 4 ods. 3 je totiž rozšírená o ďalšie osoby iba v prípade štátnych základných a stredných škôl, ktoré tvoria asi tretinu všetkých škôl, v ktorých sa realizuje na Slovensku výberové konanie. Máme tu totiž materské školy, cirkevné a súkromné základné a stredné školy, základné umelecké a jazykové školy, centrá voľného času a pod., kde sa žiadni ďalší členovia pri výberových konaniach nedelegujú. Ak by mal zákonodarca zámer, aby výberové konanie bolo neverejné a podmienil to prítomnosťou „ďalších“ členov, znamenalo by to, že iba štátne základné a stredné školy by mali neverejné výberové konania a ostatné (cirkevné, súkromné, materské…) by boli verejné. Takáto logika je nepredstaviteľná, keďže štátne školy majú podliehať určite viac verejnej kontrole a nie menej ako ostatné.

Verejnosť výberového konania vraj zasahuje do ochrany osobnosti kandidátov

Občiansky zákonník pozná v § 11 pojem ochrana osobnosti. Tento pojem sa stal ďalším z rady argumentov, prečo by výberové konanie nemalo/nemuselo byť verejné. Ministerstvo spravodlivosti ako gestor tohto zákona nám v odpovedi 6. júla 2021 napísalo svoj právne vyjadrenie: „Nakoľko výkon funkcie riaditeľa školy je výkon funkcie vo verejnom záujme, uchádzač o predmetnú funkciu má povinnosť strpieť vyššiu mieru zásahu do práva na súkromie. V tomto smere tak konštatujeme, že verejné výberové konanie na riaditeľov škôl a školských zariadení nepredstavuje zásah do práva na súkromie uchádzača avšak len za predpokladu, že zásah je vykonaný primeraným spôsobom a nezasahuje do intímnej sféry uchádzača a to vzhľadom na všetky okolnosti za ktorých je vykonávaný.“ Záver vyjadrenia ministerstva je veľmi dôležitý práve preto, že neverejné výberové konania, ktoré sa neraz realizujú iba formálne a víťaz je dopredu jasný, má často bližšie skôr k súťaži krásy ako k transparentnému a merateľnému výberu. Žiadne kritéria a svojvôľa zriaďovateľa či rady školy za zavretými dverami budia oveľa viac obavu, či spôsob výberu, otázky a komentáre členov rady školy neraz nezasahujú aj do osobnej sféry uchádzača. Sme presvedčení, že verejné výberové konanie by vrátilo tomuto procesu punc merateľnosti, vopred jasných verejných kritérií postavených nie na sympatiách a priateľstvách, ale na verejnom záujme účastníkov vzdelávania. Ak sa robí výberové konanie nezávisle a transparentne, nie je dôvod zasahovať do súkromia uchádzača, ale pýtať sa len na fakty a postoje k verejným otázkam a názorom, ktoré sú spojené s riadením školy. Z uvedeného usudzujeme, že ani tento mýtus nemá dostatočné právne zázemie.

Výberové konanie vraj zasahuje do ochrany osobných údajov

Jedna z najzmätočnejších tém školstva, v ktorej vládne neporiadok, je téma tzv. GDPR. Všetko, čo z nejakého dôvodu považujeme za tabu, schováme pod túto nálepku. Urobme si v tom teda trochu jasno. Ochrana osobných údajov súvisí so získavaním a spracúvaním „bežných“ údajov o kandidátoch spravidla v rozsahu meno, adresa, fotografia, dátum narodenia, vzdelanie a pod. Tzv. citlivé osobné údaje (názory, rasový alebo náboženský pôvod a pod.) sa nezískavajú ani nespracúvajú. Účel spracúvania týchto údajov slúži na posúdenie kvalifikačných predpokladov kandidátov, ktoré zákon stanovuje (napr. § 4 zákona 596/2003). Zodpovednosť na tom istom mieste zákon zveruje do rúk zriaďovateľa, nie rady školy, nakoľko zriaďovateľ bude následne aj riaditeľa menovať do funkcie a uzatvárať s ním pracovný pomer. Kandidáti pre tento účel poskytujú štandardne súhlas so získavaním a spracúvaním informácii v rozsahu potrebných pre posúdenie. Rada školy zo všetkých osobných údajov potrebuje pre účely výberu prichádzať do kontaktu len s malou časťou dát – meno a priezvisko a životopis najmä s údajmi opisujúcimi skúsenosti, zručnosti a vzdelanie kandidátov. Tieto údaje rada školy získava od zriaďovateľa pre účely výberového konania s tým, že kandidáti udeľujú súhlas zriaďovateľovi už aj s týmto rozšírením pre radu školy, alebo členovia rady školy tieto údaje získavajú dopytovaním sa priamo na výberovom konaní, alebo ich poskytuje zriaďovateľ cez tzv. mlčanlivosť ako nevyhnutné údaje pre účely výberového konania. V praxi sa ukazuje najlepšie, ak kandidáti od začiatku už pri vyhlásení výberového konania dostanú presné informácie, na aký účel sa budú tie ktoré údaje spracúvať, prípadne dá kandidát priamo súhlas so zverejnením svojho životopisu, čím sa predíde všetkým špekuláciám a posúdenie kvality kandidátov je možné verejne kontrolovať – aj samotnými kandidátmi.

Pod argument GDPR sa často schováva aj návrh koncepcie rozvoja školy kandidáta. Ten však nemožno definovať ako osobný údaj, ako nám potvrdil aj Úrad na ochranu osobných údajov SR v odpovedi 24. januára 2020, aj keď môže osobné údaje obsahovať. V praxi by to znamenalo, že kandidát by do textu osobné údaje vložil, na čo však nie je v praxi žiaden dôvod. Ak by náhodou, zriaďovateľ môže prípadné osobné údaje zakryť alebo kandidátov požiada o vyjadrenie súhlasu so zverejnením.

Návrh konceptu rozvoja školy je údajne autorský dokument

Posledným z radov mýtov o výberových konaniach je, že kandidát vypracúva návrh konceptu rozvoja školy, ktorý je jeho autorským dokumentom a teda bez jeho súhlasu ho nemožno zverejniť. Autorská spoločnosť LITA nám odkázala v mailovej komunikácie 5.5.2021 v súlade s autorským zákonom, že „dielo musí byť výsledkom tvorivej duševnej činnosti. Z vyjadrenia nášho výboru takéto dielo (Návrh koneceptu rozvoja školy) na základe svojej podstaty má malý podiel tvorivosti.“ Ministerstvo kultúry SR, ktoré je gestorom autorského zákona nám v rozsiahlej reakcii dňa 22.7.2021 vysvetlilo, ako je to s podstatou autorských diel. V právnom názore ministerstvo konštatuje, že “v tomto prípade s najväčšou pravdepodobnosťou o dielo v zmysle Autorského zákona nepôjde, keďže tento návrh koncepcie môže predstavovať v zásade iba určité informácie, metódy, zhrnutia alebo koncepty, ktoré pravdepodobne nebudú spĺňať základný pojmový znak diela, a to, že sú jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora.” Nie je možné úplne vylúčiť, že by sa v nejakom, skôr výnimočnom prípade mohlo jednať o autorské dielo, ale už zo samej podstaty tohto dokumentu ide skutočne skôr o návrhy, myšlienky, ktoré zhŕňajú už známe koncepty (napr. riaditeľ chce presadzovať environmentálnu výchovu, alebo demokratické riadenie školy a i.).

Je tiež veľmi otázne, akú kvalitu dnes majú predkladané koncepty kandidátov, či sú výsledkom kvalitnej analýzy potrieb účastníkov vychádzajúcej zo swot analýzy a prinášajú naozaj tvorivé riešenia pre školy. Aj tak by ale v tomto prípade nešlo o autorský dokument. A otázkou je, či má riaditeľ školy byť výskumník, umelec, ktorý vytvára úplné nové koncepty, alebo má byť skôr manažér, ktorý počúva a manažuje procesy v škole.

Riešením samozrejme, ako vždy môže byť už vo výzve zriaďovateľa uvedená požiadavka o súhlas so zverejnením koncepcie, ale aj životopisu. Ak by kandidát takýto súhlas neposkytol, prisúdil by sa kandidátovi napr. číselný kód a koncepcia by sa zverejnila bez mena iba s predeleným identifikátorom.

Viac o tejto téme nájdete aj v publikácii Transparentný výber riaditeľov škôl.


Podeľte sa a napíšte nám Vaše skúsenosti na demokracia@sku.sk

Projekt „Podpora demokratizácie v školách“ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.