Ďalší (ne)úspešný týždeň legislatívy za nami

Prvý februárový týždeň bol v komore učiteľov i na ministerstve dosť legislatívne náročný. Zúčastnili sme sa v pondelok rozporových konaní ku školskému zákonu a v stredu k vyhláške o kvalifikačných predpokladoch. O oboch predpisoch a podaných pripomienkach sme verejnosť informovali v nedávnych článkoch Pripomienky Slovenskej komory učiteľov k novele školského zákona a Pripomienky SKU k Vyhláške o kvalifikačných predpokladoch. K novele školského zákona i k Vyhláške sme prijali viaceré pripomienky od našich členov i verejnosti a väčšinu z nich sme aj predložili do medzirezortného pripomienkovania. Následne k nim prebehlo tzv. rozporové konanie, kde sme bojovali za presadenie viacerých dôležitých zmien.

Vyhláška o kvalifikačných predpokladoch – mimoriadny úspech

Rokovania k vyhláške o kvalifikačných predpokladoch boli skutočne nadmieru úspešné. Komore učiteľov sa podarilo presadiť prakticky všetky pripomienky, niektoré boli nedopatrením duplicitné alebo už boli zapracované. Ide doteraz o najúspešnejšie rokovanie s Ministerstvom školstva. Je to nezvyčajné, ale komora učiteľov za účasti Sone Puterkovej a Viktora Križa rokovala o problematike zmien veľmi konštruktívne so zástupcami sekcie legislatívy a odboru PZ a OZ. Všetky pripomienky a ich zapracovanie zo strany ministerstva školstva zverejňujeme v zápisnici, ktorú nám ministerstvo školstva zaslalo.

Novela školského zákona

Zatiaľ čo rokovania k vyhláške boli skutočne úspešné, novela školského zákona už takéto známky nejavila. Aspoň nie v niektorých zásadných témach, ktoré komora učiteľov k novele predložila. Treba však dodať, že rokovanie prebiehalo veľmi konštruktívne a väčšinou so snahou hľadať, ako sa dá. Komoru na rokovaní zastupovala účasti Andrea Benková a Viktor Križo (SKU). Žiaľ, spôsob vedenia tvorby legislatívneho procesu nemožno v takomto štýle schvaľovať snáď ani v čase vojny. Postačil by jeden deň s 10 vybranými expertami zo stavovských organizácií a ministerstva a novela školského zákona by mohla vykázať významne vyššiu kvalitu. Mnohé formulácie a opravy školského zákona by sa dali nielen vylepšiť, ale doplniť o ďalšie, ktoré v praxi spôsobujú problémy. Najčastejšia reakcia ministerstva školstva bola: “To je nad rámec zákona”. Dodnes však nevieme, čo je kľúč, že ministerstvo si do zákona presadí podľa svojej ľubovôle kadejaké vedľajšie opravy a novinky (napr. hodnotenia, experimentálneho overovania a i.) a ak na nevhodné odseky upozornia iní, vyhodnotí sa to ako nad rámec zákona.

Veľmi smutný začarovaný kruh nad legislatívnym procesom (pripomínajúci alkoholika v Malom princovi) je, že ho musíme rýchlo urobiť, aby sme splnili míľniky EÚ v Pláne obnovy. Lenže tieto míľniky v Pláne obnovy vznikli tak, že sme si ich sami vymysleli a so súhlasom EK sme sa zaviazali, že ich splnením dosiahneme viditeľný dopad v kvalite vzdelávania. Keď sa však zdvihne vlna odporu voči neparticipatívnym a rýchlopečeným zmenám, dopad na zmenu a kvalitu už nikoho nezaujíma. Reakcia na našu kritiku je, že teraz nie je čas diskutovať, musíme splniť míľniky. A tak plníme míľniky, aby sme splnili míľniky. Človek, škola, dieťa, učiteľ sú na okraji záujmu.

Najzásadnejšími neúspešnými pripomienkami k novele školského zákona boli dve:

  1. Žiadali sme odstrániť alebo upraviť hrubo diskriminačné opatrenie, že učiteľky a učitelia v materských školách musia absolvovať inovačné vzdelávanie každých 7 rokov a to bez nároku na príplatok. Vraj tým naplníme míľnik zvyšovania kvalifikácie zamestnancov materských škôl. To, že časť učiteliek má za sebou magisterské štúdium pre predprimárne vzdelávanie, alebo majú už atestácie, nikoho nezaujíma. Všetci rovnako budú musieť absolvovať takéto nezmyselné vzdelávanie. Kvalita systému takéhoto vzdelávania PZ a OZ dlhodobo nefunguje ako sme na to upozornili opakovane napr. aj v našom článku Vzdelávanie PZ a OZ naďalej nefunguje. Zásadná diskriminácia je tak v tom, že učiteľky MŠ budú mať iné podmienky kvalifikácie ako ostatní PZ a OZ a za inovačné vzdelávanie nebudú odmenení ako ostatní. Toto opatrenie je azda najuletenejším nápadom MŠ SR ako obchádzať zdravý rozum a míľniky Plánu obnovy.
  2. Financovanie podporných opatrení, ktoré v míľnikoch Plánu obnovy malo byť záväzné a nárokovateľné, zlyhalo. Slovné spojenie “môže prideliť” v § 4e) zákona 597/2003 vytvára priestor pre ľubovôľu hádok medzi MŠ SR a MF SR a školám vytvára enormný tlak na vysporiadanie sa s potrebami detí a učiteľov. Konflikt z vlády a parlamentu sa tak presunie medzi rodičov a riaditeľov. Zároveň sa do zákona 597/2003 v ods. 3 dostala čarovná vetička: “Ministerstvo každoročne zverejňuje aj metodiku prideľovania finančných prostriedkov.” Takáto nenápadná vetička dáva ministerstvu každoročne do rúk moc nad tým, komu, koľko a akým spôsob peniaze pridelia. Stovky miliónov eur tak podliehajú “ruskej rulete” a dobrej vôli pár zamestnancov na Stromovej. Deti s akýmikoľvek ťažkosťami, ale aj učitelia, rodičia a riaditelia tak budú vo svojich požiadavkách závisieť na netransparentnom kľúči v rukách jednotlivcov.

CELÉ ZNENIE PREDKLADANÉHO NÁVRHU NOVELY ZÁKONA NÁJDETE TU.

Rokovania o novele priniesli aj viaceré pozitívne zmeny ako je zvýšenie a nárokovateľnosť financií do materských škôl, rozšírenie kapacít pre každé dieťa od 3 rokov, rozšírenie kategórii detí, ktoré môžu dostať podporu, právna nárokovateľnosť podporných opatrení (aspoň zo strany dieťaťa), zrušenie nadbytočného pojmu integrácie a ďalšie drobnosti.

Treba vyjadriť veľké poďakovanie konkrétnym zamestnancom ministerstva školstva – sekcie legislatívy a odboru inkluzívneho vzdelávania a odboru PZ a OZ (p. Hlavatá), že vyčarovali z vody naozaj, čo sa dalo.

Je hanbou ministerstva financií, vlády i poslancov, že ich záujem o pomoc deťom v školách a kvalitu vzdelávania je takmer nulový.