Pripomienky Slovenskej komory učiteľov k novele školského zákona
Legislatívny proces LP/2023/22
Ministerstvo školstva predkladá druhý krát tú istú reformu do pripomienkového konania, pričom značne nepripravená verzia 1.0 bola podaná v septembri a januárová verzia 2.0, po prvotnom nadšení, nejaví známky oveľa lepšej kvality. Najzásadnejším problémom tejto novely je, že vlastne je závislá v zákone 597/2003 na slove „môže“ tak, ako to bolo doteraz. To, koľko peňazí, na čo a podľa akého kľúča nemá žiadnu právnu záväznosť a rozhodne o tom bez MPK ministerstvo školstva za zatvorenými dverami. Ak sa bližšie pozrieme na financie, vidíme skôr zalepovanie dier, výrazný nedostatok podpory, ktorú školy vyžadujú, neisté ďalšie kroky ako napr. výraznejšia podpora poradenského systému, aby vôbec mal kto podporné opatrenia realizovať.
Ministerstvo už tradične vložilo novelu s množstvom prílepkov do medzirezortného pripomienkového konania bez akejkoľvek odbornej diskusie. Po spustení MPK však priamoriadená organizácia NIVAM organizovala súbežne zber pripomienok od odborníkov z expertných skupín. Presne naopak, ako sa to má robiť. Hrozí tak, že verzia novely pôjde do parlamentu ako zlátanina, ktorú nikto neuvidí pred jej finálnym schválením. Zásadné zmeny, ktoré novela prekladá sa týkajú najmä plnenia cieľov Plánu obnovy a odolnosti SR reforiem 1, 2 a 3 komponentu 6:
- Zavedenie právneho nároku od 3 rokov na MŠ a zmena financovania predprimárneho vzdelávania s účelovým viazaním finančných prostriedkov, ktorá by mala kopírovať súčasný systém normatívneho financovania ZŠ (dobrá správa).
- Zmena konceptu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov a vypracovanie modelu nárokovateľných podporných opatrení v školách, vrátane ich financovania. Navrhuje sa rozšíriť koncept ŠVVP o novú kategóriu detí s prekážkami v prístupe k vzdelávaniu, kde bude možné podľa potreby zaradiť práve deti, ktoré nemajú žiadnu diagnózu, ale potrebujú pomoc – deti cudzincov, deti v riziku a pod.
- Ministerstvo opravuje chyby z predošlej novely – o hodnotení žiakov v súvislosti s prospel s vyznamenaním aj pre tých, ktorí majú absolvoval,
- Ministerstvo zavádza možnosť experimentálneho overovania aj priamo na vlastný podnet, čo vyvoláva viaceré nejasnosti.
- Ministerstvo zavádza nové kvalifikačné predpoklady pre učiteľov v MŠ mimoriadne pofidérnym spôsobom – cez povinnosť absolvovať bez nároku na príplatok každých 7 rokov inovačné vzdelávanie.
Aktuálna novela školského zákona je ďalšia z dielne nepripravených, nesystémových a finančne nekrytých reforiem. Viaceré zmeny a úpravy, ktoré bude nevyhnutne táto novela vyžadovať zrealizovať v expertne rýchlom času ju však môže spraviť ešte historicky najvýznamnejšou alebo naopak, ďalšou v poradí nedotiahnutých a pre prax viac zaťažujúcich ako pomáhajúcich. Verme v to prvé. Komora predkladá preto 70 zlepšení a korektúr:
| paragraf | Pripomienka | Zdôvodnenie | Typ |
| § 2 písm. j) | Nové znenie písm. j): dieťaťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami dieťa alebo žiak, ktorému bola diagnostikovaná špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba podľa § 2 písm. i); týka sa to aj detí a žiakov uvedených v písmenách k) až q). | Ak je ŠVVP definovaná v písm. i), treba sa primárne odvolať na písmeno i), pričom to samozrejme platí aj pre žiakov uvedených pod písm. k) až q). Predložené znenie umožňuje pokladať za žiaka so ŠVVP aj žiaka s diagnózou podľa písm. k) až q), ktorý nebol v PaP diagnostikovaný. Časť textu o potrebe podporného opatrenia je zbytočná, vyplýva z písm. i). Z litery zákona bude po novom v podstate vyplývať, že podporné opatrenie je priamo napojené na koncept ŠVVP. | Z |
| § 2 písm. p) | Nové znenie písmena p): dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné a ekonomické podmienky alebo kultúrne a jazykové odlišnosti dlhodobo znevýhodňuje dieťa alebo žiaka vo výchovno-vzdelávacom procese. | Znenie nebolo menené, ale novela dáva príležitosť na úpravu. Súčasné znenie je príliš etnocentrické. Znevýhodnené prostredie nemusí „nedostatočne podnecovať“, ale inak podnecovať, než je pre majoritnú spoločnosť žiaduce. Negatívne formulácie (nepodporuje, neposkytuje) sú stigmatizujúce. | Z |
| § 2 nové písmeno r) | Navrhujeme doplniť nové písmeno r) § 2, ktorým sa zavedie kategória detí a žiakov s odlišným materinským jazykom: “r) dieťaťom s odlišným materinským jazykom alebo žiakom s odlišným materinským jazykom dieťa alebo žiak, ktorého materinský jazyk sa líši od vyučovacieho jazyka školy, ktorú navštevuje, a ktorého znalosť vyučovacieho jazyka je nižšia než veku primeraná znalosť vyučovacieho jazyka deťmi a žiakmi bez odlišného materinského jazyka.” | Na Slovensku dlhodobo absentuje cielená podpora pre deti a žiakov s odlišným materinským jazykom, pričom ich podiel v školách je v porovnaní s inými európskymi krajinami relatívne vysoký (sú to najmä deti a žiaci s materinským jazykom rómskym v slovenských aj maďarských školách, odídenci s materinským jazykom ukrajinským či iní cudzinci z celého sveta žijúci na Slovensku a ďalší). Ambícia odstrániť systémový nedostatok podpory deti a žiakov, ktorých materinský jazyk sa odlišuje od vyučovacieho jazyka školy, je záväzkom, vyplývajúcim z Reformy 2 Komponentu 6 Plánu obnovy a odolnosti SR. Pre zacielenie podpory je vhodné, aby školský zákon explicitne zadefinoval a rozlišoval túto skupinu detí a žiakov. Po prijatí definície je nutné v školskom zákone upraviť, že za žiakov s odlišným materinským jazykom sa nepovažujú žiaci bilingválnych škôl podľa § 12, ods. 6 platného znenia zákona. | Z |
| § 2 písm. s) | Vypustiť definíciu školskej integrácie a súčasne tento pojem aj na ďalších miestach – v zákone sa termín integrácia používa iba v § 30 ods. 7; § 28 ods. 13 a v § 29 ods. 10 a nahradiť ich pojmom ŠVVP. Na toto miesto písm. s) treba posunúť pojem inkluzívne vzdelávanie, čím by sa v prípade starších odvolávok už všetko odvolávalo na novší koncept. | Tento pojem sa nespája s financovaním a preto nebude nijako chýbať, je úplne duplicitný a nemá žiaden ďalší význam v šk. zákona. Zo zákona 597/2003 v návrhu vypadáva tiež. Na inom mieste v legislatíve sa už nenachádza. Pôvodne sa hovorilo o žiakoch so ŠVVP. Neexistuje dôvod, prečo by sa žiaci s nadaním a zo SZP mali vypúšťať. Zdôvodnenie v osobitnej časti dôvodovej správy je neprijateľné. | Z |
| nový § 2aj) | Doplniť: aj) školskou segregáciou konanie alebo opomenutie konania, ktorého priamym dôsledkom alebo nepriamym dôsledkom dochádza k neopodstatnenému priestorovému, organizačnému alebo fyzickému vylúčeniu alebo oddeleniu od ostatných detí, žiakov alebo poslucháčov pri výchove a vzdelávaní alebo k menej priaznivej výchove alebo menej priaznivému vzdelávaniu. | V pôvodnom návrhu novely bol aj tento odsek a vypadol. Je to kľúčový indikátor Plánu obnovy. | Z |
| § 6 písm. l) | Vrátiť pôvodné znenie! | Pôvodný text hovoril o deťoch a žiakoch so ŠVVP, z tohto návrhu vypadli deti a žiaci zo SZP a nové deti s podpornými opatreniami. Inkluzívne vzdelávanie ako cieľ a princíp vzdelávania neznamená, že budeme o problémoch týchto detí mlčať. Štátny vzdelávací program by mal reflektovať osobitosti všetkých detí/žiakov so ŠVVP aj naďalej. | Z |
| § 7 ods. 5 a § 7a ods. 2 | V súlade s odporúčaniami nahradiť podľa odporúčaní… alebo „nesmie byť v rozpore.“ | IVP nikdy nemôže byť dokonale v súlade s odporúčaniami, lebo poradenské zariadenie nepozná natoľko dieťa a prostredie školy, aby presne stanovilo odporúčania. Musí byť úlohou školských podporných tímov a triedneho učiteľa spolu s rodičom a dieťaťom, aby dobre nastavili a pretavili odporúčania poradenského zariadenia do reality IVP. Odporúčania majú byť smerovania, nie primárne taxatívne vymedzenia. | Z |
| § 7 ods. 5 | formulovať nasledovne: Ak škola vzdeláva deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vytvára pre ne podmienky najmä prostredníctvom školského vzdelávacieho programu. | Odsek je duplicitný s inými ustanoveniami – s § 94 a s § 7a) a na tomto mieste v § 7 sa vymedzuje ŠkVP, pričom každý žiak postupuje najmä podľa ŠkVP školy alebo triedy, v ktorej je vzdelávaný. | |
| § 7a ods. 1 písm. a) | Upraviť znenie ustanovenia: a) dieťa alebo žiak so ŠVVP, ktorého vzdelávanie na základe odporúčaní zložiek systému poradenstva a prevencie vyžaduje úpravu školského vzdelávacieho programu školy, ktorú navštevuje, | Takto znenie spolu s § 7 ods. 5 a § 94 konečne jasne stanoví poradie – každý žiak ide najprv inkluzívne podľa ŠkVP, potom ak nemôže tak podľa IVP. Vzdelávacie programy daného znevýhodnenia sú určené primárne pre špeciálne školy a aj tie ich musia adaptovať ešte na svoju školu cez ŠkVP. Čiže vzdelávacie programy pre ZZ nie je možné len vziať a podľa neho dieťa vzdelávať, vyžadujú adaptáciu na konkrétneho žiaka a podmienky danej školy a triedy a to cez IVP. | Z |
| § 7a ods. 2 | Individuálny vzdelávací program pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa odporúčaní jednotlivých zložiek systému poradenstva a prevencie vypracuje zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci s ostatnými zamestnancami školy a po konzultácii s dieťaťom alebo žiakom a jeho zákonným zástupcom. | IVP po novom bude nástroj nielen podpory detí so ZZ, ale aj iných detí so ŠVVP. Nakoľko podporné opatrenia budú môcť indikovať aj školy, musí existovať dokument, ktorý tieto zmeny zachytí a stanoví. Nemá zmysel, aby sme v rámci debyro vytvárali v školách správy a následne tvorili IVP. Je to to isté a možno zo vlastne zlúčiť. Zároveň IVP sa vytvára priamo s informovaným súhlasom rodiča a má min. 15 rokov históriu v školách. Takto bude vlastne IVP možné zostaviť jedna iba školou s rodičom, alebo na odporúčania a indikáciu CPP/ŠCPP. | Z |
| § 14 ods. 5 písm. b) | Nový text ustanovenia: ak ide o experimentálne overovanie podľa odseku 1 písm. i), ministerstvo školstva určí garanta spomedzi organizácií uvedených v odseku 10. | Experimentálne overovanie bez odborného garanta je nevhodné, treba sa pri ňom oprieť o nejakú odbornú autoritu. Ministerstvo by malo vždy nájsť garanta; podľa toho sa potom musí upraviť aj písm. e). | Z |
| § 14 ods. 13 | Navrhovaný odstavec vypustiť! | Ak bude mať každé overovanie garanta, tento bod je nadbytočný. Vyhodnotenie experimentálneho overovania iba ministerskými úradníkmi nie je optimálne. Ministerstvo napokon tak či tak schvaľuje/neschvaľuje garantovo hodnotenie (§ 14 ods. 12), čo je v poriadku. | Z |
| § 16 ods. 3 a) | Navrhujeme upraviť znenie ustanovenia § 16 ods. 3 písm. a) nasledovne: “a) primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvý stupeň základnej školy alebo absolvovaním posledného ročníka základnej školy, ak ide o žiaka podľa § 97 ods. 5 písm. b) a c); dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie,”. Účinnosť tejto zmeny je potrebné prechodným ustanovením vymedziť až po plošnom zavedení nového štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie (ŠVP pre ZŠ) od 1.9.2026. | Naplnenie záväzku, stanoveného v reforme 1, komponentu 7 POO SR (Reforma obsahu a formy vzdelávania – kurikulárna a učebnicová reforma) a záväzku, vyplývajúceho zo Stratégie inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní, prioritná oblasť č. 1: Inkluzívne vzdelávanie a podporné opatrenia, strategický cieľ č. 1: Vytvorenie integrovaného inkluzívneho kurikula pre základné školy s prepojením na materské školy. Navrhujeme, aby žiaci s diagnostikovaným ľahkým mentálnym postihnutím mali možnosť nediskriminačne tak ako ostatní žiaci získať nižšie stredné vzdelanie (ISCED 2) po absolvovaní 9 ročníkov ZŠ. Žiaci s diagnostikovaným ľahkým mentálnym postihnutím aj vďaka tomuto majú zásadne nižšie šance uspieť vo vyšších vzdelávacích stupňoch, uplatniť sa na trhu práce a úspešne sa zaradiť do spoločnosti. Navyše pri ľahkom mentálnom postihnutí ide o častý fenomén nesprávnej diagnostiky rómskych žiakov, ktorí sú týmto spôsobom vyčleňovaní do špeciálneho školstva. Ministerstvo tu desaťročia viditeľne produkuje neodôvodnenú diskrimináciu jednej skupiny detí. | Z |
| v § 16 ods. 3b) | Odsek sa odvoláva na § 155 ods. 9 a navrhujeme, aby sa odvolával aj na § 155 ods. 5. | Je vlastne práva floskula, že sme umožnili deťom s MP sa zúčastňovať T9 (ods. 5), ale vlastne to nemá dosah na zásadnú vec a to na získanie ISCED 2. Doteraz sa totiž nemohli zúčastňovať T9. Na čo by sa dieťa zúčastňovalo T9, keď ho nepotrebuje a ešte školy si nechajú dieťa s MP, aby šlo na testovanie im pokaziť priemer? V podstate ide o segregačné odseky, lebo ak sa nájde dieťa s MP, ktoré má na to zvládnuť T9 na napr. tých 20 %, tak prečo má chodiť na samostatné externé testovanie (ods. 9) mimo školy a triedy s cudzími ľuďmi? Takáto bariéra je skutočne absurdná. Čiže ak dieťa s MP chce ísť na T9 so spolužiakmi, malo by to byť rovnocenné s externým testovaním. | Z |
| § 28, ods. 10 písmeno c) | Navrhujeme zmeniť poradie doplnenej časti vety nasledovne: „ak ide o plnenie povinného predprimárneho vzdelávania alebo o uplatnenie práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie“. | Súlad s poradím uvedeným v návrhu v čl. I, k bodu 51 (k par. 59 ods. 2) | O |
| § 28 ods. 12 | Nové znenie ods. 12: O zaradení dieťaťa so zdravotným znevýhodnením rozhodne riaditeľ školy na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva a prevencie a na základe vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu; o zaradení dieťaťa s nadaním rozhodne riaditeľ školy na základe odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a na základe vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu. Počet detí v triede môže byť znížený o dve za jedno dieťa so ŠVVP a maximálne o štyri za dve a viac detí so ŠVVP. | Opäť sa namiesto detí so ŠVVP vymenúvajú iba deti so zdravotným znevýhodnením a deti s nadaním. Kde sa stratili deti zo SZP? Novela počíta v § 28 ods. 8 s tým, že deti zo SZP budú tvoriť samostatnú triedu (vtedy ich nesmie byť viac ako 16). To sa v obciach s prevažne rómskou populáciou stane. Ale čo ak v inkluzívnej triede budú deti majoritnej populácie a spolu s nimi aj problémové deti zo SZP? O ich zaradení nemusí riaditeľ rozhodovať na základe nijakého odporúčania – jednoducho tam budú. Nemôže sa ale v takom prípade znížiť počet detí v triede? Ustanovenie o maximálnom počte detí so zdravotným znevýhodnením a nadaním v jednej triede je protiinkluzívne. Ich počet sa má odvíjať od reálnej situácie v obci, regióne. Ak ide o to, aby sa príliš neznižovali počty detí v triedach, možno namiesto maxima detí so ŠVVP stanoviť maximálne zníženie počtu detí v triede. | Z |
| § 28 ods. 13 | Zrušiť! | Ustanovenie je protiinkluzívne, malo slúžiť na preradenie problémového dieťaťa do špeciálnej MŠ. Spôsob vzdelávania sa vždy určuje tak, aby bol na prospech dieťaťa a súčasne sa vyžaduje súhlas rodiča. Ide okrem iného o duplikáciu, nakoľko kompetenciu súdu určujú iné predpisy, do školského zákona nepatrí. | Z |
| § 29 ods. 13 | Zrušiť! | Ustanovenie je protiinkluzívne, malo slúžiť na preradenie problémového žiaka do špeciálnej školy.. Spôsob vzdelávania sa vždy určuje tak, aby bol na prospech dieťaťa a súčasne sa vyžaduje súhlas rodiča. Ide okrem iného o duplikáciu, nakoľko kompetenciu súdu určujú iné predpisy, do školského zákona nepatrí. | Z |
| § 28, ods. 17 | Súhlasíme s vypustením zo zákona a premiestnením pôvodného odseku 17 do vyhlášky o materskej škole, navrhujeme však na koniec vety doplniť nasledovné: „po odsúhlasení pedagogickou radou“. | Deti sa zaraďujú do tried nevyrovnane, v jednej triede sú deti z podnetného prostredia, v druhej zo sociálne slabších pomerov, z rodín s nižším vzdelanostným a sociálnym statusom rodičov, čo má negatívny dopad na realizáciu VVČ, jej kvalitu. | Z |
| § 55a) ods. 8 | Doplniť: Žiak môže opakovať ročník raz na prvom stupni základnej školy a raz na druhom stupni základnej školy. Opakovanie ročníka sa nezapočítava do počtu rokov trvania povinnej školskej dochádzky; na žiaka, ktorý opakuje ročník, sa nevzťahuje vek uvedený v § 19 ods. 2 a § 22 ods. 1. | Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším počtom žiakov s neukončenou dochádzkou. Cieľom tejto novely je aj podľa Plánu obnovy dosiahnuť práve zníženie tohto indikátora, čo bolo aj v pôvodnom znení tejto novely. Na strednej škole takúto úpravu neodporúčame, tam to nemá opodstatnenie, ale na ZŠ počas povinnej školskej dochádzky je opakované opakovanie ročníka zbytočné. | Z |
| § 55a ods. 2-4 | celé vynechať | Hodnotenie PV, PVD aj celé navrhované aktuálne doplňujúce úpravy MŠ SR len precízujú starý spôsob myslenia, kde deti škatuľkujeme na vyznamenané a pod. Samotné ministerstvo to v poslednej novele navrhlo vynechať. Spôsobuje to zbytočnú byrokraciu, množstvo technických problémov a nakoniec je to antiinkluzívne. Malá časť deti opakovane dostáva pochvaly za veci, ktoré sú ich prirodzeným darom v konkrétnych vyžadovaných poznatkoch, ale mnohé deti nemajú šancu nikdy takéto hodnotenie získať, hoci sú snaživé, pracovité aj veľmi šikovné, ale stačí, že jeden predmet, napr. matematiku neovládajú dostatočne aspoň na dvojku. Celé toto je prežitok socializmu. Spôsob ocenenia žiaka je pochvala a iné možnosti, nie takéto nálepky a značky žiakov. Hodnotenie má byť formatívne, a nie normatívne a postavené na aritmetických priemeroch. | Z |
| § 61 ods. 1 | Nové znenie ods. 1: O prijatí dieťaťa špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a správy z diagnostického vyšetrenia, ktorá obsahuje návrh podporného opatrenia. Pre prijatie žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia a pre prijatie žiaka s umeleckým alebo športovým nadaním do školy pre žiakov s umeleckým a športovým nadaním sa správa z diagnostického vyšetrenia nevyžaduje. Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami poučí zákonného zástupcu o všetkých možnostiach vzdelávania jeho dieťaťa. | V tomto prípade je fajn, že sa vynechali žiaci zo SZP. Ale pozor: Aj umelecké a športové školy sú školami pre žiakov s nadaním (novo navrhovaný § 93a písm. c) a § 103 ods. 1 písm. b) a c). Pri prijímaní na tieto školy netreba správu z diagnostického vyšetrenia! Nová formulácia § 105 ods. 3 v prípade prijímania do športovej triedy psychodiagnostické vyšetrenie nevyžaduje. Avšak pri vzdelávaní umelecky a intelektovo nadaných žiakov v bežných je v záujme rozvoja nadania týchto žiakov prijať podporné opatrenia – a tie vyplývajú z diagnostického vyšetrenia. | Z |
| § 63 ods. 6 | Upraviť znenie nasledovne: „Uchádzač so zdravotným znevýhodnením pripojí k prihláške na vzdelávanie správu z diagnostického vyšetrenia s určením podporných opatrení vykonanú zariadením poradenstva a prevencie.“ | Zosúladenie znenia so zavedením podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní a so zmenou definície ŠVVP. Je absurdné, že sa vraciame opäť 10 rokov späť a novelou v r. 2021 sme zaviedli opäť platnosť správy. Poradenská správa nemá platnosť a odborne je to neobhájiteľné. Riešili sme to už pri vyhláške o SŠ, kde ministerstvo nakoniec po tlaku profesorov a docentov ustúpilo. Dúfame, že aj v tomto prípade ustúpi. | Z |
| § 94 ods. 2 | “2) Pri výchove a vzdelávaní detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením sa v školách podľa ods. 1 písm. a) a v triedach podľa ods. 1 písm. b) bodu 1 postupuje podľa vzdelávacích programov pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov.” | Vytvorenie legislatívneho predpokladu pre naplnenie záväzkov z POO SR – vzdelávanie žiakov základných škôl podľa jednotného, integrovaného a inkluzívneho kurikula (komponent 7, reforma 1 POO SR). Zákonom stanovená povinnosť uplatňovania vzdelávacích programov pre deti/žiakov so zdravotným znevýhodnením aj v bežných školách a triedach nezohľadňuje individuálne potreby detí a žiakov a organizačné možnosti škôl. Navrhujeme, aby bolo zrušené taxatívne vymenovanie vzdelávacích programov pre deti/žiakov s jednotlivými druhmi zdravotného znevýhodnenia v § 94. Žiaci na základných školách sa budú vzdelávať podľa jednotného, integrovaného a inkluzívneho kurikula, ako aj záväzku, že v prípade detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami im budú určené podporné opatrenia vo výchove a vzdelávaní (vrátane možných úprav či redukcie cieľov a obsahu vzdelávania). Zmena nemení účinnosť platných vzdelávacích programov pre deti/žiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ). Existujúce vzdelávacie programy pre deti/žiakov so ZZ sú platné až do momentu, kým MŠVVaŠ SR neschváli revidované verzie, ktoré budú reflektovať zavedenie podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní (K6/R2 POO SR) a schválenie nového integrovaného kurikula pre základné vzdelávanie (K7/R1 POO SR). Táto legislatívna zmena však vytvorí vhodné prostredie pre úspešnú implementáciu týchto reforiem. Zároveň tento odsek roky spôsobuje zmätok v kontrolách inšpekcie a vyžadujú, aby deti so ŠVVP postupovali podľa týchto VP, hoci § 7 jasne vymedzuje už od r. 2008 koncept IVP. | Z |
| § 105 | Nové znenie § 105: (1) Do škôl alebo tried pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sa prijímajú žiaci na základe žiadosti zákonného zástupcu po diagnostike vykonanej zariadením poradenstva a prevencie. (2) Do škôl alebo tried pre žiakov so špecifickým intelektovým nadaním sa prijímajú žiaci na základe pedagogickej diagnostiky zameranej na zistenie ich vedomostnej úrovne z profilových predmetov. (3) Do škôl a tried pre žiakov s umeleckým nadaním sa prijímajú žiaci na základe skúšok na overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania a posúdenia ich vedomostnej úrovne. (4) Do škôl a tried pre žiakov so športovým nadaním sa prijímajú žiaci na základe skúšok na overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania, posúdenia ich vedomostnej úrovne a zdravotnej spôsobilosti. (5) Kritériá na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania a vedomostnej úrovne detí alebo žiakov vydá riaditeľ príslušnej školy do 30. novembra školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie. | Text ods. 1 je nezmyselný, vedľajšia veta nemá predmet. Ods. 3 bol doplnený negatívnou formuláciou. Chýba spôsob prijímania žiakov so špecifickým intelektovým nadaním do tried s rozšíreným vyučovaním niektorých predmetov a prijímania do škôl s umeleckým zameraním. Celý paragraf treba naštylizovať jednoznačne zrozumiteľne. | Z |
| § 108 ods. 1 | písomnú žiadosť z daného odseku vynechať | Ide o nadbytočnú byrokraciu, nakoľko tlačivo Návrhu obsahuje súhlas rodiča. O integráciu nemusí vždy a je to tak v praxi veľmi často, žiadať rodič. Môže ju navrhnúť triedny učiteľ, poradňa, soc. kuratela, lekár. Rodič musí informovane súhlasiť, ale nemusí o to vždy sám proaktívne žiadať. To je aj v rozpore s Komentárom OSN č. 14 o najlepšom záujme dieťaťa, kde o naplnenie týchto práv vrátane integrácie môže požiadať aj dieťa alebo aj akýkoľvek orgán, ktorého úlohou je tento najlepší záujem chrániť. Keďže ide o duplikáciu, treba to vynechať, v praxi najmä pri inšpekčných kontrolách to spôsobuje zbytočné duplikácie a nezmyselné neekologické tlačenie tisícov strán navyše. | Z |
| § 130 ods. 1 | doplniť kariérovo-poradenskú činnosť: V systéme poradenstva a prevencie sa vykonáva odborná činnosť zameraná na optimalizáciu výchovného, vzdelávacieho, psychického, sociálneho a kariérového vývinu detí od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie, ktorou je poradenská činnosť, psychologická činnosť, pedagogická činnosť, špeciálno-pedagogická činnosť, logopedická činnosť, liečebno-pedagogická činnosť, sociálno-pedagogická činnosť a kariérovo-poradenská činnosť. | V § 130 vypadla kariérovo-poradenská činnosť, nesúlad so zákonom č.138/2019 Z.z., § 23 písm c) kariérový poradca ako odborná kategória v systéme poradenstva a prevencie. Tiež navrhovaná zmena štylizácie ide od všeobecnejšieho zámeru ku konkrétnym činnostiam, ktorými sa zámer dosahuje. | Z |
| § 131 ods. 1 | vynechať výchovného, doplniť prevencie: Odborná činnosť podľa § 130 ods. 1 sa uskutočňuje v súlade s výkonovými a obsahovými štandardmi poradenstva a prevencie prostredníctvom podporných úrovní | Legislatívno-technická chyba. Potrebné dodržiavať už zavedenú terminológiu v § 130 Systém poradenstva a prevencie a formulovať ako poradenstvo a prevencia( PaP). | Z |
| § 131 ods. 2 d) | doplniť kariérovú výchovu: d) kariérová výchova a kariérové poradenstvo | Na prvom stupni úrovní podpory ide aj o kariérovú výchovu, ktorej sa venujú aj ostatní učitelia, najmä triedni vo vhodných témach v ŠVP. Potrebou je zamerať sa na lepšiu prípravu žiakov na svet práce a život. Kariérová výchova je zahrnutá v obsahových a výkonových štandardoch (z dielne VÚDPaP) ako aj v profesijných štandardoch (z dielne NIVAM), v ktorých sa definujú činnosti a kompetencie kariérovej výchovy. | Z |
| § 131 ods. 3 | doplniť do tohto opatrenia školský podporný tím a doplniť terapiu medzi činnosti. | ŠPT je najdôležitejšie podporné opatrenie a je to zatiaľ ich jadrový stupeň podpory. Je nemysliteľné, že na 1 stupni je to spomenuté a na druhom, ktorý im priamo patrí nie sú školské podporné tímy spomenuté. Všade sa predpokladá vrátane nového systému podporných úrovní a štandardov, že ŠPT pôsobí na 2. stupni. Doplnenie terapie je iba formalita, nakoľko v popise stupňov podpory už terapia doplnená je. Ide o kľúčové podporné opatrenie priamo indikované najbližšie k dieťaťu. Nie je dôvod to aj do zákona neuviesť správne. Terapia na druhom stupni musí byť jednak preto, že je to zahraničný štandard a po sekerách v chrbtoch potrebujeme terapeutov aj v školách, resp. my ich máme (napr. aktuálne vychádza z výcvikov stovky hrových terapeutov na školy). Aktuálne na to vypísalo aj MZ SR grant a je veľmi smutné, že práve ľudia v školách sa nebudú môcť vzdelávať v terapii, ktorú tak urgentne potrebujeme dostať k deťom do škôl. Touto úpravou otvoríme aj možnosť, aby ľudia získali skutočne kvalitné vzdelávanie cez grant. | Z |
| § 131 ods. 7 | Doplniť nový odsek 7 v znení: Metodické usmernenie k úrovniam podpory jednotlivých stupňov vydáva ministerstvo na svojom webovom sídle. Zároveň zvážiť, či nezrušiť celý § 133 odsek 2, pričom štandardy výchovného poradenstva sú len malá časť celého systému úrovní. | Úrovne podpory s jednotlivými stupňami podpory zasahujú do činnosti PZ a OZ na školách (1. stupeň úrovní podpory) až po vysokošpecializovaných OZ (5. stupeň úrovní podpory) a predpokladajú prepojenosť a spoluprácu naprieč jednotlivými stupňami. Je potrebné obšírnejšie metodicky usmerniť: kto čo a ako vykonáva, tieto dokumenty už boli vypracované a sú zverejnené na webovom sídle ministerstva pod záhlavím Transformácia poradenských zariadení. | Z |
| § 134 ods. 2 | vynechať znenie a kariérové poradenstvo: Úlohou výchovného poradenstva je vykonávanie poradenstva pri riešení osobnostných, vzdelávacích, profesionálnych a sociálnych potrieb detí. | Legislatívno-technická poznámka. Rozpor so zákonom č. 138/2019 Z.z., § 36 body 3) a 4), v ktorých sa stanovuje kto všetko môže vykonávať kariérové poradenstvo v škole. V§134 bode 2) je to nadbytočná podrobnosť. Výchovné a kariérové poradenstvo sú dve rovnocenné osobitné špecializované činnosti. | Z |
| § 135a ods. 1) | upraviť: Kariérové poradenstvo v škole podľa § 27 ods. 2 písm. a) až g) a v školskom zariadení podľa § 117 a 120 je zamerané najmä na činnosti podľa § 131 ods. 2 písm. d) a f) v súčinnosti s príslušným poradenským zariadením podľa odseku 2. | Zrejme ide o administratívne pochybenie: činnosti 1. stupňa v škole (1. stupeň úrovní podpory) sa definujú činnosťami vysokošpecializovaného 5. stupňa. Školy neposkytujú súčinnosť poradenským zariadeniam, ide o vzájomnú spoluprácu a súčinnosť z oboch strán. | Z |
| § 135 ods. 2 | Kariérové poradenstvo v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie je zamerané najmä na činnosti podľa § 131 ods. 3 písm.b), odsek 4 písm b) a odsek 5 písm b) a metodické usmerňovanie kariérového poradenstva v školách a školských zariadeniach v jeho územnej pôsobnosti. Súčasťou kariérového poradenstva v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v sídle kraja je aj koncepčné, metodické a koordinačné usmerňovanie kariérového poradenstva v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v jeho územnej pôsobnosti. | Opäť zrejme ide o legislatívno-technickú chybu. Činnosti 2.,3. a 4.. stupňa v poradenskom zariadení sa definujú činnosťami vysokošpecializovaného 5. stupňa. | Z |
| § 145a | V pôvodnom návrhu katalógu podporných opatrení (zverejnená tu: https://www.minedu.sk/navrh-katalogu-podpornych-opatreni/) existovalo delenie typov podporných opatrení na všeobecné, cielené a špecifické. Toto členenie má veľmi silné opodstatnenie. V súčasnom znení návrhu sa od tohto členenia upustilo. Navrhujeme, aby sa minimálne vrátilo členenie na “všeobecné” a “cielené” podporné opatrenia a aby sa vrátili do zoznamu návrhu legislatívneho znenia aj “všeobecné” podporné opatrenia. Pokiaľ sa pristúpi k tejto zmene, bude potrebné do definície ŠVVP a dieťaťa/žiaka so ŠVVP vsunúť termín “cielené” pred podporné opatrenia. | Pôvodná filozofia podporných opatrení vychádzajúca z robustnej analýzy zahraničných systémov (zverejnené tu: https://nivam.sk/vychodiska-pre-novy-model-podpornych-opatreni-vo-vychove-a-vzdelavani/) sa opiera o poznanie, že určité podporné opatrenia sa musia poskytovať úplne všetkým deťom/žiakom v škole (napr. preventívne programy alebo kariérové poradenstvo), aby sa práve predchádzalo rozvinutia niektorých znevýhodnení. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že práve tieto všeobecné podporné opatrenia majú byť poskytované odbornými zamestnancami školy alebo školskými špeciálnymi pedagógmi, ktorí by mali byť platení z príspevku na podporné opatrenia. Ďalším argumentom je, že je potrebné koncept podporných opatrení rozšíriť na celú populáciu detí/žiakov, aby bolo jasné, že každé dieťa/žiak potrebuje v nejakej fáze života dodatočnú podporu. Táto podpora by mala byť zastrešená pod jedným konceptom, t.j. katalógom podporných opatrení. Súčasný návrh, ktorý vyčleňuje podporné opatrenia iba pre jeden výsek detskej/žiackej populácie, prehlbuje defektologické ponímanie detí/žiakov. Argument, že všeobecné podporné opatrenia sú už v súčasnosti povinné pre všetky deti/žiakov, v tomto kontexte teda neobstojí. Inými slovami, navrhovanou zmenou dochádza k obrovskému zásahu do celého konceptu podporných opatrení, ktorý z nášho pohľadu prinesie viac rizík než prínosov. | Z |
| § 145a | Explicitne upraviť vzťah medzi stupňami podporných opatrení a stupňami „činností podporných úrovní“ vymedzených v § 131. Vzdať sa ašpirácie na uvedenie kompletného zoznamu podporných opatrení v zákone a splnomocniť ministerstvo na úpravu podporných opatrení všeobecne záväzným právnym predpisom – ideálne vyhláškou. Pridať možnosť aplikovať podporné opatrenie vypracované pre jednotlivého žiaka, ak preňho nie je vhodné použiť niektoré z opatrení v plánovanom katalógu. | Nie je jasné, aký je vzťah medzi „podpornými opatreniami“ a „podpornými úrovňami“, ktoré vymedzuje § 131. Na seriózne posúdenie paragrafu nie je dostatok času. Pri pokuse o taxonómiu sa temer vždy na niečo zabudne a zákon preto bude treba neustále novelizovať, v opačnom prípade nebude možné poskytnúť niektorým deťom/žiakom potrebnú starostlivosť. Vhodnejšie je v zákone nastaviť iba všeobecné pravidlá a konkrétnosti ponechať na vyhlášku, ktorú možno priebežne novelizovať omnoho jednoduchšie. | Z |
| § 145a ods. 2 | Pridať na prvé miesto nové podporné opatrenie: „Poskytovanie prevencie na podporu fyzického a duševného zdravia a výskytu rizikového správania a kariérové poradenstvo.“ | MŠ SR sami uvádzate v Analýze vplyvov na rozpočet, kde sa odvolávate na odporúčania MF SR z Revízie výdavkov (ÚHP, str. 55, 2020), pričom výdavky boli koncentrované do ZŠ a zamerané prevažne na intervenčné a kompenzačné opatrenia. Výdavky na preventívne opatrenia, ktoré majú najvyššiu návratnosť a najväčší potenciál pozitívne ovplyvniť ďalší úspech detí, boli minimálne. Čiže o to viac musíme priamo v tejto sekcii pozitívne formulovať podporu nie ako defektologický systém, ale ako prenventívny systém. | Z |
| § 145a ods. 2 písm h) | Doplniť: činnosť na podporu sociálneho zaradenia a podpory kariérového vývinu; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie | Podpora kariérového vývinu, je nevyhnutná na uplatnenie sa vo svete práce, sociálne zaradenie nie je dostačujúce, musí ísť aj so zaradením vo svete práce a na to musia byť deti/žiaci/študenti dlhodobo pripravovaní a podporovaní. | Z |
| § 145a ods. 2 | V ustanovení § 145a ods. 2 navrhujeme doplniť ďalšie písmeno s podporným opatrením zameraným na špecializované kariérové poradenstvo pre žiakov so zdravotným postihnutím. Navrhujeme nasledovné znenie “poskytnutie špecializovaného kariérového poradenstva; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,”. | V súčasnosti sú školy a školské zariadenia povinné poskytovať všetkým žiakom kariérové poradenstvo, primárne cez kariérových poradcov, ktorí sú prevažne bežnými učiteľmi na školách. Kariérové poradenstvo pre žiakov so závažnejšími typmi zdravotného postihnutia (napr. úplne nevidiaci alebo nepočujúci žiak alebo žiak s ľahkým alebo stredným stupňom mentálneho postihnutia) je však natoľko odborne špecifická oblasť, že nie je možné očakávať od bežných kariérových poradcov, aby dokázali toto špecializované kariérové poradenstvo poskytnúť. Mal by ho poskytovať primárne odborný zamestnanec alebo školský špeciálny pedagóg, ktorý je v danej problematike usmerňovaný aj zamestnancami zariadenia poradenstva a prevencie. | Z |
| § 145a ods. 3 | Namiesto cieľovej skupiny uviesť oblasť podpory, pri ktorej možno dané podporné opatrenie použiť. | Tvorba podporných opatrení pre vopred vymedzené cieľové skupiny naráža na ten istý problém ako akákoľvek taxonómia. Okrem toho – inklúzia by mala umožniť aplikovať podporné opatrenie vypracované na mieru konkrétneho žiaka, ktorý ani nemusí patriť k žiadnej skupine. | Z |
| § 145a ods. 3 | Pridať písmeno g) – kto vykoná opatrenie a odstrániť v celom odseku 2 uvedenie, kto vykoná opatrenie, čiže presunúť kto vykoná opatrenie zo zákona do katalógu. | Uvedené špecifikovanie v ods. 2 je vlastne podpísanie bianko šeku pre katalóg podporných opatrení, ktorý nemáme k dispozícii a nevieme s istotou povedať, ktoré opatrenia má alebo nemá zabezpečovať škola či poradenské zariadenie. Bude sa to následne oveľa ťažšie a pomalšie meniť cez parlament, keď sa v praxi zistí nejaká iná zmena. Ku katalógu a potrebám detí neprebehla ešte riadna celospoločenská diskusia | Z |
| § 145b ods. 1 | V ustanovení § 145b ods. 1 je potrebná nasledovná úprava písmen a) a b): “a) tretieho stupňa, štvrtého stupňa alebo piateho stupňa, ak ide o podporné opatrenie podľa § 145a ods. 2 písm. f), g), j), l) alebo písm. m), alebo b) prvého stupňa, druhého stupňa, tretieho stupňa, štvrtého stupňa alebo piateho stupňa, ak ide o podporné opatrenie podľa § 145a ods. 2 písm. a), b) c), d), e), h), i), k), n), o) alebo písm. p).” Vymeniť písm. a) a b). | Jeden z hlavných raison d’être celého systému podporných opatrení je rozviazanie rúk školám, aby mohli poskytovať určitú podporu deťom/žiakom i bez zaťažovania zariadení poradenstva a prevencie príliš veľkým počtom diagnostík. Pokiaľ má škola dostatočné personálne kapacity na zabezpečenie podporných opatrení v písmenách a), b), c), mala by mať možnosť ich realizovať i bez diagnostikovania zariadením poradenstva a prevencie. Hlavne keď ide o prispôsobovanie metód a foriem výučby, na to predsa nie je potrebná diagnostika zariadenia poradenstva a prevencie, ale stačí pedagogická diagnostika. Pre žiakov zo SZP zase môžu byť účelné poskytnutie činností na rozvoj sociálno-komunikačných zručností bez toho, aby museli byť všetci žiaci diagnostikovaní zariadením poradenstva a prevencie. Nápodobne môže materská škola poskytnúť plošne všetkým deťom podporu na dosahovanie školskej spôsobilosti napr. cez tréning fonematického uvedomovania podľa Eľkonina, na čo nie je potrebné všetky deti v škôlke zdiagnostikovať v poradni. Na zváženie je taktiež preradenie opatrenia s písmenom j) teda pôsobenie pedagogického asistenta v triede, pretože niekedy môže byť účelné pedagogického asistenta umiestniť v triede so žiakmi zo SZP. Súčasná textácia zákona znamená, že aspoň jedno dieťa z tejto triedy musí ísť do poradne alebo dokonca celá trieda musí ísť do poradne, aby mala škola možnosť umiestniť daného pedagogického asistenta do tejto triedy? Aj poradím je potrebné dať jasne najavo, ktoré opatrenia sú primárne a všeobecnejšie a ktoré sú špecifickejšie a majú byť skôr menej zriedkavé. | Z |
| § 145b) ods. 2 | Doplniť v závere bodu: „…použitím informačného systému alebo emailovej adresy poskytnutej na tento účel.“ | V rámci debyrokratizácie potrebujeme čo najviac zjednodušiť procesy a nevyrábať nové žiadosti a papiere. Emailová komunikácia je dnes už štandard, škola i školské zariadenie má aj právo získavať a spracúvať túto informáciu podľa § 11 ods. 6 a 7. | Z |
| § 145b) ods. 4 | Doplniť v závere: „Diagnostická správa v škole môže byť aj súčasťou individuálneho vzdelávacieho programu školy. Podporné opatrenie môže byť pre niektoré oblasti podpory zakotvené aj v školskom vzdelávacom programe školy.“ | Ide o debyrokratizáciu. Nakoľko IVP je presne ten nástroj, cez ktorý sa má podľa § 7a) realizovať podpora. Nie je potrebné, aby sa vytvárali samostatné dva dokumenty, keďže pôjde vo väčšine prípadov o totožné procesy a tých istých ľudí, ktorí aj diagnostikujú aj vytvárajú IVP. Ak pôjde o poradenské zariadenia, tam je správa na mieste. Dokonca treba uvažovať aj o prípadoch, kedy poradenské zariadenie podpisom IVP vlastne vydá zároveň aj správu, napr. pri potrebe asistenta. | Z |
| § 145b ods. 4 | Ustanovenie § 145b ods. 4 navrhujeme doplniť za slová “jeho poskytnutia” slovami “ktorá je poskytnutá aj žiadateľovi o jej vykonanie, a v prípade že o jej vykonanie nežiadal zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka, bude doručená aj jemu. Ak je správa súčasťou individuálneho vzdelávacieho programu postupuje sa rovnako ako v § 7a). V prípade, že je už súčasťou školského vzdelávacieho programu, je o postupe žiadateľ upovedomený. ” | Nikde v texte sa neuvádza, že žiadateľ o diagnostiku a samotný zákonný zástupca dieťaťa/žiaka má reálne aj obdržať správu z diagnostiky resp. informáciu o tom, aká podpora sa dieťaťu bude poskytovať, na základe ktorej môže následne žiadať o poskytnutie podporných opatrení. Je potrebné tento aspekt zexplicitniť. Rovnako tak je dôležité pre debyrokratizáciu otvoriť aj cestu vytvárania oblastí podpory v školskom vzdelávacom programe (napr. program začleňovania detí cudzincov, program podpory detí s poruchami učenia a i. na ktoré sa škola môže špecializovať alebo ktoré môže mať nastavené celoplošne v škole) | Z |
| § 145b ods. 9 | V ustanovení § 145b ods. 9 navrhujeme tretiu vetu preformulovať nasledovne: “Ak škola alebo školské zariadenie podľa vyjadrenia riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia nemá personálne, priestorové, materiálno-technické alebo finančné podmienky na poskytnutie podporného opatrenia v navrhovanom rozsahu a nemá možnosť ich zabezpečiť, príslušný riaditeľ svoje vyjadrenie bezodkladne zašle aj príslušnému orgánu miestnej štátnej správy v školstve za účelom preskúmania vyjadrenia riaditeľa školy alebo školského zariadenia.” zároveň na koniec doplniť: „Orgán školskej samosprávy si môže pre účely kontroly vyžiadať aj vyjadrenie poradenského zariadenia, ktoré podporné opatrenie odporučilo.“ | Je nesprávne nadmerne zaťažovať zákonných zástupcov žiaka o domáhanie sa svojho práva na zabezpečenie podporného opatrenia. Ak raz požiadali o poskytnutie podporných opatrení školu na základe správy z diagnostiky, je jasné, že majú o toto poskytnutie podporného opatrenia záujem i v prípade, že sa riaditeľ vyjadrí negatívne, že škola na to nemá podmienky. Riaditeľ by mal preto automaticky kontaktovať RÚŠS a nemalo by sa čakať na ďalšiu iniciatívu zákonného zástupcu. Zákonní zástupcovia bežne neprichádzajú do kontaktu s RÚŠS, čiže často nemajú vedomosť, na koho presne sa majú obracať. Tento proces by mal byť preto automatizovaný zo strany školy. Samozrejme ak škola zlyhá a žiadne vyjadrenie RÚŠS nepošle, (čím by vlastne porušila zákon) mal by mať aj rodič možnosť obrátiť sa na RÚŠS priamo, ale nemala by to byť jeho zodpovednosť. Vyjadrenie poradenského zariadenia môže byť v niektorých prípadoch veľmi dôležité, lebo najlepšie pozná dieťa/rodinu a ich potreby a tiež cez metodické usmerňovanie pozná školu. Dokáže sa tak v niektorých prípadoch relevantne vyjadriť k zabezpečeniu podporného opatrenia. | Z |
| § 145b) | Stanoviť postupnosť, aby sa pokiaľ je to možné poskytovalo podporné opatrenie priamo v škole, napr.: „Podporné opatrenie, ktoré môže diagnostikovať a zabezpečiť škola, vykonáva škola alebo školské zariadenie, ktoré nie je poradenským zariadením.“ | Poradenské zariadenia sú mimoriadne poddimenzované a ani v budúcnosti nebudú udržateľné modely hromadenia diagnostiky ďaleko od reálneho sveta dieťaťa a školy. Aj preto sa musí podpora sústrediť čo najbližšie dieťaťu. Proces diagnostiky v poradenskom zariadení je oveľa zdĺhavejší a zväčša sa neskôr aj tak musí vrátiť späť na prvú úroveň triedy a školy. | Z |
| § 145b) ods. 5 | stanoviť širšie možnosti aj na lekárov špecialistov. | Častokrát môže ísť o podporné opatrenie od pedopsychiatra, neurológa, diabetológa a i., pričom by sa zbytočne neúmerne navyšovala byrokracia presunu potvrdení od všeobecného lekára, ktorý je v systéme mimoriadne dlhodobo preťažený. | Z |
| §145 b odsek (10) písm. b) | Stanoviť lehotu poskytnutia podporného opatrenia. | Posledný krok – poskytnutie podpory, ak ju má zabezpečiť iná škola nie je lehotované a tým pádom ostáva veľký priestor na nenárokovateľnosť. | Z |
| § 145b nový ods. 11 | Doplniť nové ustanovenie ods. 11: Kontrolu a usmerňovanie obsahu kvality poskytovania podporného opatrenia zabezpečuje na prvom stupni príslušné poradenské zariadenie, ktoré opatrenie vydalo. | Kontrola kvality poskytovania podporného opatrenia dlhodobo ostáva v systéme nekontrolovaná. Štátna školská inšpekcia nedisponuje odbornými kapacitami, dokonca ani nemôže zamestnávať odborných zamestnancov vo svojich radov. Taktiež nie je praktické, aby v prvom kroku kontrolovala kvalitu. Práve poradenské zariadenie, ktoré metodicky usmerňuje školu a aj vydalo podporné opatrenie najlepšie vie, aká je situácia a tak vie napomôcť podpore kvality. Ak poradenské zariadenie nevie udržať kvalitu, obráti sa na príslušný orgán – ŠŠI, RÚŠS, MŠ SR a pod. | Z |
| § 146 ods. 10 | upraviť nasledovne: Ak dieťa cudzinca vo vyučovacom predmete slovenský jazyk a literatúra nie je hodnotené, externého testovania sa so súhlasom zákonného zástupcu nemusí zúčastniť. | Vyňatie výnimky iba pre prípad absolvoval či neabsolvoval nemá odborné odôvodnenie nakoľko mnohé deti sa aj aktívne zúčastňujú vyučovania, ale pre krátkosť času ešte nie sú schopné T9 zvládnuť. Vyžiadanie súhlasu riaditeľa nemá opodstatnenie, nikdy v legislatíve pri obdobných veciach sa nevyžaduje, naopak, je potrebný súhlas zákonného zástupcu. | Z |
| K čl. II bodu 23 § 9 ods. 12, písmeno i) zákona 596/2003 | Navrhujeme doplniť bod 8, ktorý znie: „potrebu zabezpečenia pedagogického asistenta pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením v materskej škole alebo v školskom klube detí“ | V prípade potreby považujeme za nevyhnutné, aby aj pre deti a žiakov so ZZ v školách zriadených samosprávnym krajom bola zohľadnená potreba zabezpečenia pedagogického asistenta. | Z |
| K čl. III 597/2003, § 4e | Zmeniť slová „ministerstvo môže“ za slová „ministerstvo pridelí“. | Toto je najzásadnejšia pripomienka. V prípade, že ostáva pojem môže, tak je celá táto reforma presne to, čo tu máme 20 rokov a nejde o žiadnu reformu. Toto slovné spojenie „môže“ vlastne nikoho k ničomu nezaväzuje. Ak je obava o český model, že sa požiadavky prudko zvýšia, nech teda ministerstvo celoplošné nafinancované opatrenia zakotví ako nárokovateľné a tie špecifické nech zostanú ako môže. Ale takto je to úplne prázdne. | Z |
| K čl. III 597/2007 bodu 15 – k § 6b, ods. 7, písm. h) a § 6b, ods. 8, písm. e) | Navrhujeme vetu preformulovať nasledovne: „úhradu nákladov za odevy pre deti použité v materskej škole pri ich výchove a vzdelávaní“ | Potrebné preformulovať z dôvodu, aby bolo jasné, že má ísť o odevy pre deti a nie pre učiteľky, pre ne majú byť financované z iných zdrojov, nie z príspevku na výchovu a vzdelávanie. | O |
| K čl. IV (138/2019) bodu 2 § 10, ods. 4 | Navrhujeme vypustiť návrh. | Odôvodnenie: ide o diskriminačný návrh pre túto skupinu pedagogických zamestnancov. V nadväznosti na dôvodovú správu uvádzame, že deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú aj v základných školách, stredných školách, v ŠKD… a žiadna iná skupina z týchto zamestnancov nemá podobný návrh stanovený ako povinnosť v rámci inovačného vzdelávania. Nie je pravdou ani to, že žiadna vysoká škola nemá akreditovaný študijný program zameraný na predškolskú pedagogiku, majú ho dokonca v dennej aj v externej forme (napr. Prešov, Trnava). Nie je pravdou ani to, že vysoké školy v spojených programoch (predškolská a elementárna pedagogika) kladú viac na dôraz na primárnu pedagogiku. Mnoho pedagógov materských škôl má VŠ vzdelanie I., II. stupňa, rigoróznu skúšku, viacerí dokonca III. stupňa, 1., či aj 2. atestáciu. Výber vzdelávania v profesijnom rozvoji ponechajme na učiteľoch a školách. | Z |
| K čl. IV (138/2019) bodu 7 § 64, ods. 2 písm. a) | Navrhujeme vypustiť navrhované slová. | Ide o diskriminačný návrh, žiadna iná skupina pedagogických zamestnancov nie je pri inovačnom vzdelávaní vymanená z ohodnotenia za jeho absolvovanie. Takisto časť PZ má riadne vysokoškolské vzdelanie v oblasti predprimárneho vzdelávania, nie je dôvod, aby boli zaťažení viac ako ostatní PZ. | Z |
| K čl. IV (138/2019) bodu 9 § 90f | Navrhujeme vypustiť. | Vzhľadom na naše pripomienky k bodu 2 a 7. | Z |
| Nariadenie vlády 630/2008 | Zosúladiť prílohy 9 a 10 nariadenie vlády 630/2008 tak, aby zodpovedali kategóriám § 2 písm. k) až q) v šk. zákone. | V prípade, že sa upravuje sčasti aj systém financovania podpory, rozširujú sa kategórie ŠVVP a integrácia stratila ako pojem význam, ostávajú pre deti a žiakov so ŠVVP dva systémy podpory – navýšený normatív uvedenej prílohy 9 a 10 a príspevok na podporné opatrenia. Navýšené normatívy sa už viac ako 15 rokov odvádzajú od zle a vecne nesprávne formulovaného Nariadenia vlády a jeho príloh, kde sa odvolávajú na kategórie žiakov podľa vzdelávacích programov, čo v integrácii nemá obsahovo ani ideovo žiadne opodstatnenie, dokonca hrozí, že sa tu 15 rokov financuje protiprávne školský systém. Žiaci so ŠVVP v bežných školách nepostupujú a ani nemajú postupovať podľa VP daného postihnutia. Chaos nariadenia je o to väčší, že niektoré deti, napr. s poruchami správania sa odvolávajú na § 2 a niektoré dokonca aj na vyhlášku. | Z |