Silvia Dončevová
supervízorka, mediátorka a koučka, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Kto sa tešil na letný mentálny oddych, nepochopil povolebné zadanie. Podľa rétoriky Andreja Kpt.: „my sme vyhrali, my máme moc“ treba začať vnímať aj charakter letnej politickej sezóny. Politické leto narazilo na novú realitu: dovolenkuje sa počas pracovnej doby a počas (kolektívnej) letnej dovolenky sa pracuje o život. Zmeny potrebujú pokoj bez rušivých elementov. Komu sa ako práve zmestí do triezvej rannej myšlienky.
Kde je vôľa, tam je cesta. Na ministerstve kultúry, v prezidentskom paláci a najnovšie aj na ministerstve školstva. Potreba otráviť zaslúžených pár týždňov oddychu sa prejavila aj tam, kde v lete naozaj nie je dôvod bezodkladne riešiť čokoľvek. A vybrať si treba oblasť, ktorej v školstve rozumie iba málokto, alebo skôr nikto. Súdiac podľa minuloročnej novely školského zákona, v ktorej sa uvádza, že supervíziu v škole môže vykonávať v podstate ktokoľvek. Bez ohľadu na to, že supervízia je profesionálna činnosť, ktorá vyžaduje certifikované vzdelávanie s dotáciou 250 hodín interaktívneho výcviku spojeného so záverečnou skúškou. A samozrejme následnú prax.
Do tejto reality prišiel riaditeľom a riaditeľkám slovenských škôl presne 1. júla (viď nižšie) list s výzvou na podporu školskej supervízie. Supervízia je pojem známy na Slovensku skôr v súvislosti s výrobou. Supervízia v pomáhajúcich profesiách (napr. v školstve) je sofistikovaná odborná služba pre ľudí, pracujúcich s ľuďmi. Prečo? Aby boli v psychickej a fyzickej pohode, plne k dispozícii tým, ktorí ich potrebujú, a v zdravom súlade so svojou mentálnou kapacitou. A najmä aby nevyhoreli. Čo možno najdlhšie, lebo ich práca je náročná. Supervízia v pomáhajúcich profesiách, špeciálne v školstve, má svoje pravidlá. V prvom rade je supervízor EXTERNÝ pracovník. Ak má svoju prácu robiť odborne, objektívne a s úžitkom, v žiadnom prípade nemôže byť súčasťou interného pracovného prostredia. Nemôže to byť bežný zamestnanec (učiteľ) a už vôbec nie vedúci pracovník inštitúcie. Má to svoju striktnú logiku: supervízna intervencia má byť benefitom, ktorého cieľom je aktivizovať osobnostný a pracovný potenciál zamestnanca. Ak je v práci spokojný. Ak nie je, tak facilitovať možnosti riešenia pracovnej dilemy bez ohľadu na vzťah k pracovisku. A to, ako iste súhlasíme, nie je možné v role interného/k pracovisku lojálneho pracovníka. V prípade vedúceho pracovníka ani nemá zmysel ďalej nad prospechom tejto služby uvažovať. V krajnom prípade môže ísť o člena podporného tímu (ideálne sociálneho pedagóga). Ale v tom prípade sa odporúča, aby nebol zamestnancom na celý úväzok.
Potiaľ teória. Aká je slovenská prax? Stručne: nie je jasné, či je jasné, o čo ide. Zo spomínanej novely žiaľ je jasné, že to jasné nie je. A z posledného listu ministra Druckera z 1.7.2024 adresovaného riaditeľom a riaditeľkám škôl je jasné, že to nikomu na ministerstve školstva jasné nie je dupľom. Čo je čudné, keďže na Slovensku máme Asociáciu supervízorov a sociálnych poradcov – a stačilo sa spýtať. Lenže pýtať sa odborníkov nie je trendom.
K listu.
Minister Drucker si všimol, že za „ostatných 30 rokov pribudlo riaditeľom škôl mnoho povinností a zodpovednosti“. Vzhľadom na skutočnosť, že v systéme je už viac ako 80% riaditeliek, mal by sa začať asi skôr prihovárať k nim. Ak chce byť pochopený a obľúbený. Že sa za 30 rokov nezmenila štruktúra školy? Nuž, 12 rokov z toho mala možnosť súčasná vláda.
Minister Drucker si nenaštudoval problematiku. Kvalita riadenia škôl súvisí s mierou demokratického líderstva. Ide o mnohovrstevný koncept, ktorý má často iba málo spoločné s dianím v slovenských školách (viď prieskumy/výskumy SKU). Školská supervízia je službou zamestnancom, nie riadiacim zložkám. Musí byť nezávislá, inak nemá žiaden zmysel. Jej cieľom je výhradne podpora potenciálu zamestnancov a kvality ich práce, nie kvality práce manažmentu. Školský supervízor NIE JE koordinátorom tvorby školského vzdelávacieho programu ani ničoho iného. Nie je projektovým manažérom, manažérom pedagogickej inovácie, Erazmu+, prípravy maturít, nákupu učebníc a podobných nezmyslov, ktoré uvádza pán Drucker v uvedenom liste. Supervízor má svoje kompetencie a pán Drucker evidentne netuší, ktoré to sú. Z listu pána Druckera tiež vyplýva, že očakáva od supervízie zamestnancov skvalitnenie riadenia škôl či dokonca „odbremenenie vedenia školy“. To bude iste omyl na najvyššom mieste riadenia. Pre skvalitnenie práce v manažmente sa vo všeobecnosti a na svetovej úrovni odporúča ako podporný nástroj integratívny koučing. Odporúča 9 z 10 manažérov, ktorí našli silu v sebareflexii a odbremenili svoj staff od zbytočného vyhorenia.
Minister Drucker ponúka interným „supervízorom“ finančnú kompenzáciu a úľavu od priamej vyučovacej činnosti. Zároveň vyzýva riaditeľov, aby v tejto veci „uvažovali ako dobrí hospodári“ a apeluje, aby „pamätali na to, že štátny rozpočet je napätý“. To určite ocení každá riaditeľka a riaditeľ, ktorí sú radi, že má v škole vôbec kto učiť a že na konci dňa ostane niečo aj v kase. Je nad slnko jasné, načo je potrebné zavádzať niečo, čo už bolo vynájdené spolu s teplou vodou. Úbohé almužny, ponúkané školskému zamestnanectvu, by samozrejme na zavedenie profesionálnej supervízie do škôl nestačili. Takže si treba vystačiť s tým, čo tam už je. Keď treba šetriť, tak určite v školstve.