Slovenská komora učiteľov dlhodobo sleduje kvalitu vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov, ich profesijný rast. V tomto príspevku sa zameriame na ich aktualizačné vzdelávanie.
Ministerstvo školstva pripravilo dotáciu na nútené aktualizačné vzdelávanie, ktoré ako vianočnú atómovku pripravilo pre riaditeľov škôl. Tento nápad s nikým opäť odborne neprerokovali a teda nemohlo dopadnúť ani „lepšie“. Plán obnovy a odolnosti v réžii MŠ SR namiesto reforiem skúša odolnosť riaditeľov škôl. Skutočne je pravdivé, že na ministerstve pripravili za rok viac de/re-foriem, ako za posledné desaťročie. Takmer ukážkový príklad úplného zlyhania zdravého rozumu a kvality vzdelávania učiteľov prináša najnovší nápad ministerstva s aktualizačným vzdelávaním v školskom roku 2022/23. Uvedená forma neprináša žiaden posun v kvalite vzdelávania učiteľov, skôr kopíruje formálne kreditové školenia MPC z eurofondov po roku 2009. Ministerstvo pre istotu o tomto nápade za 50 miliónov eur ani nijako viditeľne verejnosť neinformuje. Prejdime si teda naše výhrady k tomuto nápadu:
Ministerstvo (resp. jeho odbor PZ a OZ) účelovo včlenilo do zákona 138/2019, že (iba) v roku 2022/2023 sa budú učitelia vzdelávať viac ako inokedy predtým a potom. Jednorazovo bola navýšená povinnosť aktualizačného vzdelávania v rozsahu 20 - 24 hodín. Na tento rok nám dali ako darček viac ako dvojnásobný počet hodín povinnosti vzdelávať sa, žiaľ, iba v jednej špecifickej forme vzdelávania. Mimo toho sa učitelia vzdelávajú už v tomto roku desiatky hodín v inovačných, rozširujúcich, špecializačných a ďalších typoch vzdelávaní. Pre riaditeľa školy to znamená, že na tento „rozmar“ musí vyčleniť pri 50 pedagogických a odborných zamestnancoch v škole min. 1000 osobohodín.
Aký je vôbec prínos aktualizačného vzdelávania (ďalej len „AV“)? Podľa nastavenia zákona 138/2019 je to len duplikácia inovačného vzdelávania. Z legislatívy nevnímame žiaden zásadný rozdiel medzi týmito typmi vzdelávania. V aktuálnom nastavení na tento školský rok, v ktorom je možné financovanie cez Plán obnovy, ministerstvo zúžilo obsah podľa § 57 iba na 3 témy - digitalizáciu, inkluzívne vzdelávanie a kurikulum. Z pôvodného zámeru zákonodarcu bola vynechaná pracovnoprávna oblasť, hoci podľa našich skúseností, aj podľa výsledkov hodnotenia vedúcich zamestnancov v roku 2022 sa ukázalo, že je to najslabšie pokrytá oblasť. Nie je teda už žiaden dôvod, pre ktorý aktualizačné vzdelávanie nezrušiť a následne ho nepremenovať na inovačné.
V § 54 ods. 2 d) ministerstvo zakotvilo organizovanie aktualizačného vzdelávania v pracovnom čase. Takéto konštatovanie v zákone je redundantné, lebo každé vzdelávanie zamestnanca má byť v pracovnom čase, nielen aktualizačné. A ak nie je, má sa k tomu podľa § 97 Zákonníka práce pristupovať ako k nadčasovej práci v rámci plánu profesijného rozvoja. Vzdelávanie je výkonom pracovnej činnosti a ako ukazuje prax škôl i termíny konaní väčšiny vzdelávaní, nie vždy je možné ho realizovať v pracovnej dobe (napr. od 7:30 – 15:30). Z jednoduchého dôvodu, že zamestnanci majú odlišne rozvrhnuté priame výchovno-vzdelávacie činnosti a nie je možné ich všetkých len tak jednoducho zhromaždiť na spoločné vzdelávanie v tomto rozsahu. Ministerstvo vo FAQ v manuále k AV v otázke č. 22 uvádza, že za vzdelávanie mimo pracovného času neprináleží zamestnancovi NV. Špeciálny prípad vzhľadom na pracovnú dobu sú učiteľky materských škôl, vychovávateľky v ŠKD, školských internátoch, majstri odbornej výchovy. V ich prípade stanoviť spoločný termín vzdelávaní je copperfieldovská práca.
Pre všetkých PZ a OZ a pre riaditeľa znamená AV výrazný zásah do prevádzky školy. Po dvoch rokoch pandémie, vojne a kríz má riaditeľ vyčerpaných učiteľov držať po vyučovaní v škole a 20 hodín ich povinne všetkých vzdelávať v presne vymedzenej téme a forme. Môže zrušiť na 4 dni vyučovanie (po výpadkoch vzdelávania u detí v pandémii je to „veľmi dobrý“ nápad) alebo bude učiteľov držať v škole každý týždeň dve hodiny. Okrem toho, že učitelia majú popri tom aj iné pracovné povinnosti, organizačne to spôsobí také vrásky vedeniam škôl a učiteľom, že sa to bude skôr podobať Potemkinovským sedeniam, kde si väčšina učiteľov bude buď opravovať písomky, alebo sa rozdajú a podpíšu formálne zápisnice, akože to bolo.
Asi sme si zvykli, že ministerstvo neeviduje za tie roky, že riaditelia a učitelia sa držia školského roka, nie kalendárneho alebo toho trhacieho na Stromovej 1. Každá fungujúca škola si plánuje vzdelávanie vo svojom Pláne profesijného rozvoja a vychádza zo Školského vzdelávacieho programu. To prebieha už v jarných a letných mesiacoch tak, aby sa v septembri mohol spustiť zložitý kolos školy. Ministerstvo prichádza s nápadom údajne zvýšiť kvalitu vzdelávania učiteľov tesne pred Vianocami s prihlasovaním do 20. januára 2023. Očakáva, že riaditeľ vypracuje nanovo plán profesijného rozvoja a program aktualizačného vzdelávania (lebo ten jeho nemusí byť v súlade s predstavou dotácie MŠ SR), že ak sa náhodou učitelia už vzdelávali viacero hodín, tak im to pre účely tejto dotácie je nanič. Spätne dotácia nič nepreplatí. Rýchli a efektívni riaditelia, ktorí vzdelávanie už zrealizovali, majú smolu. No a termín, dokedy sa musí aktualizačné vzdelávanie zrealizovať, už tradične nie je v súlade s kalendárom školy. Riaditelia musia zrealizovať aktualizačné vzdelávanie do 30. júna, čo taktiež nezmyselne zakotvilo ministerstvo do účelového § 90d) ods. 12 zákona 138/2019. Hoci učitelia sú bez žiakov v školách 2 týždne počas leta, tento čas na vzdelávanie využiť nemôžu, musia sa vzdelávať za plnej prevádzky škôl alebo rušiť žiakom vyučovanie. Vo výsledku takéto nezmyselné a pro forma vzdelávanie zoberie mnohým aktívnym učiteľom možnosť sa vzdelávať v pracovnej dobe, pretože § 82 ods. 1a) umožňuje poskytnúť 5 dní pracovného voľna na vzdelávanie v profesijnom rozvoji. Učitelia si ho minú na hromadné formálne aktualizačné školenia.
Dotácia, ktorú ministerstvo školám za aktualizačné vzdelávanie ponúka, je 47 eur/osobu. V materských školách je z neznámeho dôvodu nižšia, iba 31 eur/osobu. Trhová cena školenia na osobu v školstve je dnes v priemere 10-15 eur za hodinu. Cena za 20 hodín školenia sa tak pohybuje kdesi od 200 eur na osobu. Ak dnes ministerstvo ponúka riaditeľom 47 eur/osobu (v prepočte 2,35/hod.), tak tým vysiela jasný signál ku kvalite vzdelávania učiteľov – vzdelávajte sa čo najlacnejšie, najlepšie zadarmo, alebo si to urobte sami a využite najaktívnejšieho učiteľa, ktorý to urobí za almužnu. Je to nielen výsmech školstvu, kvalite vzdelávania, atraktivite učiteľského povolania, ale aj výsmech trhu a konkurencie kvality. Za takú sumu budú školenia realizovať len hochštapleri. Ministerstvo, ktoré sa v Pláne obnovy (s. 9n.) zaviazalo otvoriť trh vzdelávania učiteľov a výrazne ho skvalitniť oproti doterajšej praxi, dosiahne presný opak. Rozbije trh so vzdelávaním, otvorí cestu ku kvantite na úkor kvality.
Debyrokratizácia vzdelávania nebude zaostávať. Víťazom je vymyslená, prudko formalistická šablóna programu aktualizačného vzdelávania (príloha 4), ktorá je archívnym skvostom storočnej tradície z dielne ministerstva – tlačivo, kde väčšinu položiek musíte vypĺňať s cudzojazyčným slovníkom a po vyplnení ste chudobnejší o hodiny života a nič ste sa nenaučili. Formalistické ciele, či systém kvality vzdelávania. Krátka odbočka – eséročka, v ktorej priamo školí riaditeľ odboru PZ a OZ z MŠ SR, „systém kvality vzdelávania“ odbila vetičkou – „v súlade s vyhláškou“ (z povinného zverejňovania na stránke minedu, str. 53). Takže asi tak ministerstvu záleží na kvalite vzdelávania. Hlavne nech sedia papiere a dobre to vyzerá. Dáte zacyklený odkaz na vyhlášku a máte to v suchu. Smiešny dotazník hodnotenia kvality vzdelávania (Príloha 10), ktorý v dobe digitalizácie ministerstvo žiada od riaditeľov vyplniť papierovo, poukazuje na to, že by aktualizačné vzdelávanie potrebovali priamo jeho autori na ministerstve. Nemá žiaden zmysel vypĺňať po aktualizačnom vzdelávaní papierový dotazník a je úplne jasné, že to nikto nebude vyhodnocovať. V dobe digitalizácie a vlastného záväzku ministerstva (§ 14a) šk. zákona) nemáme žiadnu platformu, webovú stránku, kde by sa verejnosť ale aj školy dozvedeli, ktoré vzdelávanie je hodnotené účastníkmi ako kvalitné. Ale jedna ruka v Pláne obnovy nemusí predsa súčasne riešiť tú druhú. Každá pôjde samostatne a nezávisle od seba.
Aby to ministerstvo školám ešte viac skomplikovalo (asi zámer zvýšiť zadarmo kvalitu?), určilo, že v jednej vzdelávacej skupine môže byť max. 15 zamestnancov. To v praxi znamená, že riaditeľ 50-členného kolektívu si zabezpečí prevádzku na 4 vzdelávacie skupiny po 20 hodín. Zabezpečí priestory, lektorov, zmanažuje čas zamestnancov (v pracovnej dobe) krát štyri. Nakoniec, vedenie školy má v náplni práce „zodpovedať za všetko“, tak budú v práci o hodinu dlhšie a naplánujú. Pri bežnom chýbaní učiteľov, PN-kách si zástupcovia budú viesť štvormo evidenciu, kto, kedy, kde bol/nebol, chýbal, dorobil si, aby každý splnil zákonnú povinnosť AV.
Komora vyzýva školy, aby oželeli tieto financie z Plánu obnovy v prvom roku, kedy je výška mimoriadne nízka a projekt úplne nepripravený. V ďalšom roku bude dotácia výrazne vyššia a bude rozšírená na všetky typy vzdelávaní v profesijnom rozvoji (inovačné, rozširujúce a pod.). Školy nie sú pokusné králiky, kde si ministerstvo za „babku“ testuje za večer vymyslené nápady bez odbornej diskusie, analýz a dát.