predbežná výskumná správa
Slovenská komora učiteľov v rámci realizácie grantového projektu ACF – Podpora demokratizácie v školách 2020-2022 iniciovala zmenu legislatívy zákona 138/2019 o PZ a OZ, v ktorom bolo v § 70 ods. 11 zákon od šk. roka 2021/2022 zavedené povinné hodnotenie riaditeľov a vedúcich zamestnancov škôl a školských zariadení ostatnými zamestnancami. Podrobne sme o tom informovali napr. v článku Riaditeľov škôl budú historicky prvýkrát hodnotiť zamestnanci. SKU pripravila spolu s ASC Agendou návrh dotazníka, ktorý mohli zriaďovatelia pri hodnotení riaditeľov využiť. Hodnotenie ostatných vedúcich zamestnancov ostalo v gescii riaditeľov.
Hodnotenie bolo realizované vo väčšine zapojených škôl a školských zariadení v období júna až augusta 2022. Najviac škôl využilo na hodnotenie dotazník SKU v elektronickej verzii spracovanej ASC Agendou na stránke https://www.anonymnydotaznik.sk/ s inštrukciami a pokynmi https://help.edupage.org/. Všetky školy i zriaďovatelia, ktorí majú prístup do ASC Agendy, dostali včas informácie o možnosti využitia anonymného elektronického dotazníka.
Dáta získané cez webstránku www.anonymnydotaznik.sk sme si vyžiadali v anonymnej podobe žiadosťou cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám 31.8.2022. Poskytnuté anonymizované dáta na úrovni krajov zverejňujeme na konci článku. Sprístupnené dáta považujeme za relevantné z hľadiska etiky, nakoľko hodnotenie (aj) riaditeľov škôl je súčasťou požiadaviek EP a Rady EÚ v Odporúčaní č. 2001/166/ES z 12. februára 2001 o európskej spolupráci pri hodnotení kvality školského vzdelávania a je súčasťou hodnotenia vyspelých krajín sveta (Talis 2018, register inšpekčných správ ČR, od 1.1.2022 sa zverejňujú aj správy inšpekcie SR). Dáta sú plne anonymizované a nemožno ich priradiť ku konkrétnej škole. Hodnotenia riaditeľov a riaditeliek sa zúčastnilo cez online dotazník 37.554 pedagogických a odborných zamestnancov (42 %) z 1710 škôl a školských zariadení.
Tabuľka č. 1 Podiel zapojených zamestnancov v krajoch podľa typu školy.
| BB | BA | KE | NR | PO | TN | TT | ZA | SR | |
| MŠ | 9,4% | 11,1% | 16,1% | 18,4% | 21,7% | 44,3% | 27,6% | 8,2% | 7,4% |
| ZŠ | 51,9% | 34,5% | 38,1% | 57,0% | 54,1% | 72,1% | 46,1% | 64,2% | 50,8% |
| G | 34,1% | 44,5% | 73,3% | 37,8% | 49,0% | 78,6% | 65,5% | 81,0% | 57,6% |
| SŠ | 20,7% | 59,7% | 61,3% | 40,6% | 29,2% | 53,4% | 33,7% | 73,6% | 54,8% |
| ZUŠ | 7,0% | 7,3% | 15,6% | 8,7% | 14,3% | 13,9% | 6,7% | 10,1% | 10,7% |
| CVČ | 0,0% | 6,0% | 9,9% | 0,0% | 4,5% | 13,0% | 0,0% | 3,2% | 5,7% |
| TOTAL | 37,5% | 36,4% | 45,1% | 48,5% | 47,5% | 61,5% | 45,2% | 55,7% | 43,1% |
Z hľadiska rozloženia dát v krajoch a typoch škôl môžeme veľmi prehľadne vidieť aj prístup a dôveru jednotlivých zriaďovateľov k elektronickému hodnoteniu. Najslabšia účasť v BA kraji medzi ZŠ je zarážajúca (34,5 %) (tabuľka č. 1).
Tabuľka č. 2 Podiel škôl z hľadiska typu školy.
| Typ | celkový počet subjektov | zapojených subjektov | miera zapojenia škôl |
| MŠ | 3186 | 164 | 5,1% |
| ZŠ | 2313 | 974 | 42,1% |
| G | 237 | 127 | 53,6% |
| SŠ | 552 | 294 | 53,3% |
| CVČ | 435 | 7 | 1,6% |
| ZUŠ | 380 | 39 | 10,3% |
| SpŠ | 211 | 97 | 46,0% |
Tabuľka č. 3 Podiel PZ a OZ z hľadiska typu školy.
| Typ | celkový počet PZ a OZ v SR | školou zaregistrovaných zamestnancov do dotazníka | zapojených zamestnancov do hodnotenia (% zo SR/ % zo zaregistrovaných) |
| MŠ | 18770 | 2132 (11 %) | 1383 (7,4 % / 64,9 %) |
| ZŠ | 41856 | 35689 (85 %) | 21275 (50,8 % / 59,6 %) |
| G | 5458 | 5212 (96 %) | 3183 (58,30 % / 61,1 %) |
| SŠ | 15011 | 13811 (92 %) | 8194 (54,6 % / 59,3 %) |
| CVČ | 547 | 313 (57 %) | 31 (5,7 % / 9,9 %) |
| ZUŠ | 5591 | 1151 (20 %) | 598 (10,7 % / 52 %) |
Celkovo bolo školami do elektronického dotazníka zaregistrovaných až 71 % všetkých pedagogických a odborných zamestnancov, pričom reálna návratnosť bola 42 %. V rôznych typoch škôl sa tieto údaje líšia, najvyššia zapojenosť aj účasť bola v stredných školách (vrátane gymnázií) a základných školách, a to tak v registrácii ako aj v samotnej zapojenosti. Tabuľka č. 2 ? ukazuje aj to, ktoré typy škôl a zriaďovateľov využili elektronickú možnosť anonymného dotazníka.
Prieskum medzi zriaďovateľmi
Napriek povinnému zavedeniu hodnotenia a vysokej miere zavedených elektronických systémov škôl sa nášho výskumu zúčastnila iba menej ako polovica pedagogických a odborných zamestnancov. To nás viedlo k zásadnej otázke, čo je dôvod, že z 1660 zriaďovateľov väčšina nevyužila efektívne a transparentné elektronické systémy, ktoré by PZ a OZ zabezpečilo anonymitu, ale radšej siahla po menej efektívnych systémoch ako je papierový dotazník či vlastné elektronické dotazníky? Oslovili sme preto emailom (viď prílohová časť) cez žiadosť na základe zákona 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám Z. z. 51 náhodne vybraných zriaďovateľov bez ambície realizovať stratifikovaný výber.
Tabuľka č. 4 Prehľad oslovenej vzorky zriaďovateľov v prieskume s uvedením spôsobu hodnotenia.
| mestá a obce | spôsob hodnotenia | |
| Poprad, Senica, Banská Bystrica, Trenčiansky, Žilinský a Košický samosprávny kraj, Žilina, Rimavská sobota, Medzilaborce, Prešov, Spišská Nová Ves, Zvolen, Ba – Rača, Ba – Dúbravka, Malacky, Kežmarok (16) | elektronický dotazník ASC v ZŠ a SŠ, MŠ prevažne papierová forma dotazníka ASC? | |
| Humenné, Košice RÚSŠ, BA – Petržalka, BA – Ružinov, Kremnica, Trnava, BA- arcidiecéza (7) | vlastný alebo ASC? elektronický dotazník google/microsoft forms v ZŠ a SŠ, MŠ prevažne papierová forma akého dotazníka? | |
| Fiľakovo, Smolenice, BA-staré mesto, Kolárovo, Trebišov, Trenčín RÚSŠ, Hnúšťa, Kráľovský Chlmec (8) | papierová forma dotazníka akého? | |
| Topoľčany, BA-nové mesto, Nitriansky samosprávny kraj, Levice (4) | škola/riaditeľ má ľubovoľný výber | |
| Žilina RÚSŠ, Bratislava – Vajnory, Hrčeľ, Leopoldov, Tornaľa, Telgárt, Hliník nad Hronom, Ilava, šk. úrad Vinné, Košice – arcidiecéza, Tajov, Stará Ľubovňa, Zazrivá, Trnava – RÚSŠ, Bratislavský samosprávny kraj, Vinné (16) | neodpovedali alebo nerealizovali hodnotenie do 31.8.2022 | |
Prieskumu sa zúčastnilo 42 z 51 samospráv (82 %); v tabuľka č. 4 uvádzame, aký spôsob hodnotenia školy zvolili. Z odpovedí zároveň vyplýva, že väčšina zúčastnených zriaďovateľov (26) využila dotazník Slovenskej komory učiteľov, ktorý bol spojený s elektronickou verziou ASC agendy, alebo ho preklopili do inej elektronickej či tlačenej podoby. Päť samospráv použilo dotazník MPC, dve vytvorili vlastný prieskumný nástroj vychádzajúci prevažne z otázok SKU a štyria zriaďovatelia nechali výber na rozhodnutie škôl. Dve samosprávy hodnotenie vyplnili skôr, ako bol zverejnený elektronický dotazník.
Väčšina z opýtaných zriaďovateľov využila možnosť informovať riaditeľov a riaditeľky o dotazníku emailom alebo ústne počas porád, alebo sa informácia objavila v príslušnom zozname úloh, ktoré riaditelia mali k dispozícii. Väčšina samospráv starostlivo pripravila pre svoje školy plnohodnotné informácie k realizovaniu hodnotenia a prebrala zodpovednosť za jeho zrealizovanie. Dôvod nevyužitia elektronickej verzie dotazníka aj s automatickým vyhodnotením ASC agendou (ktoré väčšina škôl používa) sme zisťovali najmä vzhľadom na predpoklad, že niektoré vedenia škôl sa budú chcieť transparentnej spätnej väzbe vyhnúť. Považujeme totiž za nezvyčajné, že práve v tomto prípade by sa rozhodli školy elektronické služby, ktoré si financujú zo svojho rozpočtu, nevyužiť. Distribuovať, spracovať a vyhodnocovať papierový dotazník je časovo a logisticky náročnejšie. Väčšinu papierových dotazníkov spracovávali samosprávy svojpomocne prostredníctvom svojich zamestnancov, iba malá časť nechala vyhodnotenie na samotných riaditeľov škôl (BA-Rača, Rimavská sobota, BA-Nové mesto, Nitriansky kraj a Levice), čo považujeme za významný konflikt záujmov. Vo vedeniach škôl sme tiež zaznamenali obavu zo zverejnenia informácií o hodnotení, čo nie je v súlade s funkciou a poslaním riaditeľa/riaditeľky ako verejne činnej osoby, keďže reflexia ich práce má byť vo verejnom záujme: „Nevyužili sme elektronický dotazník, nakoľko nie sme si istí, či dotazník je zabezpečený dostatočne proti zneužitiu“ (Kolárovo). Naopak, jedna riaditeľka školy nám napísala: „Žiadam, aby ste iniciovali, aby bola elektronická forma vypisovania dotazníka povinná. Viem minimálne o jednej škole, kde učitelia vypĺňali dotazník ručne, pričom učiteľ tejto školy skonštatoval, že všetci písali o riaditeľovi len dobre, lebo sa báli, že by na to prišiel.“
Mesto Zvolen vytvorilo pre MŠ a CVČ vlastný verejne dostupný dotazník priamo cez webstránku zriaďovateľa – https://skoly.zvolen.sk/, avšak obdobne ako pri viacerých svojpomocne vytvorených elektronických dotazníkoch je ťažké kontrolovať návratnosť. Ako dodal s kritickým komentárom iný zriaďovateľ: „Na základe anonymity nevieme posúdiť, či dotazník vypĺňali učitelia alebo to riaditeľ dal niekomu vyplniť, aby mal pozitívne hodnotenie. Zároveň nevidíme dôvod, aby bol vedúci pedagogický zamestnanec hodnotený pedagogickými zamestnancami školy, ktorí na pár výnimiek nemajú predstavu, čo obnáša riadenie školy a ich hodnotenie je preto v tomto prípade irelevantné.“ Takýto postoj je prekvapivý vzhľadom k tomu, že ani ostatní hodnotitelia (riaditeľ voči učiteľom, zriaďovateľ voči riaditeľovi, učiteľ voči žiakovi, rodič voči učiteľovi a pod.) nie sú objektívnejšími hodnotiteľmi ich práce. Nehovoriac o tom, že takéto vyjadrenie nie je v súlade s demokratickými princípmi riadenia. Tak, ako občan má možnosť hodnotiť prácu vedenia obce bez toho, aby rozumel systému riadenia obce, zamestnanec školy má právo hodnotiť prácu vedenia svojej školy, a to anonymne. Hodnotenie riaditeľa doteraz realizoval iba zriaďovateľ, vo väčších mestách zamestnanec školského úradu, ktorému stačilo podľa § 7 ods. 3 zákona 596/2003 na objektívne hodnotenie riaditeľa 5 rokov pedagogickej praxe.
Zabezpečenie anonymity v elektronickej podobe bolo realizované samotným prevádzkovateľom ASC (voľný link bez nutnosti identifikovať sa mailom alebo heslom, možnosť prihlásiť sa cez prepracovaný systém kódov, ktoré nebolo možné za žiadnych okolností priradiť k menu zamestnanca), takže riaditeľ aj zriaďovateľ dostali výsledky iba graficky bez uvedenia odpovedí podľa kódov. V papierovej podobe bolo zabezpečenie anonymity viac ako diskutabilné: „Ráno na porade riaditeľka školy oznámila, že sa ide vypĺňať dotazník hodnotenie riaditeľa školy – “anonymný”. Následne všetkým pekne vysvetlila, že to nehodnotia ju, ale školu a že hádam nechcú pokaziť meno školy. Potom všetci spolu v jednej triede za jej prítomnosti a jej kontroly vypísali dotazník. Nikto sa neodvážil napísať svoj názor“ (citujeme z mailu respondenta z 7.7.2022).
Jeden zo zriaďovateľov (Ružinov) svoj postoj k takému hodnoteniu vyjadril: „Zo strany zamestnancov sme dostali hromadné zamietnutie vyplnenia dotazníka s odôvodnením byrokratickej záťaže zamestnancov. Táto informácia je podľa nášho názoru spätnou väzbou pre Vašu organizáciu, ktorá zastupuje záujmy zamestnancov škôl.“ Otázkou je, či to nie je spätná väzba skôr pre zriaďovateľa. Spochybňovanie dôležitosti hodnotenia vedenia škôl zamestnancami škôl zo strany zriaďovateľov je dôležitým ukazovateľom smerovania niektorých slovenských samospráv: „Nepovažujeme za potrebné našim školám autokraticky určovať podrobnosti hodnotiaceho procesu. Je dosť iluzórne domnievať sa, že budeme „nad rámec zákona“ v školách aktívne dohliadať na tento nový „demokratizačný prvok“ v podobe spätno-väzbového hodnotiaceho mechanizmu.“ Povzbudivým zistením je, že mnohí zriaďovatelia? riaditelia? prijali spätnú väzbu pozitívne, sami ju aj uskutočňujú a vnímajú ju ako veľmi potrebnú: „Hodnotenie riaditeľov škôl zriaďovateľom realizujeme 2x ročne na báze vlastných metód a dotazníkov,“ uvádza žilinský kraj a košický dodáva: „spätnú väzbu zo strany zamestnancov vnímame ako veľmi užitočnú a mala by byť automaticky súčasťou riadiacej funkcie.“ Kým bude spätná väzba postavená len na ochote a záujme jednotlivcov, a štát nepreberie zodpovednosť za kontrolu kvality vzdelávania a systematickú advokáciu týchto procesov tak, ako je to štandardom vo vyspelých krajinách sveta, je ťažké predpokladať zmenu v systéme škôl a ich vnútornej kultúre.
Zistenia prieskumu hodnotenia riaditeľov/riaditeliek pedagogickými a odbornými zamestnancami škôl
Zo zistení prieskumu vyberáme iba niektoré otázky, ktorých výsledky považujeme za prioritné z hľadiska podpory demokratizácie v školách. Kompletné výsledky prieskumu sú v štádiu hĺbkovej analýzy a budú publikované neskôr.
Tabuľka č. 5 Riaditeľ (riaditeľka) vyžaduje veľa administratívnej práce a povinností.
Tabuľka č. 6 Štýl komunikácie riaditeľa (riaditeľky) je demokratický a spravodlivý (otázka č. 5).
Tabuľka č. 7 V škole sa vyskytuje bossing zamestnancov (otázka č. 7).
Tabuľka č. 8 Riaditeľ (riaditeľka) prerokúva pracovno-právne veci so zamestnancami len formálne (otázka č. 8).
Tabuľka č. 9 Systém hodnotenia a odmeňovania na pracovisku je transparentný a objektívny (otázka č. 19).
Tabuľka č. 10 Riaditeľ (riaditeľka) dokáže prijímať konštruktívnu kritiku, je schopný/á sebareflexie (otázka č. 21).
Náš rozsiahly prieskum medzi PZ a OZ, postavený na zákonnej povinnosti hodnotenia riaditeľov ich zamestnancami, ukázal vysokú mieru usilovnosti a neúnavnej práce riaditeľov pre svoje školy. To učitelia oceňujú a vnímajú. Na druhej strane sa ukazuje, že priveľmi vysoké očakávania, a nerovnováha osobného a pracovného života riaditeľa prenikajú do celej školy k učiteľom i žiakom a v konečnom dôsledku zásadne ovplyvňujú fungovanie školy, otvárajú cestu patológii moci. Až 90 % učiteľov hodnotí ako vždy alebo často pravdivé práve vonkajšie prezentovanie školy riaditeľom; naopak, frustrácia učiteľov sa ukazuje v mnohých školách ako významná v nesystémovom a pro forma nastavenom systéme pracovno-právnych vzťahov (viac ako štvrtina respondentov), systéme odmeňovania (15 %) a záťaže byrokracie (28 %). Ak predpokladáme, že sa prieskumu zúčastnili skôr otvorené školy a samosprávy, riaditelia ochotní umožniť spätnú väzbu, náš prieskum otvára nemalé otázniky, aké zistenia by priniesol prieskum v nezapojených školách. Je len málo pravdepodobné, že by išlo o lepšie výsledky. Napokon aj na to poukazujú výsledky školskej inšpekcie (ŠŠI, 2019), ktoré odhadujú 12% základných škôl a 14% stredných škôl ako patologických z hľadiska otvorenosti, direktivity riaditeľa či kvality celkovej klímy. Zároveň inšpekcia dlhodobo upozorňuje na mnohé pro forma nastavené podporné opatrenia pre deti (individuálne vzdelávacie programy, školské poriadky, školské parlamenty, školské vzdelávacie programy a i.). Ak sú pracovné vzťahy medzi riaditeľom a zamestnancami nastavené iba formálne, neexistuje záruka objektívnej kontroly a je pravdepodobné, že obdobne formálne budú nastavené aj vzťahy učiteľov a žiakov. Ak len 50 % učiteľov uvádza, že zažíva vo svojej škole transparentné nastavené pracovno-právne vzťahy, vyvstávajú otázky, ktorých ďalšie skúmanie bude pre zlepšenie fungovania školstva a potreby reformy zákona 596/2003 i zákona 138/2019 kľúčové. Spätná väzba sa musí stať bežnou súčasťou evalvácie školy, ideálne vo formáte 360 stupňovej spätnej väzby. Riaditeľ a riaditeľka ako verejne činné osoby by preto mali svoje hodnotenie zamestnancami aj zverejňovať.
Viktor Križo