Na základe Vašej výzvy smerom k nám, učiteľom, rozhodla som sa napísať niektoľko mojich pripomienok /to je ale slabé slovo/ k prebiehajúcej reforme školstva, ku kreditnému systému hodnotenia učiteľov a k podobným aktivitám nášho rezortu. Budem sa snažiť byť slušná, zachovať pokoj a rozvahu. Vôbec mi nebude vadiť, keď môj príspevok hodíte do koša, ale viac by ma potešilo, ak ma aspoň jeden kompetentný človek pochopí a niečo v doterajšom systéme zmení. Dôvodom vôbec nie je to, že mi je ľahostajné, čo sa v školstve deje. Práve naopak, veľmi pozorne a so záujmom a nádejou som prijala informácie o pripravovanej reforme školstva, ako aj o tom, že učitelia konečne /v histórii slovenského školstva niečo nevídané/, majú vytvorené podmienky pre spravodlivé odmeňovanie a podobné krásne vízie. A možno práve preto, lebo som všetko začala brať naozaj vážne a zodpovedne som dnes v štátiu rezignácie. Dôvody vysvetlím, objasním.