Články

Prečo podporujem petíciu ja:

· Nechcem byť LEN učiteľom, chcem byť UČITEĽOM, ktorý má v spoločnosti určité postavenie a tomu zodpovedajúce finančné ohodnotenie.

· Chcem učiť ešte lepšie a už ma nebaví počúvať: „Ešte nemôžeš mať interaktívnu tabuľu, lebo sme minuli veľa za tonery,“ „Strecha nám padá na hlavu, musíme najprv dať opraviť tú.“ Veď chcem tak veľa? Interaktívnu tabuľu a wifi v triede, kde učím 2 spojené ročníky? V 21. storočí?

· Vedomosti našich detí sú devízou tohto štátu, a preto ma hnevá, ak sa s nimi hazarduje (normatívy => klesajúca úroveň škôl, nedomyslené a uponáhľané reformy…)

· Unavuje ma strácať čas zbytočným a nezmyselným papierovaním, škrtaním, vypisovaním správ… Od prírody som praktik a moje vnútro sa prieči nelogickým veciam.

· Myslím si, že by sa dali veci robiť lepšie, ak by vláda načúvala učiteľom z praxe. Čo tak zamestnať namiesto jedného poradcu „poradenský tím“ zložený z učiteľov rôznych stupňov? Určite by to zvládli aj piati za honorár jedného a mnohé veci by vyzerali inak, počnúc integráciou žiakov až po Testovanie 9.

· Chcem mať možnosť dôstojne odísť do dôchodku, keď už budem cítiť, že svoju prácu nie som schopná vykonávať dostatočne dobre. Pri súčasnom trende začleňovania žiakov s poruchami správania, ktorých pribúda, je predpoklad, že ako 65-ročná už neustrážim triedu hyperaktívnych prvákov (alebo je práca uniformovaného úradníka náročnejšia ako moja?!?)

Čo ma teší a z čoho som smutná:

· Teší ma, že sa učitelia mobilizujú a že petícia nás mnohých spojila. Vďaka, Ľudo.

· Neteší ma, že ju mnohí vnímajú ako „petíciu za zvýšenie platu“. Neteší ma, že práve toto, „zvýšenie platu“, dokázalo spojiť veľkú časť učiteľov – je to dôkaz, že mnohým nezáleží na osude a kvalite školstva ako takej. (Napokon, koľkí sa zapojili do pripomienkovania zákonov či debyrokratizácie? ) Pre týchto učiteľov mám odkaz – vyššia mzda nie je zárukou kvality školstva (ani učiteľov samotných ) a tam hore to vedia. Preto musíme žiadať viac. Aj sami od seba.

· Teší ma, že stále viac a viac z nás sa odváži ozvať nahlas a vie sa obhájiť. Každý, kto chodil do školy, si myslí, že učiť vie, a preto si na učiteľov dovoľuje. Zabúda sa však na to, že práve vďaka tomu, že chodili do školy, sú mnohí tam, kde sú.

Neteší ma, že mnohí z nás si naďalej nevedia obhájiť svoju pravdu, svoju prácu pred verejnosťou a rodičmi. Neteší ma, že v mnohých prípadoch je to preto, že sa nás vedenie nezastane. Často je pre vedenie žiak (= peniaze) viac ako učiteľ. Nemali by sme zabúdať, že aj vedenie má obmedzené volebné obdobie…